SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Sviatok Purim: Zapáľme v sebe radosť

Sviatok Purim: Zapáľme v sebe radosť

Ak bol prvý mesiac Adar radostný, čo z neho vyplýva, je priam hodné lásky. Každý možno nevie, že na Adar, dvanásty mesiac roka, pripadá sviatok Purim. Isteže, všetky sviatky sú veselé, Purim má však navyše čosi osobité.

 

Samotná Kniha Ester popisuje mesiac Adar ako „mesiac, ktorý sa zmenil“. Veľké biblické historické udalosti nezmazateľne označujú dni, v ktorých sa udiali. Sviatok Purim však podnecuje takú obrovskú radosť, že fakticky celý mesiac zmenil na mesiac radosti. A tak nám Talmud hovorí: „Keď prichádza mesiac Adar, zväčšujme radosť!“


Radosť je dvakrát väčšia, keď máme dva mesiace Adar. Mimochodom, dôvodom, že niekedy máme mesiace Adar dva (sedem ráz každých devätnásť rokov) je, aby Pesach padol na jarnú rovnodennosť. Tóra prikazuje, aby sa Pesach slávil na jar. Na druhej strane sa židovský kalendár skladá z dvanástich lunárnych mesiacov (striedavo 29 a 30 dní), takže sviatok Pesach sa oslavuje stále skôr a skôr.

 

V dobách Sanhedrinu (Najvyššieho súdu v Jeruzaleme) rabíni zistili, že Pesach by sa slávil pred jarnou rovnodennosťou a tak vyhlásili prestupný rok. V praxi to znamenalo vsunutie osobitného mesiaca pred mesiac Pesachu. A tak máme Adar 1 a Adar 2. Keďže v súčasnosti Sanhedrin nemáme, fixný kalendár určuje, kedy vkladáme ďalší mesiac Adar.


Výsledkom je radostný mesiac navyše. Prídavok dáva zaujímavý počet šťastných dní: šesťdesiat. Ak podľa zákonov kašrutu (rituálnej spôsobilosti, kóšer) malé množstvo zakázaného jedla spadá do väčšieho množstva povoleného jedla, anuluje sa, ak pomer povolených potravín ku zakázaným je 60. Pravidlo sa nazýva „bitul bešišim“. Lubavičský rebbe raz vysvetľoval, že v prípade dvoch mesiacov Adar šesťdesiat dní radosti má moc anulovať negatívne, čo okrem obecnej podstaty radosti v tomto prípade židovská tradícia nazýva „simcha porec geder“ - radosť prekonáva bariéry.

 


Predstave radosti, ktorá prekonáva všetky bariéry, nie je vždy ľahko rozumieť, veď je to akoby proti zdravému rozumu, Väčšina ľudí verí, že naše osobné šťastie je reakciou na okolnosti, v ktorých sa nachádzame. Myšlienka, že radosť prekonáva všetky prekážky, evokuje pravý opak: naše šťastie vytvára podmienky nášho bytia. Prijatie takéhoto postoja si vyžaduje istú vieru a silu vôle. Omnoho ľahšie je vyčkávať na „dobré veci, ktoré sa nám prihodia“ (nech je to čokoľvek) a potom sa cítiť a konať šťastne. Tóra nám však vraví, že radosť je akt vôle, ktorý začína nami samými teraz, akonáhle sa rozhodneme.


Radosť ako podstatná podmienka služby Bohu je základom židovského náboženstva od samotného počiatku. V Piatej knihe Mojžišovej sa dočítame o negatívnych udalostiach, ktoré sa stanú „pretože si neslúžil Pánovi, Bohu tvojmu, s radosťou a šťastným srdcom“. Vysvetlenie je také, že radosť je ohromná vec, ale jej nedostatok nás nemá dovádzať do nešťastia. Odpoveď je daná faktom, že nešťastie sa niekedy z rôznych dôvodov prihodiť má. Ak však Boh vidí, že napriek všetkému mu slúžime šťastne, že služba nám nie je bremenom, reaguje tak, že nás pozdvihne. Taká je sila radosti.


Význam šťastia osobitne podčiarkuje chasidská tradícia. Jeden chasidský majster sa vyslovil takto: „Depresia hriechom nie je. Ale to, čo na nás depresia uvalí, žiaden hriech nedokáže.“ Všetko toto platí po celý rok, čo pochopiteľne neznamená, že takýto stav dosiahneme ľahko. Radostná podstata mesiaca Adar nás však podnecuje k takémuto radostnému postoju dokonca aj vtedy, keď pokladáme za ťažké v sebe radosť vyvolať. Vyvolať aj vtedy, ak je mesiac Adar iba jeden. Tohto roku, keď máme Adary dva, využime unikátny prídavok a zapáľme iskru radosti v sebe aj v ostatných. Šťastný Purim!


Baruch Myers l Mar 4, 2015 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo