SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Veľká noc a Purim. Čo majú spoločné?

Veľká noc a Purim. Čo majú spoločné?

Jestvujú roky, v ktorých sa dátumy slávenia židovského Pesachu a kresťanskej Veľkej noci úplne alebo takmer prekrývajú.

 

V takom prípade by bolo možné hľadať spoločné znaky oboch sviatkov, keďže nasledovníci Ježiša pôvodne slávili veľkonočné sviatky spolu s ostatnými Židmi. Veď sami boli Židmi, tak ako Ježiš a všetci jeho učeníci. Keďže však tohto roku vkladajú Židia ho svojho kalendára „druhý adar“, Pesach sa odďaľuje a adarový sviatok Purim sa posúva o jeden mesiac. Pred pár rokmi nastalo niečo zvláštne: 25. marca, v deň kresťanského „Veľkého piatku,“ bol židovský 14. adar šeni, teda deň slávenia Purimu. Tento rok sa to posunulo o jeden deň.

 

Hľadanie vzťahu medzi oboma posvätnými dňami by bolo niečím umelým, obraz ktorý prináša daný stav má skôr vyvolať zamyslenie a bolesť nad veľkým rozdelením medzi tými, ktorí kedysi tvorili jednotu – samotnými židmi a nasledovníkmi židovského proroka z Nazaretu, ktorého prijali niektorí Židia a neskôr mnohí pohania za Mesiáša. Dovŕšenie rozdelenia medzi Židmi a kresťanmi sa stalo podľa cirkevného historika Eusébia nicejským koncilom v roku 325, kedy sa definitívne oddelil termín kresťanských veľkonočných sviatkov od židovského Pesachu. Rečnícke výpady z druhého storočia, podľa ktorých boli Židia oznacovaní za „bohovražebný lud,“ sa žial zacali prenášat do praktických dôsledkov.

 

A tak v súcasnosti môže nastat paradoxná situácia, že v ten istý cas, ked krestania slávia velký smútok nad smrtou Ježiša z Nazareta, Židia prežívajú radostný karnevalový sviatok záchrany pred genocídou v Šušane. Velký piatok patrí medzi dva najväcšie pôstne dni krestanstva, v tento den nie je možná žiadna zábava, dokonca je to jediný den v katolíckej cirkvi, kedy sa po celom svete neslávi Eucharistia – pamiatka Ježišovej poslednej vecere. V centre bohoslužby je kríž ako symbol Ježišovho utrpenia a jeho smrti.

 

 

Židovský sviatok Purim sa slávi v atmosfére radosti. V tento den je zakázané postit sa a prednášat smútocné prejavy. „Bez mäsa a vína niet žiadnej radosti,“ píše sa v Talmude (b Pes 109a) a rovnako platia slová: „Človek je na sviatok purim povinný tak sa rozveseliť, že už nedokáže rozlíšiť medzi prekliaty buď Haman a požehnaný buď Mordechaj“ (b Meg 7b). Jestvuje jasnejší obraz rozdelenia ako keď sa prelína kresťanský Veľký piatok a židovský Purim?


Môže byť rozdelenie dobré? Osobne súhlasím s midrašom ku Gn 1, 6, že rozdelenie môže byť niekedy nevyhnutné, ale nie dobré. Midraš hovorí „o oddelení vôd, čo bolo jediným úkonom rozdelenia, ktoré Svätý vo svojom stvoriteľskom diele vykonal, pretože všetky ostatné smerovali ku zjednoteniu. Keď Svätý prikázal vodám, aby sa oddelili, niektoré časti odmietli poslúchnuť a objímali sa ešte pevnejšie. Vo svojom spravodlivom hneve nad vodami sa Svätý rozhodol, že nechá všetko stvorenie rozplynúť v chaos".

 

Zasiahol však anjel chvály a prosil: „Pane sveta, v budúcich dňoch ti budú tvoje stvorenia navždy spievať chvály, budú ťa nekonečne velebiť a nesmierne oslavovať. Zo zvyšku sveta si vyberieš Abraháma a jedného z jeho synov nazveš „Môj prvorodený“. Jeho potomci prijmú na svoju šiju jarmo tvojej vlády a ty im daruješ Tóru. Preto ťa prosím: zmiluj sa nad svetom a nenič ho, lebo ak ho zničíš, kto bude plniť tvoju vôľu?“ Tieto slová Svätého uzmierili. Zrušil príkaz, ktorým nariadil skazu sveta a uzatvoril neposlušné vody za horami, aby tam navždy zostali. Z toho dôvodu je druhý deň stvorenia jedinečný, pretože zaviedol rozdelenie tam, kde predtým bola len jednota.“

 


Možno oddelenie kresťanstva od židovstva bolo nutné. Možno preto, aby sa viera v Boha Abraháma, Izáka a Jakuba dostala aj k pohanom. Oddelenie však v histórii prinieslo príliš veľa bolesti, neporozumenia, predsudkov a vzájomného ničenia. Vtedy, keď jedni smútili a postili sa, druhí oslavovali. Pre nás, mladšiu generáciu, generáciu po tragédii šoa, tieto skutočnosti vyvolávajú smútok, pocit bolesti, ale nikdy nie rezignáciu.

 

Akosi tušíme, že svet smeruje ku svojej deštrukcii, preto sa chceme, podobne ako „anjel chvály“ v tomto čase prihovárať u Svätého, nech je zvelebené jeho meno, aby sa zľutoval nad nami a daroval nám novú jednotu a vzájomné porozumenie pri zachovaní vlastnej jedinečnosti. Na záver sa pripájam k modlitbe, ktorú sa počas liturgie na Veľký piatok budú modliť kresťania: „Modlime sa za synov židovského národa, lebo oni boli prví, ku ktorým Pán prehovoril: nech narastajú v láske k Bohu a vo vernosti k jeho Zákonu.“


Andrej Mátel l Mar 24, 2016 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
52 reakcií pre „Veľká noc a Purim. Čo majú spoločné?“

gewitter napísal(a):

Mar 24, 2016 13:52

Pochopí vôbec niekto, že katolíci nie sú kresťania ? Dať si nálepku kresťan ešte neznamená ním byť, modlárstvo nemá s Ježišom Kristom nič spoločné, pretože On je Boh Izraela. Môže "kresťan" vykríkať židom - zabili ste nám Krista a preto budeme nenávidieť a prenasledovať my vás ? Môže niekto ako tento tu v mene Boha židov pľuť na židov ? To má akože kde logiku ?
A ty... dokážeš vôbec odpovedať na otázku či je možné Boha zabiť ? Asi hej, lebo pre teba je mŕtvy, rovnako ako pre všetkých tvojich modlárskych spoluveriacich.

Solomon napísal(a):

Mar 24, 2016 10:16

Velmi pekny clanok, vyborne Delet. Vsetci krestania by sa mali modlit ze synov zidovskeho naroda, lebo oni boli naozaj prvi....Nech je pozehnany Hospodin a jeho svate meno a vsetci co veria v Hospodina...amen

Stranka 6 z 6 « first ... «2 3 4 5 6
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo