SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Exorcizmus v judaizme

Exorcizmus v judaizme

Bledé dievča s mastnými vlasmi v posteli, žlté zuby, pruhy pod červenými očami, šialený úsmev, prekrútené končatiny.

 

Neprirodzené pohyby a oproti nej kňaz s krížom, svätenou vodou a Bibliou v rukách odrieka modlitby na vyháňanie diabla. Takýto obraz napadne každému pod slovom exorcizmus. Existuje však v judaizme? Majú miesto v židovskej viere démoni? Ak áno, ako vyzerá také vyháňanie diabla v judaizme? Exorcizmus nie je všeobecne jav spájaný s judaizmom a prakticky v ňom dodnes nehrá dôležitú rolu. Akékoľvek styky s nadpozemskými silami sú zakázané a podľa Tóry za ne hrozí trest smrti: „Čarodejnicu nenecháš nažive“ (Ex 22,17). Napriek tomu samotný Šaul neskôr navštívi vyvolávačku duchov (1Sam 28, 4-14).

 

Okrem toho možno v Tóre nájsť aj odkazy na démonov. Sú nimi napríklad Belzebub (2Kr 1.2,3,6,16), Lilit (Iz 34.14), Azazel (3M 16.8-10), Satan (kniha Jób), Belial (5M 13.14). Démoni alebo zlé duchovné bytosti boli v rannom judaizme chápané ako pohanské božstvá iných kultúr. Belzebub bol boh filištínskeho mesta Ekrón (Akaron) a v preklade znamenal pán múch (Baal zvuv). Lilit bola pôvodne mezopotámskym ženským démonom, neskôr sa stala nočným strašidlom. Martin Buber ju spomenul vo svojich chasidských rozprávaniach (Das verborgene Licht, 1924).

 

Azazel je označenie pre miesto istej smrti v púšti, ale podľa zvitkov od Mŕtveho mora je označovaný za toho „kto naučil mužov vyrábať zbrane a ženy maľovať sa.“ Iné vysvetlenie ohľadne vzniku démonov ponúka kniha Jubileí, ktorej zlomky tvoria časť zvitkov od Mŕtveho mora. V gréckej verzii tejto knihy sa píše, že otcovia týchto démonov sú „anjeli-strážci“, ktorí začali smilniť s ľudskými dcérami a splodili deti – Nefíly“. Tela všetkých Nefilov síce boli zahubené nakoniec v potope, ale z ich duchov sa stali démoni.

 

V židovskom náboženskom prostredí je známy Dibuk. Pochádza z hebrejského slova, ktoré znamená lepiť, priľnúť. Ani v Talmude, ani v Tóre nie je však explicitne spomenutý alebo vysvetlený. Väčšiu pozornosť mu venuje oblasť židovskej mystiky (Kabala). Vo všeobecnosti možno povedať, že človek posadnutý duchom nepociťuje zdravotné ťažkosti a nie vždy musí ísť o traumatickú skúsenosť. Ide len o akúsi prekážku alebo zábranu, ktorá nedovoľuje jedincovi pokračovať vo svojom vývoji. Dibuk je škodlivý a zlovoľný duch mŕtvej osoby, respektíve duša, ktorá neopustila tento svet.

 

 

Pomocou obsadenia tela svojho hostiteľa sa snaží dokončiť to, čo mu za života nebolo umožnené. Na vyháňaní tohto ducha sa podieľajú zväčša prívrženci Kabaly. Odriekavajú sa modlitby v prítomnosti minimálne desiatich mužov. Trochu odlišný pohľad na vyháňanie ducha nám ponúka hollywoodský horor „Nenarodený (2009)“, kde sa autor filmu, David Samuel Goyer, nechal inšpirovať práve dibukmi. A Dybbuk bol aj krycie meno pre Adolfa Eichmanna. Pridelili mu ho agenti Mossadu, ktorí sa podieľali na jeho dolapení.

 

Keďže sa Židia rozpŕchli do celého sveta a nejaké to tisícročie strávili v iných kultúrach, nemôžeme sa čudovať, že okrem rôznych zvykov, oblečenia a jazyku si priniesli so sebou do Izraela aj vieru v urieknutie alebo v zlé (diablovo) oko (עין הרע - ajn ha ra). V Egypte a Etiópii sa tancuje tzv. Zar, v Líbyi sa vykonáva „Naffs“ rituál so šálom alebo „Aash ba“ rituál, ktorý je určený výlučne pre ženy, a z Brazílie si Židia doniesli napríklad základy „Makumby“. V niektorých rituáloch možno badať základy psychológie, a preto je možné, že pri niektorých problémoch môžu byť naozaj nápomocné.

 

Ľudia odpradávna verili v nadpozemské sily a táto viera sa prehlbovala najmä v ťažších časoch. Z tohto pohľadu môžeme tento fenomén považovať za pozitívnu súčasť ľudského a najmä spoločenského bytia. Ak existuje možnosť ako sa zbaviť pôvodcov zla (či už len v rovine viery, alebo skutočne – objektívnosť tu nehľadajme, v konečnom dôsledku je nepodstatná, pretože je tiež jedno, či sa chorý vylieči skutočným liekom alebo placebom), je to dobre, pretože ľudia majú nádej na lepší zajtrajšok. Kde nie je činnosť, tam je úpadok. Ale nádej vždy aktivizovala ľudstvo k ďalšej činnosti, teda k rozvoju a pokroku.


Diana Zsigová l Júl 4, 2012 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
3 reakcie pre „Exorcizmus v judaizme“

Robert napísal(a):

Júl 25, 2012 16:07

Igor, proti satanovi stoji Army Deus, cize Armada Bozia, zial niekto to berie doslovne a vidiet to vo svete, zial , co uz s tym. To mas ako gewitter beria par slov z noveho zakona doslovne a vsetkych nas posiela do pekla. Nastastie bol Kristus pacifista a odcudzoval nasilie, inak by ten gewitter bol na skalach a strielal po kazdom kto nieje taky ak on.

Igor Dietrich napísal(a):

Júl 25, 2012 12:41

Diana, mier s Vami. Dovoľujem si Váš článok doplniť niečim o existencii exorcizmu v islame. Posledné 2 krátke kapitoly Koránu, ktoré sú známe ako al-mu´awwidhatáni,tj. "dve sury dávania sa pod ochranu" sú vlastne zaklinajucimi modlitbami alebo formulami exorcizmu.Ivan Hrbek vysvetľuje, že ich umiestnenie na konci Koránu vyplýva z prastarej moslimskej obyčaje, že každý prednes Koránu je nutné zahájiť a zakončiť slovami: „Audhu bi-l-lahi mina-š-šajtani-r-radžím " -"Utíkam se v ochranu Boha před satanem prokletým".Ivan Hrbek prekladá poslednú súru Koránu s názvom „An – Nás“ (ľudia) – túto vlastne zaklínaciu formulu proti pôsobeniu démonov a satanov – do češtiny takto: „ Rci:Utíkam se v ochranu Pána lidí, vládce lidí, Boha lidí, před zlem našeptavače pokradmého, jenž našeptáva do hrudí lidí, ať jíž je z džínů, či z lidí! " Vysvetľuje, že slovo „našeptavač" (al-waswás) môže byť tiež preložené tiež ako „našepkávanie " a myslí sa tým „satanové našepkávanie".Posledný verš-znamenie: „ať jíž je z džínů, či z lidí!" možno tiež nahradiť prekladom „...před zlem džinů a lidí".Ja už len dodávam, že spomenutá formula exorcizmu:"A´udhu bi-l-láhi mina-š-šajtáni-r-radžíim" v jednej z nemeckých verzii znie takto: „Ich suche Zuflucht bei Allah vor dem gesteinigten Satan".- t.j. „Hľadám útočište u Boha pred ukameňovaným satanom"a je súčasťou úvodnej časti každej povinnej modlitby, ktorú veriaci praktizujú 5xdenne – pred východom slnka, napoludnie, popoludní, po západe slnka a v noci- ale v arabskom jazyku (ako aj celú modlitbu, do ktorej patrí aj uvedená súra An-Nás, ak si ju ten-ktorí veriaci podľa ľubovoľného výberu spomedzi krátkych súr vyberie).Nejde len o to, ako Ivan Hrbek poznamenáva, že podobné magické formuly majú pevnú a nemennú formu;- ale o to, že Korán sa doteraz zachoval v arabskom originále bez zmeny čo len jedného slova alebo čiarky.

Robert napísal(a):

Júl 21, 2012 18:38

nuz k tym "demonom" to ja taka bytost ktora ide vzdy silnou cestou, a na tejto ceste sprevadza ju sila - sila niciaca vsetko slabsie ako je samotny demon , a kedze clovek je dost slaba bytost tak je lahko znicitelna, pri kontakte s demonom moze dojst poruche osobnosti, chorobam a pod... .. proste nici cloveka, - Demon je silna bytost, ... to je podobne ako ked vidite na ceste stat velkeho cierneho stekajuceho psa , vacsina ludia dostane strach a psychika cloveka je oslabena a clovek sa stava velmi zranitelny, pes moze zautocit, preto na demona a ja psa plati jedine, vacsia sila aku ma on sam

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo