SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Purim je sviatok radosti a víťazstva

Purim je sviatok radosti a víťazstva

Medzi ustanoveniami o čítaní Zvitku Ester (v predvečer a ráno na sviatok Purim) Talmud uvádza: „Kto číta Megilat Ester (Zvitok Ester) len so spätnou platnosťou, nesplnil si povinnosť.“

 

Doslovne to znamená takého človeka, ktorý číta poslednú kapitolu ako prvú a až potom číta predošlé kapitoly. Baal Šem Tov (Israel ben Eliezer, zakladateľ chasidizmu) vysvetľuje symboliku napísaného: ak čítame Zvitok Ester retroaktívne, to znamená ako čosi, čo sa týka iba minulosti, nesplnili sme si povinnosť. Tóra je vždy Torat Chaim, Tóra života, strom života, vdychovanie sviežeho života, inšpirácia každej chvíľky nášho života, sprievodca na každom našom kroku.


Kniha Ester samotná vraví „Tie dni si pripamätávame a naplňujeme“. Ak si podľa rabína Jicchaka Luriu pripomíname dni Purimu, znovu a znovu prežívame oné udalosti. Uvedený koncept sa osobitne týka sviatku Purim. Veľký reb Jisroel z Ružinu sa vyjadril, že židovský národ má osobitný vzťah k sviatkom Chanuka a Purim, nakoľko tieto sviatky reflektujú skúsenosť exilu.


Sviatky sú výrazom božieho sľubu, že napriek vyhnanstvu nás Hospodin nikdy neopustí. Dôkazom božieho sľubu je dokonca väčšmi sviatok Purim než Chanuka. Veď po celý čas chanukového zázraku chrám v Jeruzaleme ešte stále stál. So sviatkom Purim je to však inak, udalosti sa odohrali počas sedemdesiatich rokov vyhnanstva medzi zničením prvého chrámu a vybudovaním druhého chrámu, asi tristo-šesťdesiat rokov pred občianskym letopočtom.


Príbeh je dobre známy: perzský kráľ Ahasvér nariadil pravidelnú polročnú slávnosť. Keď kráľovná Vašti odmietla ukázať svoju krásu, dal ju popraviť. Ovdovený kráľ nariadil celonárodnú súťaž krásy, aby si vybral novú kráľovnú. Zúčastniť sa povinne museli všetky dievčatá. Vybral si Ester, židovskú sirotu, o ktorú sa staral jej strýko Mordechaj a ktorá sa tak napriek svojmu zdeseniu stala kráľovnou. Predseda vlády Haman nenávidel Židov a dekrétom nariadil všetkých Židov vyvraždiť. Ester odvážne u kráľa zasiahla a zachránila svojich ľudí.

 


Vieme, že všetko v materiálnom svete má paralelu v duchovnej dimenzii. Študenti sa pýtali rabína Šimona bar Jochaja: čo takého Židia vtedy vykonali, že privolali na seba katastrofu Hamanovho výnosu? Odpoveď rabína Šimona šokuje: zabávali sa na slávnosti kráľa Ahasvéra. Slávnosť, hedonistická dionýzska zábava, trvala sto osemdesiat dní. Pozvaní boli aj Židia, tak ako všetci obyvatelia Šušanu. Dá sa vôbec kráľovo pozvanie odmietnuť? Ak nie, ako možno ich správanie odsudzovať? Talmud zdôrazňuje, že konzumovali nekóšer jedlo. Vysvetlenie však nestačí. Znásilňovanie vlastného osudu? Áno. Dôvody na vyvraždenie? Ťažko.


Starší komentátori ponúkajú talmudistické vysvetlenie tak, že uvádzajú Ahasverovu slávnosť na prvom mieste. Jeremiášovi, ktorému bolo zverené proroc-tvo o zničení prvého chrámu, povedal Boh aj to, že chrám bude znovu vybudovaný po sedemdesiatich rokoch. Sedemdesiat rokov po vyhnaní židovského kráľa Jekoniáša okupantom Nebukadnezarom oslavoval kráľ Ahasvér, že napriek uplynutiu sedemdesiatich rokov chrám stále nestojí. Zdalo sa, akoby si Židia nepovažovali boží sľub.


Ak by chrám nebol vybudovaný po sedemdesiatich rokoch, nebol by už vybudovaný nikdy. Kráľ sa prerátal, chrám naozaj znovu vybudovali v predpovedanom čase. Úpadok židovskej monarchie v zemi Izrael zapríčinil spájanie s inými monarchami. Akoby toho nebolo však dosť, Ahasvér tradične dával servírovať jedlo v nádobách, ktoré sa kedysi používali v chráme. A tak vidíme, v čom Židia pochybili: účasť na slávnosti potvrdila, že sa vzdali nádeje na spásu. A čo viac, zabávali sa.


Vnucuje sa však otázka: prečo by sa tešili strate nádeje na spasenie? Odpoveď vieme. Stav, v akom sa v exile nachádzame, utrpenie exilu, duchovné aj fyzické – to všetko dobre poznáme. Spasenie začína osobne, u každého z nás, na úrovni, kedy sa dokážeme emancipovať od duchovného nedostatku a pokračuje na úrovni národnej. Spasenie začína neznámom, opustením pohodlia vo vyhnanstve, odchodom na neznámy terén spasenia. A navyše každý z nás si vysvetľuje koncepciu „spasenia“ po svojom.

 

 

Povieme si príbeh o židovskom sedliakovi, ktorý sa vracia zo synagógy v sobotu ráno a takto hovorí so svojou ženou:
„O čom rabín hovoril?“ – pýta sa manželka.
„Povedal, že prichádza Mesiáš.“
„A čo sa stane?“
„Boh nás zhromaždí a odvedie nás do zasľúbenej zeme izraelskej.“
„To bude problém. Máme veľa práce. Kto sa postará o kravy?“
„Aj ja som sa pýtal. Rabín povedal, že tu vo vyhnanstve máme pogromy a že prídu kozáci a zabijú kravy. V Izraeli budeme mať svoje kravy, ale nebudú tam žiadni kozáci.“
Manželka sa na chvíľu zamyslela. „Znie to ako kopa nezmyselnej roboty. Mám lepší nápad. Nech Boh odvedie všetkých kozákov do Izraela a my s kravami ostaneme tu.“


Kravy...nemáme v hlave iné ako kravy. Proroci opisujú mesiášsku éru ako koniec všetkého utrpenia. Čas svetového mieru, zdravia a prosperity. A my sa zaoberáme kravami. Každý má nejakú kravu. Jedna krava je biznis, iná krava je kariéra, ďalšia krava je nový dom. Purim nám pripomína, že vyhnanstvo nemáme oslavovať. Pripomína nám, že máme neustále túžiť po čase, o ktorom je napísané „...a zem bude naplnená poznaním Boha ako vody morí pokrývajú súš“.


by Baruch Myers l Mar 14, 2014 12:00 AM l Print l
Related articles
Click here to print.
2 Reponses to „Purim je sviatok radosti a víťazstva“

Robert says:

Mar 21, 2014 11:31 PM

Pán Rabín, nikto sa z ľudí nedokáže dokonalo zavďačiť tomu Hospodinovi za život, stačí sa pozrieť vokol nás, na ľudstvo celkovo.

Trubiroch says:

Mar 20, 2014 9:34 PM

Ešte dobre že je tam nieje t.

Page 1 of 1
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or