SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Purim nás naučí ako čeliť antisemitizmu

Purim nás naučí ako čeliť antisemitizmu

Nanešťastie, túžba „zničiť, pozabíjať a vyhubiť všetkých Židov, mladých aj starých, ženy aj deti,“ Hamana prežila.

 

Optimisti medzi nami si robili nádeje, že holokaust bol posledným záchvevom genocídneho antisemitizmu. „Už nikdy viac,“ vyhlasovali sme. Veď svet sa určite poučil, že zločin proti Židom je zločinom proti ľudskosti ako takej. Napriek tomu stačilo len o čosi viac než polstoročie na to, aby odveká nenávisť, ktorá kedysi podnietila Hamana, znova po svete vypukla.

 

Nepriateľstvo arabského sveta nás neprekvapuje. Antisionizmus býval už oddávna zásterkou pre antisemitizmus. Dokonca ani znovu sa prebúdzajúca nenávisť proti Židom, ktorej prítomnosť už je zjavná v údajne civilizovanejších európskych metropolách, by pre nás nemala byť prekvapením. Obvinenia z pojedania krvi a Protokoly sionských mudrcov boli výmysly, ktoré pochádzali z vraj kultivovaných spoločností. Viac zarážajúci je príval antisemitských incidentov, dejúcich sa naprieč Amerikou.

 

Nútené evakuácie židovských komunitných centier, ktorým sa vyhrážajú bombovými útokmi; spustošené židovské cintoríny; prudký nárast počtu zločinov z nenávisti; neskrývaný antisemitizmus na univerzitnej pôde – takýchto prípadov je čoraz viac. Haman bol potomkom Amaleka, a Amalechiti budú hrozbou pre židovské prežitie až do posledných dní – až do mesiášskej doby. Dovtedy nás sviatok Purim a Kniha Ester učia, ako tejto hrozbe čeliť. Je to ponaučenie, ktoré sme si vzali z trpkej skúsenosti a ktoré je v našich časoch surovo relevantné.

 

Starodávny príbeh všetci dobre poznáme. Čo však nebýva dostatočne zdôraznené je pozoruhodná zmena, ktorou prešiel spôsob, akým si Židia žijúci v diaspóre najlepšie zaistia svoje práva a vysporiadajú sa s antisemitizmom. Príbeh začína celonárodným hodovaním, ktoré vyhlási perzský kráľ a ktoré trvá neuveriteľného pol roka. Príležitosť, ktorú do textu doplňujú mudrci v Talmude, je skutočným dôvodom pre túto honosnú oslavu: kráľ chce verejnosti ukázať predmety, ktoré ukoristil v židovskom Chráme – ide o názornú ukážku kráľovej sily a celosvetovej moci.

 

 

Všetci v kráľovstve sú pozvaní. Vieme si predstaviť, akou dilemou asi prechádzali Židia, keď sa rozhodovali, či sa zúčastnia. Oslavovalo sa predsa dobytie ich chrámu. Ale odmietnuť účasť by znamenalo vyčleniť sa, urobiť zo seba outsiderov. Radšej sa neozývať, vraveli si. Netreba pútať pozornosť. Tak sa teda pridali – a pili a hodovali s ostatnými, nastavujúc druhé líce urážke svojho Boha a potupe svojho národa.

 

Keď si rabíni neskôr lámali hlavu nad tým, aký hriech mohol primäť Boha, aby dopustil takú tragédiu akou boli udalosti z príbehu Purim, bol to práve pôžitok Židov počas Ahasverových hodov, ktorý uviedli ako pravdepodobný dôvod. Židia vo vyhnanstve mylne usúdili, že mlčanie je ich najlepšou zbraňou zoči-voči útlaku. Mysleli si, že tichí budú dedičmi zeme. Tento mylný záver ich takmer doviedol k zániku.

 

Ester zozačiatku tiež ani nemukla. Utajila svoje židovské meno – Hadasa. V hebrejčine je meno Ester spriaznené s výrazom pre ukrývanie. Meno, s ktorým sa rozhodla vyjsť na verejnosť, bolo teda v súlade s radou, ktorú jej dal Mordechaj: „Ester neprezradila svoj národ ani svoju rodinu, lebo Mordechaj jej to zakázal“ (Ester 2:10). Napokon sa ale Ester ozvala. Odhalila svoj židovský pôvod a nebála sa otvorene postaviť Hamanovi. To bol začiatok konca jej antisemitského nepriateľa.

 

 

Pre sviatok Purim sú medzi Židmi typické dva nevšedné zvyky.

Prvým zvykom je prezliecť sa za niekoho iného. Výsledok je, že sa ľudia bavia. Každý zvyk má svoje korene v príbehu, ktorý si pripomíname. Čo v príbehu Purim je teda dôvodom pre túto maškaru, pre toto ukrývanie vlastnej identity? V skutočnosti sa nachádza v samotnom srdci rozprávania. Je to spôsob, akým sa Židia sprvu chceli vyhnúť antisemitizmu – zamaskovaním svojho skutočného ja. Faktom samozrejme je, že keď sa snažíme hrať na niekoho, kým nie sme, stávajú sa z nás smiešne postavičky, ľudia, ktorý si nezaslúžia nič než výsmech. Jedine, keď si s hrdosťou stojíme za svojím skutočným ja, dostáva sa nám zaslúženého rešpektu.

 

Druhý zvyk je rozšírený v synagógach po celom svete. V modlitebniach – na miestach, kde po všetok ostatný čas požadujeme ticho a úctu – počas sviatku Purim všetkých prítomných nabádame, aby robili hluk, aby sa posmievali, aby pískali a hulákali pri každej zmienke mena nášho úhlavného nepriateľa Hamana. Zmysel to má veľmi hlboký. Je to návod, ako čeliť hrozbe tých, ktorý nás chcú zničiť: ak niečo vidíte, ozvite sa. Mlčanie nie je odpoveď – je to vyhýbanie sa zodpovednosti. Umenšovať hrozbu znamená dovoliť, aby sa uskutočnila. Je treba sa ozvať – je treba, aby nás bolo počuť.

 

Čo sa od nás žiada dnes, keď čelíme antisemitizmu po celom svete? Ešte stále sú aj takí, ktorí si myslia, že je lepšie veci ututlať a tváriť sa, akoby sa nič nedialo. Tvrdia, že venovať tomu pozornosť by bolo iba prilievaním oleja do ohňa. Robiť rozruch nemá vôbec žiadny zmysel. Keď ukazujeme, že sme prišli k ujme, len tým tešíme svojich nepriateľov – toto tvrdia.

 

Ale nemajú pravdu. Mýlia sa rovnako ako tí, ktorí sa počas začínajúceho holokaustu tvárili, že nič nevidia, ktorí tvrdili, že Hitlera netreba považovať za skutočnú hrozbu, ktorí si boli istí, že nenávisť proti Židom je tak očividne necivilizovaná a barbarská, že nemá žiadnu šancu uspieť. Radšej to prečkajte, vraveli tí, ktorí sa zasadzovali proti protestom, ktorí sa nechceli identifikovať ako Židia s hlbokou túžbou zachrániť svojich súvercov. Tu sa to nemôže stať, vraveli. Ale stalo sa – a ich omyl sa potvrdil šesť miliónkrát.

 

Dnes je na svete ešte stále priveľa Hamanov. Antisemitizmus si vyžaduje našu pozornosť a opovrhnutie, ktoré vyjadríme na protestoch a demonštráciách. Naše utrpenie musíme vykričať. V našej židovskej identite sa musíme utvrdzovať – nie ukrývať ju – s čoraz väčším zápalom a nasadením. Je treba, aby sa zo zbavenia antisemitizmu stala viac než len úloha pre Židov, ale celosvetová odpoveď na ohavný zločin, ktorý už pridlho špiní ľudské dejiny.

 

s láskavým dovolením aish.com preložil Ondrej Pastirik


Rabín Benjamín Blech l Mar 17, 2017 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
2 reakcie pre „Purim nás naučí ako čeliť antisemitizmu“

Koki napísal(a):

Mar 18, 2017 18:17

Nepriateľstvo nemožno zničiť nepriateľstvom, sila zbraní ti nezaručí pokoj. Na rany nenávisti je len jeden liek, a to je...

A pre našu dobrú náladu pridávam https://www.youtube.com/watch?v=_OMh0u-ir9w
A hoj!

Robert napísal(a):

Mar 17, 2017 14:35

som zvedavý ako dopadne hamán mečiar, či aj jeho majetok po doživotí prepadne v prospech štátu :)

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo