SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Spoločné znaky Chanuky a Vianoc

Po mnohých storočiach židovsko-kresťanského náboženského napätia sa v súvislosti so spoločnou históriou, písmom, tradíciami a sviatkami objavujú nové otázky.

 

Mesiac december je známy v týchto náboženských tradíciách dvomi sviatkami: židovskou Chanukou a kresťanskými Vianocami. Ide o náhodnú blízkosť oboch sviatkov alebo je medzi nimi hlbšia súvislosť?
Na prvý pohľad by každý historik mohol poprieť akúkoľvek priamu podobnosť, ale je aj hlbší pohľad, cesta duchovného vnímania súvislostí, ktoré nikdy nie sú náhodné. Prvou spoločnou črtou je svetlo a prítomnosť zázraku. Chanuka je nazývaná aj chag ha-urim, teda sviatok svetiel. Na rodinnom stole je osemramenná chanukija, ktorej sviece sa po západe slnka postupne zapaľujú. Obrad zapaľovania svetiel je sprevádzaný týmto požehnaním: „Požehnaný si, Pane, Boh náš, Kráľ sveta, ktorý preukazoval divy našim otcom až do tejto doby.“ Zázrak nie je minulosťou, ale aktuálnou prítomnosťou uprostred každej židovskej rodiny.
Na vianočnom rodinnom stole v kresťanskej rodine je tradične prítomné betlehemské svetlo. Mesiáš, ktorý sa pred dvomi tisícami rokov narodil v Betleheme a skrze ktorého objavili aj mnohí pohania Boha Izraela, je prítomný uprostred spoločenstva ako „svetlo sveta“. Chanuka aj Vianoce sú sviatkami, kedy sa každý veriaci človek môže zastaviť uprostred zhonu súčasného sveta, aby si uvedomil prítomnosť „Božieho svetla“ a znovu nadobudol vnímavosť nového zázraku, ktoré On koná pre svoj ľud. Tak ako sa na chanukiji – podľa Hilelovho zvyku – každý deň postupne rozsvecujú nové svetlá, Boží zázrak zo dňa na deň rastie. Osem sviec chanuky predstavuje zázrak, ktorý prichádza z iného sveta. Znovuposvätenie jeruzalemského chrámu je skôr Božím činom, než dielom Makabejcov, o čom svedčí aj príbeh Talmudu o zázraku so svetlom. Pre kresťanov ôsmy deň predstavuje nedeľu, deň zmŕtvychvstania ukrižovaného mesiáša. Ješua z Nazareta sa rozhodol postaviť násiliu cestou lásky. Podľa Hilelovej školy boj proti zlu vo svete nespočíva v konfrontácii, ale zväčšovaním svetla Tóry, zvyšovaním posvätenia života podľa nej.
Takto sa dostávame k druhej spoločnej ceste obidvoch sviatkov, k sile viery v časoch útlaku. Historickou udalosťou slávenia židovskej Chanuky bolo znovuvysvätenie jeruzalemského chrámu, ktorý bol znesvätený za vlády Antiocha IV. (175-167 pred n.l.). Antiochus, ktorý sám seba prehlásil za zjaveného boha (Epifanes), svojím systematickým helenizovaním chcel zničiť vieru židovského národa. Ale práve v tomto narazil na silu, s ktorou nepočítal. Ňou bola sila viery v živého Boha Izraela, ktorý sa postavil za svoj ľud. Náboženským útlakom sa začalo narodenie Ješuu, ktorý bol prenasledovaný mocným a žiarlivým Herodom. Náboženský útlak je spoločnou skúsenosťou veriacich židov aj kresťanov v priebehu spoločných dejín (prenasledovanie za vlády rímskych cisárov, v časoch fašizmu, nacizmu, komunizmu...). Napriek tomuto prenasledovaniu – ktoré mimochodom znovu ožíva v Európe – sme spoločne povolaní verejne vyznávať svoju vieru, tak ako sa to robí umiestňovaním chanukije pri okne či verejnou výzdobou vianočných stromčekov. Magnu chartu odporu voči násiliu a cestu budovania šalomu vo svete predstavuje záver haftary z proroka Zachariáša: „Nie mocou ani silou, ale mojim Duchom, hovorí pán zástupov.“ Kiež by sa už nikdy neopakovala katastrofa, keď kresťania a Židia obracali zbrane proti sebe.
Tretí spoločný rozmer je rodinný aspekt sviatkov a potreba dávania. Pokiaľ svietia chanukové svetlá, židovská rodina prežíva chvíle vzájomnosti a jednoty. Okrem slávnostného jedla levivot (zemiakové placky) alebo sufganijot (vyprážané šišky) deti s rodičmi komunikujú, spievajú, hrajú karty či známy dreidl. Ľudia sa navzájom obdarovávajú a je zvykom dávať peňažné dary aj rabínovi. Podobne Vianoce sú pre kresťanov sviatkami rodiny a obdarovávania. Spoločné slávnostné stolovanie štedrej večere, na ktorej nemôže chýbať vyprážaná ryba, vianočné koledy a rozdávanie darčekov, majú byť vyjadrením radosti, ktorá rozdávaním rastie. Obdarovávame sa, lebo sme boli obdarovaní samotným Bohom.
Chanuka a Vianoce, dva prístupy k objavovaniu Božieho svetla, dve cesty k jednému Stvoriteľovi, nech sú znamením zázraku viery, ktorú Židia a kresťania nosia vo svojich srdciach.

Andrej Mátel, katolícky kňaz

by Michael Szatmary l Jan 4, 2005 2:10 PM l Print l
Click here to print.
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or