SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Pesach – myšlienka totálnej zmeny

Pesach – myšlienka totálnej zmeny

Sviatok Pesach má v židovskej tradícii aj dva iné názvy. Tóra o sviatku hovorí ako o „Chag ha-macot“ (sviatky nekvase-ného chleba). V liturgii sa sviatok nazýva „Zman Cherute-nu“ - čas našej slobody.

 

Najčastejšie používaný názov Pesach znamená „prekročenie“. Každý z troch názvov postihuje inú dimenziu sviatku. Žiaden zo židovských sviatkov nie je jednorázovou záležitosťou jedenkrát ročne. Sviatky sú každý rok skôr nanovo prežívaným duchovným aktom. Takýmto sviatkom je hlavne Pesach, o ktorom v Hagade čítame: “Ľudská bytosť každej generácie musí nahliadať na seba, akoby sama vyšla z Egypta.“


Život každého človeka je neustálym procesom akéhosi prechodu z vyhnans-tva do slobody. Hebrejský názov Egypta je Micrajim. Odvodzuje sa od slova „obmedzenie“. V tomto zmysle pre každého z nás jednotlivo znamená „vyjdenie z Egypta“ trvalý proces, ktorým sa neustále snažíme prekonávať vlastné obmedzenia. Ak uspejeme, objavené duchovné a osobné schopnosti sa stanú našou prirodzenosťou. V tomto bode však opäť musíme začať prekonávať novovzniknuté obmedzenia, aby sme sa dostali ďalej a vyššie. Čo bolo včera ďaleko za hranicami, sa dnes zmenilo na nové obmedzenia, ktoré sa nanovo snažíme presiahnuť.


Útek z Egypta sa nekonal postupne. Tóra hovorí, že „národ ušiel“. Nebolo ani času na vykynutie chlebového cesta a keďže „národ sa nemohol zdržať“, napiekli z cesta nevykysnuté placky - maces. Exodus, útek z Egypta, sa preto spája s „ponáhľaním“. Postavenie Židov sa totiž zmenilo v jednom okamihu - z otrokov sa stali slobodní ľudia.

 

„Pesach“ znamená „skočiť“ a tak názov sviatku vystihuje myšlienku totálnej zmeny. Historicky súvisí aj s Hospo-dinovým „prekračovaním“ izraelských domov než udrel na egyptských prvorodencov. Obecnejšie názov vyjadruje podstatu prvej záchrany nášho národa: náhly a okamžitý prechod z vyhnanstva k spáse. Na duchovnej úrovni vyjadruje názov myšlienku, že každý z nás je schopný dostať sa zo svojho vnútorného „vyhnanstva“ do novej, vyššej a lepšej situácie.


Zažiť „Pesach“ v osobnom živote znamená dokázať „preskočiť“ na úplne novú úroveň osobného a duchovného rozvoja. Isteže je vhodné, ba dokonca potrebné, aby sme sa vyvíjali postupne. Napriek tomu býva doba, kedy sme obdarení väčšmi ako obvykle osobitnými schopnosťami, aby sme mohli dosiahnuť nezmerateľné. Hlavný čas pre takýto spôsob diskontinuálneho pohybu dopredu je vo sviatok Pesach. Kľúčom k „preskoku“ sú aj ďalšie názvy sviatku: „Sviatok nekvaseného chleba“ a „Čas našej slobody“.


„Sviatok nekvaseného chleba“: Maces je nekvasený chlieb. Kvasenie predstavuje ego. Maces znamená, že ego odsúvame bokom. Prvým krokom procesu je teda pokora, skromnosť. Tak, ako do naplnenej šálky už nemožno pridať nič nové, tak sa ani človek, ktorý sa zaoberá iba sebou, nemôže rozvíjať. Sú ľudia, ktorí sa naprí-klad domnievajú, že o určitej veci už všetko vedia. Predpokladaná vlastná múdrosť im prekáža dozvedieť sa viac. Každý človek, ktorý s vážnym úmyslom chce rásť a rozvíjať svoje schopnosti, musí mať aj vôľu postaviť sa zoči-voči vlastnej nedostatočnosti.


„Čas našej slobody“: Hebrejský výraz pre oslobodenie je „cherut“. Ak sa pripútame k niečomu konečnému, očividne sa navždy obmedzíme. Jediným spôsobom, ako sa oslobodiť od všetkých obmedzení, je teda pripútať sa k niečomu nekonečnému. Boh je nekonečným bytím. Štúdiom a dodržiavaním zákonov Tóry a teda múdrosti božej, sa dotýkame nekonečna. To je skutočná chvíľa oslobodenia. Pirkej Avot (Kapitoly otcov) vysvetľujú, že „cherut“ sa môže čítať aj ako „charut“, to znamená „vyrytý“, alebo v prenesenom slova zmysle vštiepený.

 

Pri písaní sú atrament a papier na rozdiel od tesania do kameňa dve osobitné entity. Tesané pí-smená sa stávajú podstatou kameňa. Tak je to aj s Tórou. Pokiaľ vnímame náuku Tóry ako čosi mimo nás, nikdy nezažijeme skutočný pocit slobody. Len ak si osvojíme, že Tóra je spätá so skutočnou dušou Žida, dokážeme sa skutočne vyviazať zo všetkých obmedzení, oslobodiť sa. Takto hovorí Kniha Zohar: “Svätý nech je požehnaný, On, Tóra a Izrael jedno sú.“

 

Pokúsme sa využiť jedinečnú príležitosť, „preskočme“ naše osobné hranice, duchovné aj materiálne dodržaním osobitných prikázaní sviatku: jedzme maces, pime víno, čítajme Hagadu a radujme sa. Veselé sviatky alebo chag sameach!



rabín Baruch Myers l Apr 6, 2012 00:00 l Tlač l
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo