SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Holokaustové kuchárske knihy rúcajú tabu

Holokaustové kuchárske knihy rúcajú tabu

Keď som prvýkrát počula o existencii a úspechu holokaustových kuchárskych kníh, bola som zarazená. Alebo zhrozená? Nechápala som, ako mohlo ich zostavovateľom napadnúť niečo také šialené.

 

Lenže potom som si o týchto knihách zistila viac a šok vystriedalo pochopenie.Toto nebude recenzia, pretože ani jednu z tých kníh (vyšli v Amerike) som, žiaľ,  nedržala v rukách. Podľa mnohých článkov a recenzií, ktoré som čítala, však tieto pozoruhodné kuchárske knihy mapujú recepty a príbehy jedál, spojených s holokaustom. Teda recepty, ktoré si vymieňali väzni v koncentračných táboroch na zdrapoch papiera, alebo aj jedlá ku ktorým sa viažu spomienky tých, čo prežili (povedzme posledné jedlo, ktoré konzumovali so svojou rodinou pred transportom).

 

Ide o tri knižné tituly: “Recipes Remembered: A Celebration of Survival”, ďalej   “In Memory’s Kitchen: A Legacy From the Women of Terezin” a do tretice “Holocaust Survivor Cookbook: Collected From Around the World.” Existencia takýchto kníh je dôležitá, pretože  rúca  jedno obrovské tabu: a to to,  že ľudia, ktorí v nacistických táboroch smrti hladovali, sa kdesi na pomedzí života a smrti  rozprávali o svojich obľúbených jedlách. O ich  príprave, o kultúre stolovania, o chuti a vôni.

 

Podľa pamätníkov dokonca v koncentračných táboroch medzi väzňami prebiehali o správnej príprave jedál vášnivé dišputy, ba niekedy až hádky. Psychológovia sa domnievajú, že časté a živé diskusie o príprave jedál dodávali väzňom silu vzdorovať hroznému osudu. Rozhovory o jedle ich aspoň v mysli prenášali do časov, keď mali rodinu, zázemie, kuchyňu, dôstojnosť, deti...

 

Kým som nepočula o holokaustových kuchárskych knihách, nikdy som sa nezamýšľala nad tým, ako nás môže príprava jedla spájať s ľuďmi, ktorí už s nami nie sú. Lenže ono to funguje. Keď  si robíte jedlo podľa receptu niekoho, koho ste mali radi a už tu nie je, zrazu je toho človeka plná miestnosť. Jeho um, fortieľnosť, láskavosť,  všetko, čo do toho jedla vkladal, sa vám pripomenie.

 

Dovoľte dostať sa teraz  od vážnej  témy ku jednej osobnej a šťastnej spomienke.  Moja stará mamička bola – tak ako veľa iných žien vychovávajúcich svoje deti v skromných pomeroch  – expertkou na rôzne geniálne  kuchynské zlepšováky.  Keď nemohla svojim dcéram natrieť na hrianku syr, lebo si ho jednoducho nemohli dovoliť, tak vzala tekuté korenie Maggi a nakvapkala ho na tie opečené chlebíky.

 

V kombinácii s cesnakom a horúcim čajom prezentovala toto chudobné a prosté jedlo svojim dcéram ako najväčšiu lahôdku a delikatesu, aká existuje! Toto malé milosrdné klamstvo (teda že hrianka najlepšie chutí s tekutým korením) však začalo žiť svojim životom. Jej dcéry  naučili na takéto skromné jedlo aj svoje deti – teda nás. A faktom je, že  keď občas jem mastné hrianky, tak si na ne nikdy nedávam syr (aj keby som mala po ruke ten najlahodnejší camembert). Jem ich zásadne poliate tým známym tekutým korením a s horúcim čajom a vždy mám pritom pocit, že stará mama je mi nablízku.

 

Týmto všetkým chcem povedať, že jedlo je jednou z mnohých ciest, ako spomínať a nezabudnúť na tých, ktorých sme  ľúbili. A presne táto idea stála aj za knihami holokaustových receptov. Až sa raz dostanú preložené na náš trh, rozhodne netreba báť sa siahnuť po nich.

 

 


Lucia Kollárová l Dec 23, 2011 00:00 l Tlač l
Pre tlač kliknite sem.
2 reakcie pre „Holokaustové kuchárske knihy rúcajú tabu“

Kollárová Lucia napísal(a):

Dec 26, 2011 11:53

Dianka, ďakujem vám za vaše pekné slová a som šťastná, že vám článok dobre padol. Tvorba ktorú práve prežívate, musí byť veľmi silná... potom nám dajte prosím vedieť, až kniha vyjde. Veľmi držím palce vášmu úžasnému projektu! Srdečne, Lucka

Diana Zsigová napísal(a):

Dec 25, 2011 22:42

Opat perfektny clanok od Lucky:) O to lepsie mi padol prave teraz, ked s priatelovou rodinou vyrabame kucharsku knihu jeho, zial uz zosnulej, starej mamy. Je v nom cely pribeh jeho starych rodicov pocas vojny, po vojne a aj pocas komunizmu, ked cakali 8 rokov na povolenie vycestovat do Izraela. Som rada, ze mozem byt pri tvorbe tak uzasnej knihy.

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo