SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Kvalita života je dôležitejšia ako kvantita

Kvalita života je dôležitejšia ako kvantita

Čo poviete niekomu, kto práve oslavuje svoje stodvadsiate narodeniny? Podľa starého židovského vtipu mu treba popriať "príjemný deň"

 

Je to tým, že väčšina z nás pozná starodávnu tradíciu o tom, že naša dĺžka života je ohraničená vekom 120 rokov. Toľko rokov žil Mojžiš a keďže odvtedy sa už neobjavil nikto ako on, asi by sa nehodilo, aby niekomu inému bolo dopriatych viac rokov ako jemu. Pokrok v medicíne predĺžil starobu ďaleko za hranice toho, čo sa ešte pred sto rokmi považovalo za primerané.

 

Ľudia žijú oveľa dlhšie, osemdesiatnici sú celkom bežným javom, deväťdesiatnici už neprekvapujú a vyše storoční - i keď sa často spomínajú a oslavujú - sa už nepovažujú za výnimky ale skôr za predzvesť budúcnosti ľudstva. Preto keď sme sa počas veľkých sviatkov modlili za chajim aruchim - dĺžku dní - nemysleli sme si, že je nerealistické naozaj dúfať v príslovečných 120 rokov. Vedci nedávno potvrdili, že na starom židovskom prísloví je oveľa viac pravdy, než si možno uvedomujeme.

 

Najvýznamnejší odborníci na starnutie dospeli v uznávanom odbornom časopise Nature k poznatku, že existuje prirodzená hranica dĺžky ľudského života. Jan Vijg z Albert Einstein College of Medicine, jeden z popredných znalcov v odbore, zverejnil pesimistickú predpoveď, podľa ktorej "zdá sa byť veľmi pravdepodobné, že sme dosiahli strop. Toto je ono, odteraz už ľudia nikdy nebudú starší ako 115 rokov." S. Jay Olshansky, profesor verejného zdravotníctva University of Illinois v Chicagu, dospel k podobnému výsledku pred viac ako dvoma desaťročiami.

 

Samozrejme žiaden z týchto vedeckých predpokladov nemá nič spoločné s našim zdráhaním prekročiť dĺžku života Mojžiša, jediného človeka v dejinách, ktorý je v Tóre chválený ako ten, kto sa zhováral s B-hom "zoči voči". I tak je to však ďalší v rade príkladov kde sa stretáva tradícia s vedou a - pre úplne odlišné dôvody - dospievajú k podobným záverom. Starnutie je - slovami doktora Vjiga - nahromadenie poškodenia DNA a iných molekúl.

 

 

Naučili sme sa spomaliť tento proces opravami časti poškodení, no tých je jednoducho príliš veľa. "V istom bode sa všetko pokazí a vy skolabujete." Trochu inak povedané: po zjedení ovocia zo stromu poznania v rajskej záhrade B-h zneprístupnil strom života a tým zabránil tomu, aby sme dosiahli pozemskú nesmrteľnosť. Na tomto novom vedeckom zdôraznení biologických medzí našej dlhovekosti sú pre mňa je obzvlášť dojímavé práve teologické implikácie.

 

Dr. Vjig dospel vo svojom skúmaní k tomu, že vo svetle poznania, že sme pravdepodobne dosiahli hranice našej schopnosti predlžovať dlhovekosť, mali by sme sa zamerať namiesto dĺžky života na kvalitu života. Naše snahy by už nemali byť smerované na nedosiahnuteľný cieľ žiť viac rokov, ale skôr na ľahko dosiahnuteľný a viac žiaduci cieľ prežiť svoje roky lepšie. Nie je náhoda, že počas veľkých sviatkov, keď sme súdení Všemohúcim a uvedomujeme si, že naše životy hľadajú rovnováhu, nepýtame si jednoducho život.

 

Modlíme sa za chajim tovim, prosíme B-ha o dobrý, zmysluplný život, život s jasným cieľom, prežitý v dobrom zdraví, život so všetkými našimi danosťami a so schopnosťou vyjadriť a užiť si lásku rodiny a priateľov. Navyše samotné uvedomenie si vlastnej smrteľnosti upriamuje našu pozornosť na potrebu dosiahnuť toho čo najviac počas vzácnych rokov, ktoré sú nám pridelené. Život je prchavý, preto sa musíme chopiť každej chvíle aby sme zabezpečili, že našimi činmi zanecháme pre svojich potomkov hodnotné dedičstvo.

 

Život je kniha s poslednou kapitolou, ktorej sa nedá vyhnúť a tak je na nás, aby sme z nej urobili text, ktorý sa oplatí čítať a napodobňovať. Zmysel života netkvie v jeho dĺžke ale v jeho kvalite. Po veľkých sviatkoch nasleduje sviatok Sukkot. Krehká sukka, v chasidskom ponímaní "dočasné obydlie", nás upozorňuje na prechodnú náturu nášho jestvovania na zemi. Sme tu len na relatívne krátke časové obdobie, či už na biblických šesťdesiat a desať alebo vytúžených 120.

 

 

Zmysel života netkvie v jeho dĺžke, ale v jeho kvalite. Sukka nás žiada, aby sme opustili svoje honosné domovy a krásne sídla, aby sme tým odzrkadľovali dočasnosť pozemských majetkov a fakt, že pravý zmysel našim životom dáva kvalita našich vzťahov s rodinou a priateľmi. Istý bohatý americký turista raz prišiel navštíviť svätého rabína Chafec Chaim aby ho požiadal o požehnanie.

 

Bol ohromený chudobou a nepatrným množstvom materiálneho majetku v rabínovom dome. Nedokázal sa ovládnuť a keď videl len jeden malý stôl a dve stoličky, opýtal sa: "Ale rabín, kde máte svoj nábytok?" Rabín odpovedal otázkou: "Dovoľte mi opýtať sa vás: kde je váš nábytok?" Návštevník odpovedal: "Môj nábytok? Ja predsa cestujem a som tu len na krátku chvíľu." Načo rabín odpovedal: "To isté predsa platí aj pre mňa. Aj ja tadiaľto len prechádzam a som tu len na krátku chvíľu, rovnako ako my všetci sme tu na zemi len návštevníkmi. A tak som sa rozhodol sústrediť len na veci, ktoré sú naozaj dôležité."

 

Možno preto nasleduje Sukkot hneď po sviatkoch, počas ktorých sa modlíme za dlhý život. Nezávisle od toho, koľko času máme, musíme si uvedomiť, že dlhovekosť je obmedzená. Naše životy sú "dočasné chatrče". Preto musíme dať väčšiu dôležitosť ich kvalite ako ich množstvu - a dúfajme, že aspoň do 115-ky, ak už nie do 120-ky.

 

s láskavým dovolením aish.com preložil preložil Daniel Levicky Archleb


Rabín Benjamín Blech l Nov 7, 2016 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo