SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Karol Sidon a Baruch Myers - rozhovor

Diskutujeme s oboma hlavnými rabínmi...

 

Ľudia si často predstavujú, že rabín je to isté, ako cirkevná autorita u ostatných cirkví (farár, pastor, pop...).

K. Sidon: Jako duchovní autoritu komunity lze v rabínovi vidět obdobu církevní autority, v čem se však judaismus rozhodně od křesťanství liší, je spojení duchovní autority s kněžskou. Není to dáno pouze s tím, že u Židů po zkáze Chrámu nahrazují kněžími přinášené oběti modlitby (Šmone esre), ale že kněžský stav (kohanim) je rodová záležitost.
B. Myers: V judaizme je konečnou autoritou zákon samotný. Náboženstvo zaväzuje každého jednotlivca, aby zákon študoval. Podľa toho aj niektorí venujú štúdiu viac času, iní menej. Vysvätenie rabína znamená, že rabínske autority potvrdili, že vysvätený jednotlivec je schopný správne vysvetľovať a aplikovať židovské právo na rozmanité situácie, ktoré v židovskej komunite vzniknú. Pochopiteľne sa úloha rabína líši od úlohy farára. Judaizmus nepozná v súvislosti s realizáciou rituálu žiadne triedne rozdelenie úloh. Takže rabín akoby vynikal medzi rovnými. Židovská tradícia udeľuje rabínovi značnú autoritu a vyžaduje od jednotlivcov, aby si rabína mimoriadne vážili.

Rabíni boli kedysi učencami, ktorí vykladali Talmud z judaizmu a tým určovali pravidlá spôsobu života.

K. Sidon: Tak tomu je dodnes, každý místní rabín uplatňuje ve své komunitě zákon (halachu) a povinností členů komunity je být jeho rozhodnutí poslušen, přestože tato povinnost není prakticky vymahatelná.
B. Myers: Toto je aj dnes hlavným poslaním rabína. Historicky bola funkcia rabína v špecifických náboženských komunitách skôr niečo ako funkcionár. Ľudia v Amerike zase často vtipkujú, že tamojší rabíni sú sociálnymi pracovníkmi, čo vlastne nie je na škodu. Faktom je, že rabíni prijali nové úlohy, ktoré v predchádzajúcich generáciách spĺňali rôzni ľudia. Rabíni pochopiteľne môžu byť aj aktivistami. Podstatou ich poslania je však neustále vplývať na ľudí, aby dodržiavali naše tradície. Dvadsiate storočie je fakticky prvým storočím, kedy väčšina Židov prestala dodržiavať náboženské predpisy, čo radikálne zmenilo úlohu mnohých rabínov. Dnes sa často nachádzame zoči-voči ľuďom, ktorí okrem toho, že sú Židia, nevedia o judaizme nič, sú židovsky negramotní. Situácia je rovnaká tak v Spojených štátoch amerických ako v bývalých komunistických krajinách.

Poznáme tituly rabi (môj pán), rav (pán), raban. Kto je kto?

K. Sidon: To vše jsou odchylky, dané různou dobou, význam je týž.
B. Myers: Rav je učiteľ, rabi je „môj učiteľ“, raban je to isté aramejsky.

Kedysi rabíni neprijímali odmenu za svoje rabínske odborné znalosti podľa pravidla „Miluj prácu, vyhýbaj sa úradu“, aby prijímaním odmeny neznesväcovali Božie meno.

K. Sidon: Vzhledem k tomu, že rabínský úřad vyžaduje kromě odborných znalostí i práci, za niž má být člověk honorován, není současná praxe v rozporu s doporučeným názorem. Nepochybně však platí i výstraha, protože zblbnout může člověk i z rabínského úřadu.
B. Myers: Súhlasím. Dokonca pred dvesto rokmi veľkí rabíni, ktorí vydávali právne rozhodnutia, práve z toho dôvodu odmietali prijať v komunite vedúcu funkciu. Na druhej strane sa však spoločnosť zmenila. Vyžaduje, aby rabíni mohli slúžiť komunite na plný úväzok, čo si vyžaduje finančnú podporu.

Rabínom konkurovali cadikovia. Kto to bol? V čom bol rozpor?

K. Sidon: Cadik, spravedlivý člověk, nemusí být nutně rabín. Ti cadici, na něž se ptáte, patří do světa chasidismu, a současně byli i rabíny. Takže v tom konflikt nebyl. Konflikt, a to velmi ostrý, byl mezi chasidskými cadiky a nechasidskými rabíny. Obě strany měly kus pravdy.
Existuje teda niečo ako rabínsky úrad? Akú má právomoc?
K. Sidon: Na otázku jsem již vlastně odpověděl. Odpověď můžu konkrétně rozvést v tom, že rabín má ze své funkce pravomoci, které mu zajišťují stanovy židovské obce.
B. Myers: Rabínsky úrad sa vzťahuje k ľuďom, ktorým rabín slúži. Technicky vzaté je rabín vysvätením splnomocnený vydávať halachické rozhodnutia. Naozaj teda ide o akýsi druh úradu.

Ako je to s rabínskym súdom?

K. Sidon: Rabín může ustavit rabínský soud, na nějž se obrací s otázkami, kdy je na vážkách, pokud jde o konkrétní výklad halachy, a který vykonává akty jako rozvody a přestupy, kde je zapotřebí tří soudců.
B. Myers: Za čias monarchie v zemi izraelskej existoval skutočný právny systém. Rozhodnutia súdu realizovala exekutíva, ktorá sa odvodzovala od autority kráľa. V diaspore rabínske súdy svoje rozhodnutia fakticky nemôžu realizovať. Nemôžu ani vydávať zákony, ktoré by boli v rozpore s právnym systémom danej krajiny v súlade s princípom „dina demalchuta dina - zákony krajiny musia byť rešpektované“. Z náboženského hľadiska sú však Židia nabádaní, aby rozpory medzi sebou radšej riešili pred rabínskym než svetským súdom. Vo Veľkej Británii napríklad zaznamenávame nový trend: nežidovskí podnikatelia uprednostňujú pri sporoch londýnsky Bet Din, nakoľko sa domnievajú, že rozhodnutia rabínskeho súdu sú spravodlivejšie a rýchlejšie.

Porovnajme vrchné rabínske autority v Izraeli a ostatných krajinách.

K. Sidon: Jsou zcela srovnatelné, oba vrchní rabíni Izraele však požívají navíc úcty, již jim skýtá zvláštní postavení Svaté země a Židů, kteří v ní žijí.
B. Myers: Sanhedrin už neexistuje a tak pre židovský národ neexistuje ani hlavný rabín. Štát Izrael rozhodol inštitucionalizovať rabinát ako štátnu inštitúciu. V Anglicku je situácia podobná, kedy autoritu hlavného rabína uznáva aj štát. V krajinách ako USA je pluralita židovských komunít a každá synagóga má vlastného rabína.

Je rabín aj kazateľ?

K. Sidon: Ovšem.
B. Myers: Na základe vyššie povedaného sa zrejme zhodneme, že rabín nemusí byť nevyhnutne učiteľom. Niektorí z dnešných najnadanejších rabínov napríklad nie sú dobrými rečníkmi. Stručne povedané, ak hovoríme o modernom type rabína, schopnosť vyjadriť sa, informovať a inšpirovať slovom sú dôležitými nástrojmi.

Moderný rabín je zrejme niečo ako duchovný otec. Reformný rabín je dokonca čosi ako sociálny a kultúrny predstaviteľ.

K. Sidon: Moderní ortodoxní rabín, jak už jsem řekl, pracuje i v jiných oblastech, než je úzce specifická oblast židovského práva, a jeho práce odvisí od potřeb života a rozvoje jeho komunity. Redukovat ale jeho činnost jen na sociální a kulturní oblast samozřejmě nelze ani v reformní komunitě.
B. Myers: Zrejme áno.

V reformných komunitách poznáme už dlhší čas aj ženy - rabínky nielen ako manželky rabínov. Prečo ortodoxia nemá rada, ak žena študuje Talmud, ak ho vykladá? Čo je na tom zlé?

K. Sidon: Ortodoxní judaismus vůbec nic nemá proti učeným ženám. V judaismu je ale velmi důležité právní myšlení. Je rozdíl mezi mužem, pro něhož je studium Tóry povinností, a ženou, jež může, ale nemusí. Ženy nemají řadu mužských povinností, které jsou časově vázány, a proto např. stačí, když se Šmone esre (modlitbu 18 požehnání) modlí kdykoliv během dne, zatímco muži jsou povinni se ji modlit do určitých termínů dvakrát denně. To je ostatně i důvod, proč synagogy byly původně stavěny jen pro muže, a teprve od 17. století k nim byly z praktických důvodů přistavána ženská oddělení. Ortodoxní judaismus chápe roli rabína jako tradičně mužskou a její zastávání ženami má za matení mužských a ženských rolí.
B. Myers: Koniec koncov ortodoxné ženy študujú Talmud omnoho intenzívnejšie než reformní muži. Priemerná úroveň vzdelanosti ortodoxných žien je najmenej tri či štyri razy vyššia ako priemer u reformných ženských rabíniek. V histórii nájdeme veľa príkladov židovských žien, ktoré vydávali aj právne záväzné rozhodnutia. Určite sú schopnými učiteľkami. Rabínsky aspekt, ktorý ortodoxná tradícia vymedzuje mužom, je verejná podstata funkcie. Ako čítame v žalmoch: „Česť dcéry kráľovej je medzi štyrmi stenami“, teda nie na verejnosti. Prinajmenšom spôsob fungovania ženy je iný ako keď muži vzájomne komunikujú na verejnosti. Kým úloha muža sa prejavuje verejne, skutočná veľkosť a sila židovskej ženy je v nej, v jej osobných vlastnostiach. Čo je najdôležitejšie, skutočným chrámom v našich časoch je domov. A tu je žena absolútnou vládkyňou či ide o vzdelávanie, košer alebo disciplínu.

Ako je to s rešpektovaním rabína v ČR alebo v SR? Treba rabína vôbec rešpektovať? Deje sa to prirodzeným spôsobom, pretože je prirodzenou autoritou alebo preto, že taký je zákon?

K. Sidon: Jak jsem už řekl, rabín nemá prostředky, jak poslušnost vynucovat, a proto se může opírat především o přirozenou autoritu, posilovanou tím, že je to autorita ze zákona. Slušná komunita by mu v tom měla pomáhat, protože je to pro její dobro.
B. Myers: Každá ľudská bytosť si zaslúži úctu. Aj rabín. Najdôležitejšie je, ak úcta k rabínovi prirodzene pochádza z úcty k rabínovmu správaniu a konaniu. Pochopiteľne, že dobre vychovaní ľudia preukazujú rabínovi úctu, lebo je rabín, nielen preto, že sa im pozdáva, alebo že s ním súhlasia.

Katolícki veriaci napríklad môžu svedomiu uľahčiť spoveďou a rozhrešením. Ako môže rabín pomôcť trpiacemu Židovi?

K. Sidon: Rozhřešení lze získat od trojice zbožných Židů, zastupujících bejt din. V záležitostech mezi člověkem a Bohem může rabín poradit, že klíčem k odpuštění je „tšuva“, návrat k Bohu, a to nejen v Den smíření.
B. Myers: Už samotná Tóra pomáha. Rabínovým poslaním je sprostredkovať Tóru a šíriť ju. Kľúčom je tešuva, pokánie, čo definuje prostá rovnica: ľútosť nad minulým a pevné rozhodnutie zmeniť budúcnosť.

Pán Sidon, ste známy spisovateľ a vy, pán Myers, ste študovali hudobnú kompozíciu. Čo sa stalo a ako vyzerala križovatka, na ktorej ste sa vybrali na cestu k rabinátu? A bola to vôbec križovatka? Nebolo to prirodzené pokračovanie cesty? Ak áno, akej?

K. Sidon: Bylo to pokračování cesty z křižovatky, kde sem měl na vybranou. Tu volbu má každý a každý jí využívá, proto ani nemůže jinak. Fakticky je cesta každého plná křižovatek. Volba mezi dobrým a zlým je lidským údělem.
B. Myers: V podstate u mňa zvíťazila nad radosťou z hudobnej tvorby túžba robiť niečo, čo by ovplyvnilo životy ľudí. Neustále hľadám také riešenie, ktoré by mi umožnilo robiť oboje.

Musí byť poriadny Žid veriaci, pobožný?

K. Sidon: Myslím, že každý člověk je věřící z podstaty své duše, zbožný ze své volby. Ale ani pobožnost není a nemůže být zárukou, že je řádným člověkem. Židé mají proti ostatním lidem výhodu, že mají zákon, o němž v hloubi duše vědí, že - aby byli řádnými Židy - se jím mají řídit. Z toho mimochodem vyplývá i zbytečná agresivita „nepobožných“ vůči „pobožným“. Mají dojem, že jim ti „pobožní“ neustále předhazují, co by měli dělat. Ve skutečnosti to ale dělají sami a zlobí se na druhé. Byl bych ale nerad, kdybych byl znovu špatně chápán. Žijeme v době, kdy tyhle věci vůbec nejsou tak jasné, jak byly dříve. Každý Žid si hledá svou cestu, a jen Bůh ví, že každá správná volba na křižovatce jeho vlastní cesty je důležitá, i když zdánlivě nemá se zbožností nic společného.
B. Myers: Tóra je zmluva medzi Bohom a židovským národom. Zaväzuje nás všetkých. Začať treba aspoň s vierou, že Tóra je náš sprievodca životom, návod, manuál a všetci musíme urobiť maximum, aby sa toto poznanie stalo reálnou súčasťou života každého z nás.

Aký má mať človek najoptimálnejší vzťah k svetu nad nami a okolo nás?

B. Myers: Tóra nám udeľuje mandát, aby sme svet menili a pozdvihovali. Neznamená to iba transformáciu „veľkého“ sveta, ale aj nášho „malého“ sveta, vlastného prostredia. Zmena sa deje realizáciou božích prikázaní. Požehnaním jedla meníme materiálny akt na čosi božské. Ak zo svojej mzdy odovzdáme čiastku a tak pomôžeme chudobnému, transformujeme svoje zamestnanie.
K. Sidon: Kdybych si dokázal uvědomovat každou chvíli svého života, že žiji ve světě, který stvořil a udržuje můj vlastní Stvořitel, získal bych i optimální vztah k světu kolem.

Zhovárali sa Michael a Zuzana Szatmáry

Michael Szatmary l Nov 27, 2004 15:53 l Tlač l
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo