SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Zamyslenie sa nad hodnotami judaizmu

Zamyslenie sa nad hodnotami judaizmu

Delet vám prináša krátke zamyslenie nad hodnotami, ktorými chcú Židia prispieť k lepšiemu svetu.

 

Svet, ktorý poznáme, sa neustále rozvíja. Žije v ňom sedem miliárd obyvateľov, vo vojnách umiera menej ľudí, snažíme sa bojovať s chudobou a zdravotníctvo nám dáva možnosť žiť dlhšie a zdravšie než kedykoľvek predtým. Vedecké výdobytky nás posúvajú čoraz viac dopredu, rovnako aj svetový obchod a informačné technológie.

 

Takýto pokrok je možný len vďaka spoločným hodnotám, ktorými sa ľudstvo riadi. A naše snaženie prináša pozitívne výsledky len vtedy, keď sa ich dôsledne držíme. Lekárska veda má hodnotu len vtedy, keď si ceníme aj ľudský život. Technológie nám prinášajú úžitok len v prípade, že vďaka nim prispievame k budovaniu lepšieho a férovejšieho sveta s väčšou mierou slobody a príležitostí pre každého. A celosvetové komunikačné prostriedky majú zmysel, len ak máme chuť a potrebu deliť sa o svoje nápady a vzájomne spolupracovať.

 

Na obraz Boží

Hoci žijeme vo veľkom svete, nepodobáme sa úplne jeden na druhého. Žiadni dvaja ľudia nepremýšľajú úplne rovnako, nevyzerajú úplne rovnako a nežijú rovnaký život. A aj napriek tomu nám Tóra hovorí niečo zásadné – každá ľudská bytosť bola stvorená na obraz Boží.Dospelí a deti, muži a ženy, bohatí a chudobní, zdraví aj chorí, domáci a cudzinci – Stvoriteľ vesmíru vdýchol život každému z nás. Každý z nás je zástupcom Stvoriteľa vo svete, ktorý stvoril, každý svojim nenahraditeľným spôsobom. A to znamená, že život každého z nás je posvätný.

 

Židovskí učenci nám hovoria: „Ten, kto vezme jeden život, akoby zahubil celý svet. A ten, kto zachráni jeden život, akoby zachránil celý svet.“ A toto je zároveň jediná cena stanovená za ľudský život: Každý život má hodnotu celého sveta.

 

Ľudská dôstojnosť

Predstavme si obliehané mesto a nepriateľ vyhlási: „Vydajte nám jedného z nás a necháme vás na pokoji.“ Čo robiť v takomto prípade? Židovskí učenci sa domnievajú, že nemáme právo vydať jeden nevinný ľudský život, aj keby to zachránilo mnoho iných životov. Prečo? Pretože nám Tóra nepovoľuje vziať nevinný ľudský život, a to aj prípade, že by to bolo ku prospechu ostatných.

 

Väčšinu 20. storočia sa svetové mocnosti zmietali v zápase. Nebol to len zápas o moc, bol to zápas ideológií. Na jednej strane stáli tí, ktorí verili, že dobro štátu je nadradené nad právami jednotlivca. Človeka mohli pripraviť o všetko, čo vlastnil, a celé skupiny ľudí čelili vyhladeniu, ak to prinieslo úžitok pre štát. A na druhej strane boli tí, ktorí verili v právo každého človeka na život, spravodlivosť, vlastníctvo majetku a možnosť rozhodnúť sa, kde a ako chce žiť. Tento experiment minulého storočia jasne ukázal, že cesta Tóry je jediný prostriedok, ako vybudovať udržateľnú spoločnosť.

 

 

Sociálna spravodlivosť

Abrahám, praotec židovského národa, mal takú silnú vieru v spravodlivosť, že mal odvahu pýtať sa na ňu aj Boha, keď mu On vyjavil, že sa chystá zničiť hriešne mestá Sodomu a Gomoru. Abrahám namieta: „Čo ak v týchto mestách žijú nejakí spravodliví? Nebolo by správne zachrániť mestá kvôli týmto spravodlivým ľuďom? Nebude snáď Sudca celého sveta konať spravodlivo?“

 

Spravodlivosť je základnou charakteristikou Boha. On stvoril svet a je teda na Ňom, aby ho spravodlivo riadil. A pre ľudí je obrovským privilégiom, že si nás pozýva za partnerov v tejto božej a dôležitej úlohe. „Statočne vyhľadávaj spravodlivosť, aby si ostal nažive!“ prikazuje nám Boh v Tóre. A židovskí učenci nás učia: „Svet pretrváva pre tri veci: spravodlivosť, pravda a pokoj.“

 

Hľadanie spravodlivosti je pre Židov spôsobom hľadania Boha. Počas najväčšieho židovského sviatku Jom Kippur sa číta pasáž z Knihy proroka Izaiáša, v ktorej Boh od Židov žiada: „Rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo. Lámete chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavediete do domu, ak vidíte nahého, zaodejete ho.“

 

Snaha o zlepšovanie sveta

Môžu ľudia urobiť tento svet lepším? Dejiny sveta sú plné učencov a múdrych ľudí, ktorí sa tomuto názoru vysmievali. Mnohí považovali tento svet za temné a prekliate miesto. Nikto si nevedel predstaviť, že by bol človek schopný trvalej a večnej zmeny. Všetko vraj existuje v cykloch. Niekedy má prevahu dobro, inokedy zlo.

 

Ale židovská Tóra nazerá na čas ako na príbeh, putovanie k obdobiu pokoja a múdrosti na tomto svete. Je úlohou každého človeka zanechať svet po sebe lepší, ako bol pri jeho narodení. Každý jeden z nás, všetci sme staviteľmi onoho sveta. Židia nazývajú túto myšlienku tikkun, čo v preklade znamená „zlepšovanie sveta“ alebo snaha urobiť svet ešte lepším, než ako ho Boh stvoril.

 

Boh stvoril tento svet z lásky. On miluje tento svet a s láskou udržiava všetky jeho bytosti. A najväčším darom lásky, ktorý nám On môže dať, je príležitosť byť Jeho spoločníkom na stvorení tohto sveta jeho skrášľovaním a zlepšovaním.

 

Izrael a svet

Izrael je krajinou židovského národa. Túto zem im prisľúbil Boh ako večné a trvalé dedičstvo. Kresťanské a islamské písma túto skutočnosť plne potvrdzujú. Ale Boh zároveň uložil Židom povinnosť správať sa k cudzincom s náležitým rešpektom, a to aj v prípade, že títo nedodržiavajú ich zvyklosti alebo nie sú členmi ich kmeňa. Židia aj nežidia musia zároveň dodržiavať základné zákony vzťahujúce sa na všetky ľudské bytosti.

 

V 16. storočí sa Európa zmietala v náboženských konfliktoch. Ľudia považovali tých, ktorí nezdieľali ich vieru, za kacírov, ktorých treba buď priviesť k tej správnej viere alebo pripraviť ich o život. Až vo chvíli, keď sa vrátili k Tóre, si uvedomili, že ich konanie nie je správne. Boh od nás chce, aby sme žili v pokoji a to je možné len v prípade, že navzájom prijmeme svoje rozdiely a odlišnosti.

 

Medzi Židmi vždy existovali rozdielne názory a pohľady na vec. Židia milujú debaty o dôležitých záležitostiach. Majú tisícročné skúsenosti, že iba vďaka rozdielnym pohľadom na veci a živej debate je možné dospieť k pravde. Napokon aj Talmud, jeden z najštudovanejších židovských textov a okrem Tóry najzákladnejší text židovského zákonodarstva, je súborom debát učencov.

 

Ľudia musia dodržiavať zákony vlastnej krajiny a prijať skutočnosť, že existuje jedna konečná autorita, Stvoriteľ celého sveta. Ale nútiť všetkých byť rovnakí, je v priamom protiklade s Božím plánom rozmanitého a nádherného sveta.

 

 

Morálny monoteizmus

Je rozdiel, či ľudia veria v jedného, viacerých alebo v žiadneho Boha? Môžeme sa spoľahnúť na ľudský rozum a inštinkty, že nás správne dovedú k pokojnému spolunažívaniu? História nám dáva na túto otázku jasnú odpoveď: „Nie.“

 

Azda najhroznejším potvrdením tejto skutočnosti je 20. storočie, kedy jeden z najvzdelanejších národov sveta, ktorý sa hrdil svojimi objavmi vo vede, kultúre, filozofie a etike, spáchal tie najhoršie zločiny proti ľudskosti. Nekonal tak v pomätení mysle alebo z pomsty, ale s logickým výkladom toho, čo považoval za čistú vedu. Milióny ľudí bolo poslaných do plynu alebo upracovaných na smrť len preto, že ich považovali za podradných.

 

Ľudská prirodzenosť a rozum nie sú samé o sebe zlé. Ľudské bytosti si od prírody pomáhajú a nespravodlivosť nás poburuje. Ľudský rozum vyprodukoval mnoho múdreho. Na druhej strane sa dá ľudská myseľ až príliš jednoducho podplatiť. Vo chvíli, kedy je pre nás morálka nepohodlná, hľadáme spôsoby ako sa jej zbaviť. Keď sa nám pripletie do cesty etika, hľadáme cestu ako zmeniť pravidlá hry. A keď sa problém týka ľudí, ktorí nepatria do našej rodiny, kmeňa alebo spoločnosti, jednoducho sa rozhodneme, že nie sú ľudskými bytosťami, a teda si k nim môžeme dovoliť čokoľvek.

Toto je dôvod, prečo je najmä v dnešnej globálnej s poločnosti potrebné prijať jedinú Autoritu, nie ľudskú alebo ľuďmi zvolenú, ktorej slovo je večné a nezameniteľné.

 

Svetový mier

Je mier lepší ako vojna? Ťažko uveriť, že ešte prednedávnom ľudia pokladali vojnu za veľké dobrodružstvo. Bola pre ľudí a národy prostriedkom ukázať svoju moc a silu. Tých, ktorí proti vojne protestovali, považovali za naivných hlupákov. Ale pred viac než dvetisíc šesťsto rokmi predpovedali židovskí proroci Izaiáš a Micheáš dobu, kedy sa národy rozhodnú už viac nebojovať medzi sebou a svet bude plný pokoja a mieru.

 

A naozaj, pre Židov je mier, šalom, viac než len slovo. Je to Božie meno. Až ku koncu prvej svetovej vojny začali ľudia chápať, že ľudstvo, ktoré drží v rukách obrovský arzenál nových a ničivých zbraní, si nemôže dovoliť pokračovať vo vojne. A po druhej svetovej vojne bola založená nová a veľkolepá inštitúcia, Organizácia spojených národov, kde majú ľudia možnosť sadnúť si za spoločný stôl a namiesto vojny rokovať o mieri.

 

Na stene budovy centrály OSN sú vyryté slová prorokov Izaiáša a Micheáša: „Z mečov si ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.“ Verme, že taký čas príde rýchlo, rýchlejšie než si vieme predstaviť.

 

s angličtiny preložil Peter Godovič


Cvi Freeman l Dec 6, 2017 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
4 reakcie pre „Zamyslenie sa nad hodnotami judaizmu“

Kamoška napísal(a):

Júl 16, 2018 18:36

Môj mladší brat - 2. diel:
Som v tej miesnosti - veľkej a priestrannej, kde boli predtým nejaké postele. Teraz je tam dlhý stôl. Čaká sa vzácna návšteva. Kratšie strany tejto miestnosti majú vstupy, dlhé nie. Miestnosť je podlhovastá. Jedna kratšia zo stien má krásny biely vyrezávaný povrch. Asi je málo času, lebo švagriná (manželka môjho brata) ponatĺkala v pravidelných rozostupoch na celé podlhovasté steny klinčeky , naplnila akési balóniky héliom a zaviazala šnúrkami, ktoré priviazala k tým klinčekom. Obe steny sú zrazu plnébalónikov neurčitej modrej, ružovej a fialovej farby. Zrazu ten muž už sedí na nejakom bankete medzi nami. Je to človek z veľmi vysokej spoločnosti, výzorom, oblečením, správaním nás všetkých ako sme tam prevyšuje. Neviem, či je slovo pocta - to správne, že je tam. Tie balóniky na mňa pôsobia nevkusne. Muž, ktorého som nikdy nevidela, nedá ani v najmenšom na sebe poznať, že sa mu to nepáči.

Robert napísal(a):

Dec 11, 2017 01:54

hodnota judaizmu : https://www.youtube.com/watch?v=vVHnXn5Ipes , presne ako sa píše, že len málo by prežilo hnev boží, tak pár jedincov pod vozovou plachtou

Robert napísal(a):

Dec 10, 2017 18:44

ako dokáže

Robert napísal(a):

Dec 10, 2017 18:43

no, osobne ma zaujíma najviac to, ako rabín s tórou vyzvihne jedinečnosť toho druhého

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo