Prečo Židia nepovažujú Ježiša za spasiteľa

Pred 2000 rokmi neprijali Židia kresťanské vnímanie Ježiša ako Mesiáša.  Pokúsime sa vysvetliť túto najčastejšie Židom adresovanú a  pálčivú otázku nie preto, aby sme iné náboženstvá znevažovali, ale aby sme vyjasnili židovský postoj a aby využili príležitosť na otvorené a zmysluplné hľadanie porozumenia, lebo či chceme či nechceme, naša cesta ku spáse vo svete, ktorý je len jeden pre všetkých, je aj tak spoločná.

Židia neprijali Ježiša ako Mesiáša, lebo

1. nenapĺňal mesianistické proroctvá
2. nemal dedičné predpoklady na Mesiáša
3. biblické citácie, ktoré sa majú týkať Ježiša, sú nesprávne preložené
4. Ježišova viera sa neopierala o spasenie národa

Čo je podstatou Mesiáša? Kto je Mesiáš?

Výraz mesiáš je obdobou hebrejského slova „mašiach“- pomazaný. Obvykle ním titulovali osobu, určenú na službu Hospodinovi, lebo ju pomazali olejom. (Exodus 29:7, I Kniha kráľov 1:39, , Jeremiáš II Kniha kráľov 9:3) Nakoľko každý kráľ a najvyšší kňaz boli pomazaní olejom, nazývame ich „pomazanými“ (mašiach alebo messiah).  Napríklad „Hospodin zakázal, aby som (ja, Dávid) zdvihol ruku na Pánovho pomazaného (Saula)...“ (I Samuel 26:11, Samuel 23:1, Izajáš 45:1, Žalmy 20:6) Ako vznikla židovská koncepcia Mesiáša? Jedným z ústredných leitmotívov biblických proroctiev je prísľub dokonalej budúcnosti, charakterizovanej mierom na celom svete a uznaním Hospodina. (Izajáš 2.1-4, Ozeáš 2:20-22, Ámos 9:13-15, Izajáš 32:15-18, 60:15-18, Míka 4:1-4, Zachariáš 8:23, 14:9, Jeremiáš 31:33-34)

V mnohých proroctvách nachádzame pasáže o potomkovi kráľa Dávida, ktorý  bude vládnuť vo prorokovanom veku dokonalosti (Izajáš 11:1-9, Jeremiáš 23.5-6, 30:7-10, 33:14-10, Ezechiel 34:11-31, 37:21-28, Ozeáš 3:4-5) Nakoľko každý kráľ je podľa zvyku pomazaný, aj pomazaného kráľa budúcnosti nazývame Mesiášom. Vyššie uvedený popis je v Biblii jediný, kde sa uvádza, že ten, kto príde v budúcnosti, je potomkom kráľa Dávida. Mesiáša spoznáme v kráľovi Izraela v dokonalom svete budúcnosti.

1. Nenaplnené mesiášske proroctvá

Čo má Mesiáš vykonať?

Podľa Biblie:

1. vybuduje Tretí chrám (Ezechiel 37:26-28)
2. všetkých Židov zhromaždí v zemi izraelskej (Izajáš 43:5-6)
3. uvedie dobu svetového mieru a skončí s nenávisťou, zlobou, utrpením a chorobami. „Národ nezdvihne meč proti národu a človek viac vojnu nepozná.“ (Izajáš 2)
4. Viera v Hospodina sa rozšíri po celom svete a ľudstvo bude ako jeden.: „Hospodin kráľom celého sveta bude –  od toho dňa Boh bude jeden a jedno bude meno jeho.“ (Zachariáš 14)

Ak ľudský jedinec nespĺňa čo len jednu Zákonom určenú podmienku, nie je Mesiášom. Nakoľko nikto ešte nenaplnil biblický popis budúceho kráľa, Židia na príchod  Mesiáša stále čakajú. Nikoho, kto sa kedy prehlasoval za mesiáša, ako napríklad Bar Kochba, Šabataj Cvi vrátane Ježiša za Nazaretu, preto nesmeli akceptovať. Kresťania namietajú, že Ježiš dané podmienky splní po svojom druhom príchode. Židovské biblické pramene však uvádzajú, že Mesiáš naplní proroctvá okamžite a priamo a Biblia koncept akéhosi druhého príchodu nepozná.

2) Chýbajúce predpoklady

A. Mesiáš ako prorok

Prorok (navi) je nielen veštec, ale aj „hlásateľ“ božej vôle. Napomína, varuje pred trestom Mesiáš bude po Mojžišovi najväčším prorokom v histórii. (Targum – Izajáš 11:2, Maimonides – Jad tešuva 9:2). Proroctvá možno v Izraeli vyslovovať, až keď zem bude obývať väčšina svetového židovstva, čo sa od roku 300 pred n. l nestalo. V Ezrových dobách sa väčšina Židov odmietla vrátiť z Babylonu do Izraela, preto smrťou posledných prorokov Hagaja, Zachariáša a Malachiáša proroctvá museli skončiť. Ježiš sa na scéne objavil cca 350 rokov po skončení proroctiev.

B. Potomok Dávida

Podľa židovských prameňov sa Mesiáš narodí ľudským rodičom a bude mať  normálne ľudské vlastnosti ako ostatní ľudia. Nebude polobohom ani nebude mať nadprirodzené vlastnosti. Z otcovej strany musí Mesiáš pochádzať od kráľa Dávida (pozri Genezis 49:10, Izajáš 11:1, Jeremiáš 23:5, 33:17, Ezechiel 34:23-24). Podľa kresťanov bol Ježiš plodom panenského zrodu, nemal otca – tým nie je splnená požiadavka na pôvod, odvodený od Dávida po otcovej línii.

C. Dodržiavanie Tóry

Mesiáš privedie Židov k  dodržiavaniu Tóry. Tóra uvádza, že všetky jej prikázania sú záväzné na večné veky a ktokoľvek by chcel v Tóre zmeniť čo len písmeno, sa okamžite sám identifikuje ako falošný prorok. (Deut. 13:1-4).

V Novom zákone Ježiš protirečí Tóre a podľa neho mnohé prikázania viac neplatia. Napríklad Ján 9:14 zaznamenáva, že Ježiš na šabat miesil, preto farizeji vyhlásili (verš 16), „Nedodržiava šabat.“

3) Nesprávny preklad veršov

Biblické verše možno pochopiť len štúdiom pôvodného hebrejského textu – štúdium odhaľuje v kresťanskom preklade množstvo nezrovnalostí.

A. Zrodenie z panny

Kresťanská myšlienka o panenskom počatí má pochádzať z Izajáša 7:14 – vo verši sa píše, že „alma“ porodí. Výraz „alma“ znamenal vždy mladú ženu, lenže kresťanskí teológovia o storočia neskôr zamenili mladú ženu za pannu, čo ladilo s pohanskými náboženstvami  prvého storočia, v ktorých bohovia často oplodňovali smrteľné ženy.

B. Trpiaci služobník

Kresťanstvo hlása, že kapitola 53 z Izajáša charkterizuje Ježiša ako„trpiaceho služobníka“. V skutočnosti Izajáš 53 priamo nadväzuje na tému za kapitoly 52 a popisuje vyhnanstvo a spásu židovského národa. Proroctvá sú písané v jednotnom čísle, lebo „Židia, židovstvo, židovský národ, Izrael“ sa považuje za jednu jednotku. V celom židovskom písomníctve sa opakovane o Izraeli, služobníkovi Hospodina, preto hovorí v jednotnom čísle (pozri Izajáš 43: Izajáš fakticky nie menej ako jedenásť ráz v kapitolách pred kapitolou 53 píše, že Izrael je služobníkom Hospodina. Presný text Izajáša 53 jednoznačne (a ironicky) konštatuje, že židovský národ je  v rukách národov sveta „bitý, drtený a ako ovca vedený na porážku“. Obdobné popisy a vykreslenie židovského utrpenia nájdeme v celom židovskom písomníctve (pozri žalm 44). Izajáš 53 uzatvára, že keď bude židovský ľud vykúpený, ostatné národy uznajú a príjmu zodpovednosť za veľké utrpenie a smrť Židov.

4) Židovská viera spočíva výlučne v zjavení pred národom a v spáse celého národa

Zakladateľmi tisícok náboženstiev v histórii boli jednotlivci, ktorí sa snažili ľudí presvedčiť, že oni sú skutočnými poslami či  prorokmi božími. Osobné zjavenie je však veľmi chabou základňou náboženstva. Nikdy totiž nie je isté, či je pravdivé. Keďže ostatní nepočuli, ako Boh s onou osobou hovorí, ostáva im len veriť slovám. Aj keď oná osoba k osobnému zjaveniu pridáva zázraky, ani to ešte nie je dôkaz, že je skutočným prorokom. Zázraky nič nedokazujú. Dokazujú len, (predpokladajme, že nie sú falošné) že daná osoba má isté schopnosti, čo nemá nič spoločné s nárokovaním si postavenia proroka. Judaizmus sa v jadre svojej viery nespolieha na zázraky. Základom viery v judaizme je spása ľudu – a Boh hovorí k celému národu., vtedy Náboženstvo má skutočný zmysel, ak je zakladateľom náboženstva Hospodin a Hospodin hovorí s každým, nie len s vybranou osobou.

Maimonides píše (Základy Tóry, kap. 8)

Židia neveria v Mojžiša, nášho učiteľa, pretože robil zázraky. Ak by čiakoľvek viera mala spočívať na zažitých zázrakoch, zotrvá onen človek v pochybnostiach. Veď zázraky môžu mať eskamotérsky či kúzelnícky pôvod. Mojžišove zázraky v púšti sa udiali, lebo boli potrebné a nie, aby nimi dokazoval svoju výnimočnosť a postavenie proroka.Čo je teda podstatou židovskej viery? Zjavenie na hore Sinaj. Videli sme na vlastné oči a počuli sme na vlastné uši, nezáviseli sme na svedectve iných...ako je povedané „zoči voči hovoril Boh s tebou...“ Tóra tiež konštatuje: „Hospodin neuzavrel zmluvu s našimi praotcami, ale s nami, so všetkými, ktorí tu dnes žijeme.“ (Deut. 5:3)

Judaizmus nie sú zázraky. Je to osobné, očité svedectvo každého muža, ženy a dieťaťa, ktorí pred 3 300 rokmi stáli na hore Sinaj.

Čakanie na Mesiáša

Svet zúfalo túži po mesiášskom vykúpení. A rozsah, do akého sme si vedomí problémov v spoločnosti, bude aj rozsahom našej túžby po vykúpení.  Podľa Talmudu totiž bude prvá otázka, ktorú dostane Žid na súdny deň „Túžil si po príchode Mesiáša?“ Ako možno príchod Mesiáša urýchliť? Veľkoryso milovať všetkých ľudí a dodržiavať zákony Tóry (najlepšie, ako dokážeme) a v tomto smere podporovať a podnecovať ostatných. Napriek depresiám a nešťastiam sa zdá, že svet k spáse predsa len speje. Očividným znakom je návrat Židov do zeme izraelskej a opätovný rozkvet krajiny. Zjavný je aj mohutný návrat mladých ľudí k Zákonu. Mesiáš môže prísť v ktorýkoľvek deň. Jeho príchod závisí od našich skutkov. Hospodin je pripravený, ak sme pripravení my. Ako povedal kráľ Dávid: „Vykúpenie príde dnes – ak pozornosť hlasu Jeho venuješ.“

Poznámky

1. Maimonides odvodzuje podstatné časti „Sprievodcu pre zmätených“ od základnej myšlienky, že Boh je netelesný, t.j. neberie na seba fyzickú podobu.  Boh je večný, nadčasový. Nekonečný, presahuje priestor. Nemôže sa zrodiť, nemôže umrieť. „Boh nie je smrteľný.“ (Tóra, 23:29)

2. V tvrdení, že Jozef adoptoval Ježiša a a tak Ježiš adopciou získal požadovaný pôvod, sú dva problémy:

a) Biblia nepozná nadobudnutie otcovskej kmeňovej línie adopciou. Ak kňaz adoptuje syna z iného kmeňa, synovi adopciou nevznikne na kňazskú funkciou nárok.
b) Jozef nikdy adopciou nemohol odovzdať, čo mu nepatrilo. Jozef pochádzal od Jekoniáša

( Matúš 1:11), čím spadal pod zákaz (vychádzajúci z kráľovej kliatby), že nikto z jeho potomkov ako kráľ nesmie zasadnúť na Dávidov trón (Jeremiáš 22:30, 38:30).

Aby vyriešili túto prekážku, obhajcovia tvrdia, že Ježiš od kráľa Dávida pochádza cez svoju matku Máriu, ktorej predkom má podľa byť Lukášovej tretej kapitoly kráľ Dávid. Tvrdenie obsahuje štyri základné problémy.

a) Na pôvod Márie k Dávidovi niet dôkazov. Tretia kapitola Lukáša sleduje Jozefov pôvod, Máriin nie.

b). Aj keby sme vysledovali Máriin pôvod až k Dávidovi, Ježišovi to nepomôže, lebo ako kmeňový pôvod  platí len línia otca, nie línia matky. Cf 1:18, Ezráš 2:59.

c) Keby sme aj uvažovali líniu matky, Mária nepochádzala z  mesiášskej rodiny. Podľa biblie musí byť Mesiáš potomok Dávida cez Dávidovho syna Šalamúna (II Samuel 7:14, I Kroniky 17:11-14, 22.9-10, 28:4-6). Tretia kapitola Lukáša nie je v tomto prípade relevantná, popisuje totiž líniu Dávidovho syna Natana a nie Šalamúna (Lukáš 3:31).

d) Lukáš 3:27 uvádza v genealogickom zozname Šeltiela a Zorobábela. Obaja sa objavujú ako potomkovia prekliateho Jekoniáša aj v Matúšovi 1:12. Máriin pôvod v tomto smere by ju teda tiež ako rodičku Mesiáša diskvalifikoval.