SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Odvaha počas sviatku Jom Kipur

Odvaha počas sviatku Jom Kipur

Opäť je tu obdobie sviatku Jom Kipur a ako každý rok, i tentoraz cítim vo vnútri obavy. Nemala by som sa báť. Mala by som byť ponorená sama do seba, plná myšlienok a úprimnej snahy o osobnú premenu.

 

 

Mala by som byť poctená, že mám možnosť sláviť sviatok Jom Kipur a cítiť obrovskú radosť, že môžem stáť pred Bohom, naším Otcom a Kráľom, ktorý si nás chce vypočuť a odmeniť nás za naše skutky. Áno, toto všetko v sebe cítim. Ale v kútiku duše, tam úplne vzadu, kde sa ukrýva pravda, odtiaľ vychádza môj smútok a obavy. Nadišiel každoročný čas zúčtovania. Pozrela som sa sama na seba a moje skutky. A nemyslím si, že si zaslúžim nejakú pochvalu, či odmenu.

 

Sme vychovávaní vo viere v Boha, ktorý je našim milujúcim rodičom. Ale aj z tejto predstavy mám strach. Sama som matkou a aj napriek hlbokej a nesmiernej láske k vlastným deťom, som na ne niekedy nahnevaná, urazená, nedôverčivá a uštipačná. Nemám pocit, že by som vždy spĺňala kritériá milosrdného, láskavého a spravodlivého rodiča, hoci by som taká chcela byť.

 

Naši učenci hovoria, že Boh je náš Kráľ a my sme jeho služobníci. A znova cítim obavy. Svet je predsa plný násilia, nemravností a neľudskosti. Kráľ celého sveta určite nemôže súhlasiť s takým správaním svojich služobníkov. Minulý rok o takomto čase som v synagóge stála oblečená do bielych šiat a sľúbila som množstvo vecí.

 

So slzami v očiach a ťažkým srdcom som stála pred našim Stvoriteľom a sľubovala som, že sa zmením, že budem lepšia. Budem milšia, ústretovejšia, trpezlivejšia, tolerantnejšia. Každý z mojich sľubov bol úprimný. Ale teraz, keď sa obzriem za minulým rokom, mi napadá: Koľko z tých predsavzatí v tento najposvätnejší deň v roku nakoniec skončilo nesplnených? Nehnevá sa pre ne na mňa Boh?

 

Tento rok priniesol veľa násilia a hrozných vrážd: zabitá rodina Fogelovcov, zavraždený Leiby Kletzky alebo rabín Abuchatzeira. Mnohí ďalší zomreli počas prírodných katastrof, na rôzne choroby a vo vojne. A ako predošlé roky, i tento bol plný napomenutí a povzbudení, aby sme sa prebudili a zmenili svoje správanie. Ako veľmi som sa ale zmenila? Koľko predsavzatí som dodržala?

 

To vám môžem povedať úplne presne a jedným slovom. Málo.

 

Prečo to tak je? Kde sa stratilo to nádherné a pevné odhodlanie z minulého Jom Kipur? Myslím, že ma oň pomaly, ale isto, po troške obral každodenný život. Rána začínali príliš skoro a večery trvali dlho do noci. Vždy som mala kopec vecí na pranie a riadov. A potom tu boli drobné slabôstky, vrtochy, nuda a žiadna inšpirácia. Postupne som upustila od predsavzatí a opäť som bola taká ako predtým. Moje snehobiele šaty sa zašpinili a moje sľuby sa premenili na prázdne slová.

 

Nekonala som tak, ako som si predsavzala. A keď si to uvedomujem ja, tak Boh to určite vidí rovnako. Preto mám obavy. Ak Mu niečo znova sľúbim, uverí mi ešte? Mám vôbec odvahu prosiť o novú príležitosť? O príležitosť, o ktorej som presvedčená, že si ju nezaslúžim? Odpoveď znie „Áno“. Mám odvahu prosiť o ďalšiu šancu. Ak je v živote jedna vec, ktorú som ako rodič pochopila, tak je to tá, že úprimné ospravedlnenie od milovaného dieťaťa dokáže zmierniť hnev rodičov. Vo chvíli, keď stoja naše deti pred nami, sú smutné a žiadajú o odpustenie, tak si spomenieme na to, aké sú malé a ako veľmi sa snažia. Naše srdcia sa roznežnia a my im odpustíme.

 

A tak každý rok, keď sa rozsvietia sviečky a všetci sme oblečení v bielych šatách, sadám si k modlitbe. Jej slová šepkám so sústredením, pomaly a úprimne. Je mi ľúto, že nie som dokonalá, naozaj mi to je ľúto. Prosím, daj mi ešte jednu šancu.

 

A hoci počuť len moje slová, nie je to monológ, ale rozhovor. Vravím, áno, zhrešila som, ale nechcela som tak konať. Zišla som z cesty tak, ako aj mnohí iní ľudia, lebo všetci robíme chyby. Sme bezvýznamní, malí a nedokonalí. Ty to určite vieš, pretože si nás stvoril! A aj napriek tomu, že sme za každých okolností nekonali správne, tak boli chvíle, kedy sme sa rozhodli pre dobro. Hoci svet nie je jednoduché miesto na život, snažíme sa uchovať si našu ľudskosť, morálku a nezabúdať na naše poslanie na tomto svete. A naša spása je práve v našom snažení. Snažíme sa. Ak sa nám nedarí a spadneme, snažíme sa znova vstať.

 

Hľadím na tie nádherné slová modlitby, ale akoby mi tancovali pred očami. Mám v nich totiž slzy. Priznávam, že nie som dokonalá. Viem byť panovačná, výbušná a nezdravo hrdá. Ale Ty, ktorý vidíš pravú tvár všetkých vecí, určite vieš, že to ľutujem. Celý izraelský národ dnes vyjadruje svoju ľútosť. A hriechy, ktoré sme spáchali, sú našimi slabosťami a nie zlom v našich srdciach. Bože, potichu šepkám, ak sme sa zdali byť zlí, tak inokedy sme vedeli byť dobrí. Náš nárek a naše slzy nad zabitými, chorými a zranenými v Izraeli sú úprimné.

 

Cítime vzájomnú súdržnosť a jednotu ako Židia. Sme jedna rodina, deti nášho praotca Abraháma. Modlíme sa za lepší svet, zakladáme charitatívne organizácie a vyučujeme Tóru. Snažíme sa, aby naše deti boli lepšími ľuďmi než my. V tejto chvíli stojím pred Tebou, Bože. Prosím, nahliadni do môjho srdca tak, ako to vieš len Ty. Nepozeraj sa na minulý rok. Nepozeraj sa na včerajší deň.

 

Pozri sa na mňa v tejto chvíli. To, čo hovorím teraz, myslím úprimne. Je mi to naozaj ľúto. Chcela by som sa ospravedlniť a oľutovať svoje hriechy. Chcem sa úplne od nich odvrátiť a už ich nezopakovať. Ak nie som dokonalý človek, tak len preto, že som nepatrná ľudská bytosť a robím chyby. Ale Ty si Veľký a Dokonalý. Ty si Boh, ktorého neobmedzujú bariéry smrteľnosti. Môj Otec, Môj Kráľ, je mi to ľúto. Pozri sa, aká som maličká a zahrň ma Svojou láskou, prosím.

 

Odpusť mi, prosím a daj mi ešte jednu šancu. Odpusť nám všetkým a daj nám ešte jednu šancu...


Yael Zoldan l Sep 25, 2012 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
8 reakcií pre „Odvaha počas sviatku Jom Kipur“

realista napísal(a):

Okt 22, 2011 08:38

Trubiroh, vidieť, že si nesmierne inteligentný, tak skús niečo konštruktívne.

Trubiroch napísal(a):

Okt 21, 2011 22:16

Trpaslík zostane trpaslíkom aj keby sa na horu postavil.

realista napísal(a):

Okt 20, 2011 07:13

Ale no tak,Trubiroh prečo tak osobne útočíš? Ak máš čo povedať k danemu videu povedz , inak mlč.

Trubiroch napísal(a):

Okt 19, 2011 20:51

Realista nájdi si iné šapitó. My máme dosť vlastných klaunov.

realista napísal(a):

Okt 19, 2011 19:05

Trubiroch, myslíš že medzi priateľmi sa nerozpráva o problematických veciach? Ja myslím, že áno. Len škoda že nikto neodpovedá...

Trubiroch napísal(a):

Okt 12, 2011 23:35

Milý priateľu. Toto sa medzi priateľmi nerobí.

realista napísal(a):

Okt 12, 2011 19:57

Zaujímalo by ma priatelia aký je váš názor na toto video? Je to krutý fakt alebo......?
http://www.youtube.com/watch?v=RsRbO7cw__c&feature=player_embedded#!

Ester Lornitzová napísal(a):

Okt 10, 2011 00:24

Veľmi pekný článok. Bože, daj mi síl splniť moje predsavzatia. Spravuj mojej vôle let. V svojej stíš ju lebo nad ňu niet. Rozum, sily. schopnosti riaď Ty Pane z milosti. Nech sú moje skutky odvážne keď majú byť prínosom pre mojich blízkych a celé moje okolie. Nech sú moje činy stlmené keď neplnia Tvoju vôľu. Vďaka za doterajšiu milosť a ochranu.

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo