SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Nevedomosť môže byť skutočným poznaním

Nevedomosť môže byť skutočným poznaním

V osemdesiatych rokoch som pracovala v sirotinci v indickej Kalkate. Miestne dievčatá rady používali jednu vetu, ktorá podstatne ovplyvnila môj pohľad na svet.

 

Vždy, keď som sa ich na niečo pýtala, napríklad: „Kde je Bhavani?“ alebo „Kedy sa Didi vráti domov?“, odpovedali mi dvomi bengálskymi slovami: „Ki jani?“ Tento výraz sa často prekladá ako „Ja neviem“, ale významovo sa skôr blíži k otázke: „Ako to mám vedieť?“ Tieto slová sú vyznaním, či priznaním neschopnosti ľudských bytostí ponúknuť odpovede na všetky otázky.

 

V západnej kultúre, v ktorej som vyrastala aj ja, sa poznanie vysoko cení. Vedomosti získané z učebníc vám pomôžu dostať sa na dobrú strednú alebo vysokú školu. Prehľad o súčasnom politickom a kultúrnom dianí vám v spoločnosti zabezpečí prívlastok „dobre informovaného človeka“. Dokonca aj znalosť takých triviálnych informácii, ako napríklad, kde sa narodil Babe Ruth alebo kedy bol Napoleon porazený pri Waterloo, sa stala predmetom súťaže o mnohomiliónové ceny.

 

Keď som mala dvadsať rokov, tak som pravidelne hltala informácie z časopisov Newsweek a Time, len aby som sa náhodou na najbližšom večierku nestrápnila a nemusela sa priznať k smrteľnému hriechu našej doby, že niečo neviem. (Žiaľ, za celý môj život ma pozvali len na jeden jediný večierok a tam sa ma nikto na nič nepýtal, dokonca ani na moje meno.) Nevedieť znamenalo verejne sa strápniť a tomu bolo treba za každú cenu zabrániť. Ak som niečo nevedela, tipovala som správnu odpoveď. A ak ani to nepomohlo, jednoducho som si ju vymyslela.

 

Samozrejme, že vedomosti sú dôležitým motivačným faktorom rozvoja celého ľudstva a majú pre nás nesmiernu hodnotu. Ale pre mnohých z nás sa poznanie môže stať drogou a bez informácií sa cítime ako ignoranti. A v tej chvíli sa snažíme medzery v našich vedomostiach za každú cenu a nálepkou „pravdivé“ označíme všetky naše domnienky. Myseľ závislá na informáciách je schopná meniť výmysly na fakty, dohady na ohováranie a predpoklady na závery. Preto sa niet čo čudovať, že ma vždy zaskočilo, ak siroty v Kalkate odpovedali na moje otázky slovami: „Ki jani?“ – Ako to mám vedieť?

 

Nedostatok faktov

Rabín Šlomo Carlbach sa raz prišiel pomodliť do jednej synagógy v Južnej Afrike. Z hrôzou zistil, že miestny kantor, ktorý počas modlitby spieval, ma príšerný hlas. Nedokázal udržať melódiu a ani správne vyslovovať text v hebrejčine. Čím dlhšie počúval hudobne nadaný rabín tohto kantora, tým viac mu liezol jeho spev na nervy. Ako mohli nechať takéhoto neschopného človeka viesť modlitby? „Samozrejme, tento človek je určite štedrým prispievateľom a vedenie synagógy sa mu asi chcelo odmeniť tým, že ho nechalo viesť modlitby,“ pomyslel si rabín Šlomo. Ale to je jasná svätokrádež! Oni sa nechali podplatiť!

 

Po skončení bohoslužieb sa vybral za miestnym rabínom, aby s ním celú záležitosť prebral. Ten mu povedal, že dotyčný kantor pred obdobím Šoa patril k najlepším spevákom v celej Európe. Keď sa o tom nacisti dozvedeli, zatkli ho a mučili ho. Roztrhli mu jazyk a nenávratne poškodili sluch. A rabín, pre slávnu minulosť tohto speváka a všetko to utrpenie, ktoré musel podstúpiť, sa rozhodol uctiť si kantora tým, že mu umožnil viesť v ten deň bohoslužby.

 

Rabín Šlomo prerozprával tento príbeh s pokorou človeka, ktorý odsúdil iného rýchlo, tvrdo – a neprávom. Počul príšerný spev toho muža. Čo vedel o jeho minulosti? Nemohol predsa poznať celý jeho príbeh? Ki Jani? Ľuďom bol daný dar pochybnosti. Teda, aj keď vidíme niekoho konať niečo zlé, pokiaľ sa nejedná o „známu firmu“, mali by sa pokúsiť nájsť nejaké kladné vysvetlenie pre takéto konanie. Áno, často sa môže stať, že naše „kladné“ vysvetlenie môže byť založené na „nedostatku faktov“ a priznaní, že nepoznáme celý príbeh na pozadí takého konania. Ale môže vôbec niekto poznať celý príbeh?

 

Pár príkladov zo života:

  • Požiadate svojho majetného známeho o sponzorský dar pre charitatívnu akciu a on vám ponúkne len malý príspevok. Pomyslíte si, že je to lakomec, ale čo ak sa dostal do zlej finančnej situácie a vy o tom neviete?
  • Vaša nová vedúcu je až príliš kritická a má neprimerané požiadavky. Napadne vám, že asi bude taká mrzutá od prírody, ale čo ak práve prechádza ťažkým rozvodom?
  • Vaše dieťa sa vráti zo školy so zlými známkami. Prídete k uzáveru, že je lenivé a vôbec sa nesnaží, ale možno má nejakú poruchu učenia, o ktorej ste nevedeli?
  • Váš sused zanedbáva svoj pozemok. Tráva nepokosená, všade kopa odpadkov. Jasné, je neporiadny až strach. Je však možné, že jeho manželke diagnostikovali rakovinu a v jeho živote sú teraz vážnejšie témy než práce v záhrade.

Moja známa Jen je 35-ročná vdova so štyrmi mladými dcérami. Často prenajímala na rôzne oslavy terasu svojho domu. Len deň po tom, čo ukončila smútok za svojho manžela, zazvonil jej telefón. Jen hovor prebrala a žena na druhej strane sa zaujímala o možnosti prenájmu terasy pre svadobnú hostinu. „Ale ja už terasu neprenajímam,“ sucho oznámila Jen a zložila. O chvíľu jej znova zazvonil telefón. Tento krát jej volal manžel ženy, ktorá sa jej pýtala na prenájom, a poriadne na Jen nahučal a nakričal. Ako sme to mohli vedieť?

 

Všetok náš hnev a rozhorčenie začína negatívnym posúdením situácie: on alebo ona robí niečo zlé. Ak by sme dokázali potlačiť naše negatívne predsudky s tým, že „nepoznáme celý príbeh“, ušetrili by sme seba a iných od veľkého množstva žiaľu.

 

 

Rozsudok nad Bohom

Asi najhoršie negatívne hodnotenia robíme pri Bohu. „Ako Boh mohol dopustiť, aby nevinné dieťa zomrelo?“ „A prečo Boh zoslal hrozný hurikán, aby zničil to nádherné mesto plné skvelých ľudí?“ Práve tu vynášame rozsudky na základe nedostatočných dôkazov. Ako sa zvykne hovoriť, sme na strane 324 zo 400-stranovej knihy. Vieme si spomenúť, čo sa udialo od strany 310 až po stranu 340. Ale zvyšok je pred nami ukrytý.

 

Najsvätejšie meno Boha, ktoré vyslovoval len počas sviatku Jom Kipur najvyšší kňaz vo vnútornom svätostánku Chrámu v Jeruzaleme, sa dá vyložiť ako spojenie troch slovies: On bol, On je a On bude. Božia nekonečnosť obsahuje všetko od začiatku vekov až po zánik sveta. Iba Boh pozná všetky skryté zákutia našich minulých a budúcich skutkov a ako každá naša činnosť ovplyvňuje naše okolie. Takéto „super poznanie“ je veľmi ďaleko za hranicami našich možností.

 

Pred 26 rokmi som začala so štúdiom Tóry a práve moje neustále trvanie na poznaní všetkého bolo azda najväčšou prekážkou na mojej ceste spoznávania Boha. Moje otázky – o Šoa, utrpení nevinných, atď. – boli arogantnými pokusmi vtesnať Nekonečného Boha do konečného priestoru môjho 1,5-kilového mozgu. Bod zlomu nastal, keď som počula nasledovné slová: „Hebrejské slovo olam, ktorým sa označuje tento svet, má základ v slove „skrytý“.

 

Boh je v zásade v tomto svete skrytý. Nezáleží na tom, aká si múdra a šikovná, nikdy nebudeš schopná plne poznať Boha. A naozaj by si bola ochotná veriť v Boha, ktorý by nebol o nič väčší než schopnosť tvojej nedokonalej mysle poznať a chápať?“ V momente, ako som sa vzdala falošnej predstavy poznania, som bola schopná začať sa učiť.

 

Očividné závery

Vo svojich 39-rokoch bol Alex inteligentný, citlivý, šarmantný muž s nádychom umelca a navyše nábožensky aktívny. Nečudujem sa teda svojej kamarátke Denise, že sa do neho zaľúbila. Často som ich videla spolu sedávať vonku na lavičke, kde sa rozprávali. Takto to šlo niekoľko mesiacov. Všetci sme s napätím očakávali, že ohlásia svoje zásnuby, a zrazu z ničoho nič Alex ich vzťah ukončil. Denise sa zrútil svet.

 

Bola som nahnevaná, veď Denise je predsa milá, priateľská a šikovná. Áno, mala na tvári stopy po akné, ale Alex si predsa zjavne u ľudí veľmi cenil duchovnú stránku. Žeby to jeho duchovné vnímanie začínalo a končilo na povrchu, doslova na pokožke? V mojom vnútri to vrelo. A keď už mal problém s jej vzhľadom, prečo ju teda tak dlho naťahoval?

O pár mesiacov neskôr mi zavolala kamarátka Shirley.

 

Oznámila mi, že by sa rada zoznámila s Alexom, či by som jej nedohodla stretnutie. Shirley je pekná žena, s výborným vkusom a aktívna veriaca. Podobne ako Alex, aj ona začala nábožensky žiť len pred pár rokmi. Vo svojich 38-rokoch by sa už veľmi rada vydala. Mala som pocit, že by sa k sebe výborne hodili, tak som teda zavolala Alexovi. Sucho mi oznámil, že nemá o rande záujem.

 

Prečo? Jeho výhovorka ma úplne dorazila a celá nahnevaná som zložila. No jasné, určite si chce vziať nejakú mladšiu, oveľa mladšiu, ženu, pomyslela som si. Ale prečo by sa nejaká pekná dvadsiatka zamilovala do Alexa? Ten má teda riadne ego. Presne preto je na svete veľa skvelých žien, ktoré sa nikdy nevydajú. Muži ako Alex sa obzerajú po mladých dievčatách.

 

Prešli ďalšie mesiace a zavolala mi vedúca miestnej organizácie Chesed. Oznámila mi, že Alex ochorel na zápal pľúc. Požiadala ma, aby som mu pripravila nejaké jedlo. Z obrovskou nevôľou som mu teda uvarila polievku. Ak by si vzal za manželku niektorú z mojich známych, pomyslela som si, nemusela som mu teraz jedlo variť ja, ale bolo by o neho postarané.

 

V tú jar som Alexa stretla ešte niekoľkokrát. Zdal sa byť pochudnutý, bledý a teplo oblečený, hoci nám ostatným bolo horúco. Aj som sa mu raz prihovorila. Dala som mu prednášku o výhodách manželstva, problémoch staromládeneckého života – skrátka som mu dala všemožne najavo, že nesúhlasím s jeho konaním a je predsa mnoho žien, ktoré by si ho rady vzali a urobili by ho šťastným. On len potichu prikyvoval a špúlil ústa. Cítila som sa ako typická otravná susedka.

 

O tri mesiace neskôr Alex zomrel na následky AIDS. Ozaj, ako som to mala vedieť?


Sara Yoheved Rigler l Okt 28, 2011 00:00 l Tlač l
Pre tlač kliknite sem.
3 reakcie pre „Nevedomosť môže byť skutočným poznaním“

Igor Dietrich napísal(a):

Nov 1, 2011 18:19

Dodávam, že ten film bol podľa knižnej predlohy a myslím, zaznelo to alebo bolo to na začiatku filmu v titulkoch ako -povedzme, že motto filmu. Keby mi niekto vedel napísať, o aký film, akú knihu a o akého spisovateľa šlo, potešil by som sa.

Igor Dietrich napísal(a):

Nov 1, 2011 18:13

Aj mne sa tento článok nesmierne páči. Som presvedčený, že každý normálny človek zažije moment, keď si povie: *Ako som to mal vedieť?* V súvislosti s tým som si spomenul na radu istého priateľa. Ten mi povedal, že realita o iných ľuďoch a veciach môže byť iná, ako ju on vidí - niekedy horšia, inokedy lepšia, preto konečný uzáver necháva vždy slobodne otvorený. Pri riadení sa touto zásadou asi nemusí byť zarazený alebo prekvapený a hovoriť*Ako som to mal vedieť?*V jednom českom filme, ktorého názov si nepamätám (bolo to o maturantoch):*S tým, čoho sa niekto dopustil na nás sa už nejako vyrovnáme - horšie je to s tým, čoho sa dopustíme sami na sebe.* - spomínam to v súvislosti s tým, ak zle zmýšľame, hovoríme, klebetíme o iných a prichytíme sa neskôr pri skutočnom poznaní.

Trubiroch napísal(a):

Okt 29, 2011 23:10

Tak keby nič iného nebolo, len kvoli takým článkom sa oplatí čítať Delet.

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo