SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Sprievodca židovskou svadbou

Sprievodca židovskou svadbou

Tradičná židovská svadba je plná zmysluplných rituálov, ktoré symbolizujú krásu manželstva a povinností, ktoré manželia majú jeden k druhému.

 

Svadobný deň

S úsvitom v svadobný deň prichádza najšťastnejší a najsvätejší deň v živote človeka. Pre chatana (hebrejský výraz pre ženícha) a kalu (nevestu) sa tento deň považuje za osobný Deň zmierenia (Jom Kipur), keďže sú im odpustené všetky chyby z minulosti a svojím spojením vytvárajú novú ucelenú dušu. Podobne ako v Deň zmierenia sa ženích a nevesta postia (v tomto prípade od úsvitu po záver svadobného obradu). Počas obradu nosí ženích kitel – biely odev tradičný pre Deň zmierenia.

 

Kabalat Panim

Ženích a nevesta sa zvyčajne pred svadbou celý týždeň nevidia. Zvyšuje sa tak ich očakávanie a nadšenie z nadchádzajúcej udalosti. Preto pred svadobným obradom ženích a nevesta vítajú hostí samostatne, čo je zvyk, ktorý sa nazýva „Kabbalat Panim“. Židovská tradícia prirovnáva budúcich mladomanželov ku kráľovnej a kráľovi. Nevesta sa usadí na „trón“, aby vítala hostí, zatiaľ čo ženícha obklopujú hostia, ktorí spievajú a pripíjajú na jeho zdravie.

 

V tomto bode podľa tradície aškenázskych Židov matka nevesty a matka ženícha spolu rozbijú tanier. Zdôrazňujú tým dôležitosť manželského záväzku – ako nie je už nikdy možné úplne opraviť rozbitý tanier, tak sa ani rozbitý vzťah nedá nikdy naplno opraviť.

 

Badeken

Potom nasleduje „badeken“, zahalenie nevesty ženíchom. Závoj symbolizuje myšlienku zdržanlivosti a pripomína, že nech je fyzický vzhľad akokoľvek príťažlivý, najdôležitejšia je duša a povaha. Pripomína to, ako si Rebeka zahalila tvár pred svadbou s Izákom (1. Kniha Mojžišova, kap. 29). Podľa aškenázskych (európskych) zvyklostí ženích, za prítomnosti rodiny a priateľov, pristúpi k sediacej neveste a zakryje jej tvár závojom. Je to symbolom jeho povinnosti poskytnúť manželke oblečenie a ochranu.

 

Chupa

Svadobný obrad sa deje pod chupou (svadobným baldachýnom), symbolom domova, ktorí mladomanželia spolu vytvoria. Chupa je otvorená na všetky strany, rovnako ako Abrahám a Sára svojím stanom otvoreným na všetky strany vítali ľudí vo svojej bezpodmienečnej pohostinnosti. V aškenázskych židovských komunitách sa zvykne obrad pod chupou odohrávať vonku pod hviezdami, na znak požehnania, ktoré dal Boh Abrahámovi, že jeho deti budú ako „hviezdy na nebesiach“ (1. Kniha Mojžišova 15:5). Sefardskí Židia zvyčajne vykonávajú obrad pod chupou vnútri.

 

Podľa aškenázskych zvykov pod chupou (svadobným baldachýnom) ženích a nevesta nenosia žiadne šperky či ozdoby. Svoj záväzok jeden druhému zakladajú na tom, kým sú ako osoby a nie na hmotnom majetku. Ženícha a za ním nevestu k chupe zvyčajne odprevádzajú rodičia.

 

Pod chupou je aškenázskym zvykom, že nevesta sedemkrát obíde ženícha. Podobne ako bol svet stvorený za sedem dní, nevesta symbolicky stavia steny pre spoločný nový svet mladomanželského páru. Číslo sedem tiež symbolizuje celistvosť a úplnosť, ktorú ani jeden z nich nedokáže dosiahnuť samostatne. Nevesta sa potom usadí po pravej strane ženícha.

 

V tomto bode podľa sefardských (pôvodne španielski v súčasnosti mimoeurópski Židia) zvykov ženích povie požehnanie Šehechejanu nad novým modlitebným šálom (talit), pričom si uvedomuje, že požehnanie sa vzťahuje aj na manželstvo. Štyria mladíci potom talit držia nad hlavami ženícha a nevesty.

 

Požehnanie zasnúbenia (Kidušin)

Počas svadobného obradu sa dvakrát používa pohár vína. Prvý pohár sprevádza požehnanie zásnub, ktoré odrieka rabín a po ktorom sa budúci mladomanželský pár z pohára napije. Víno, ktoré je v židovskej tradícii symbolom radosti, sa spája s posväcujúcou modlitbou Kiduš pre šabat a sviatky. Manželstvo, ktoré sa nazýva Kidušin, je vzájomným zasvätením muža a ženy.

 

Darovanie prsteňa

Podľa židovského zákona je manželstvo právoplatné, keď ženích dá neveste hodnotnú vec. Tradične sa darúva prsteň. Ten musí byť bezchybný a vyrobený z čistého zlata, bez ozdôb (napr. drahokamov) – tak, ako verí, že aj manželstvo bude krásne vo svojej jednoduchosti.

 

Ženích vezme svadobný prsteň do ruky a zreteľne pred dvoma svedkami neveste povie „Týmto prsteňom si mi zasnúbená podľa zákona Mojžiša a Izraela." Potom prsteň nasunie neveste na ukazovák pravej ruky. Podľa židovského zákona je práve toto hlavným momentom svadobného obradu a v tomto bode sa ženích a nevesta stávajú naplno manželmi.

 

Ak chce aj nevesta venovať prsteň ženíchovi, urobí tak dodatočne, nie pod chupou. Má sa tak predísť prípadnej nejasnosti, v čom spočíva samotné uzavretie manželstva podľa Tóry.

 

Ketuba (manželská zmluva)

Nasleduje čítanie ketuby (manželskej zmluvy) v pôvodnom znení v aramejskom jazyku. Ketuba uvádza rôzne zodpovednosti ženícha: poskytnúť manželke stravu a oblečenie a venovať sa jej citovým potrebám. Ochrana práv židovskej manželky má takú dôležitosť, že manželstvo nemôže byť verejne uzavreté bez tejto zmluvy.

 

Dokument podpisujú dvaja svedkovia a má štatút právne záväznej dohody. Ketuba je vlastníctvom nevesty, ktorá k nej musí mať po celý čas manželstva prístup. Často sa spisuje vo forme umeleckého diela, ktoré sa doma zarámované ponecháva na viditeľnom mieste. Čítanie manželskej zmluvy slúži ako predel medzi prvou časťou obradu Kidušin („zasnúbenie“) a druhou časťou Nisuin („manželstvo“).

 

Sedem požehnaní

Nad druhým pohárom vína sa potom odrieka sedem požehnaní (ševa brachot), ktoré tematicky spájajú ženích a nevestu s našou vierou v Boha ako stvoriteľa sveta prinášajúceho radosť a lásku a v konečnom dôsledku ako vykupiteľa nášho národa. Požehnania odrieka rabín alebo iní ľudia, ktorých si chcú rodiny takto poctiť. Na záver siedmich požehnaní si ženích a nevesta opäť odpijú z vína.

 

Rozbíjanie pohára

V tomto bode ženích nohou rozbije pohár umiestnený na zem. Ide o vyjadrenie smútku za zničeným Chrámom v Jeruzaleme a stotožnenie mladomanželského páru s duchovným a národným osudom židovského národa. Žid si je, dokonca aj v momente najväčšej radosti, vedomý príkazu žalmistu,  aby nad svoju radosť „nadradil Jeruzalem." Niektorí vtipne poznamenávajú, že toto je posledný krát, keď si ženích môže „dupnúť“.

 

V Izraeli je aškenázskym zvykom rozbiť pohár skôr – pred čítaním manželskej zmluvy. Sefardskí Židia pohár rozbíjajú vždy na konci obradu, aj v Izraeli. Týmto sa končí svadobný obrad. Za pokrikov „Mazal tov" hostia vítajú ženícha nevestu, ako spolu vychádzajú spod chupy.

 

Jichud

Mladomanželský pár sa potom odoberie do samostatnej miestnosti „jichud“, kde má pár minút pre seba. Ide o vyjadrenie ich nového stavu, keď budú žiť spolu ako manžel a manželka. Po pôste od rána v tomto bode dostanú aj niečo najesť. Sefardskí Židia nemajú zvyk s miestnosťou jichud; ženích a nevesta po obrade pod chupou sa okamžite odoberú na svadobnú hostinu.

 

Svadobná hostina (Seudah)

Pre hostí sa považuje za dobrý skutok a povinnosť priniesť ženíchovi a neveste v ich svadobný deň radosť. Hostia oslavujú s mladomanželmi hudbou a tancom, niektorí majú vystúpenia žonglérske či akrobatické. Po jedle nasleduje požehnanie po jedle Birkat Hamazon a znovu sa odrieka sedem požehnaní.

 

V týždni bezprostredne po svadbe je zvykom, že priatelia a rodina pripravujú na počesť ženícha a nevesty hostiny. Ide o týždeň siedmich požehnaní, pomenovaný podľa požehnaní, ktoré sa odriekajú na konci každého slávnostného jedla.

Ak ide pre nevestu a ženícha o druhé manželstvo, sedem požehnaní sa hovorí iba večer v deň svadby. Posledné požehnanie Ašer Bara možno odriekať tri dni.


Shlomo Shulman l Máj 4, 2011 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo