SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Prečo teda Spojenci nezničili Osvienčim

Prečo teda Spojenci nezničili Osvienčim

„Veľmoci mali fotografie koľajníc, po ktorých jazdili vlaky... do Osvienčimu,“ poznamenal pápež František. „Povedzte mi,“ spýtal sa, „prečo ich nezbombardovali?“

 

Pápežova myšlienka nie je len výkrikom historickej zvedavosti. Predostiera otázku o morálke, diplomacii a americkej zahraničnej politike, vážne dotýkajúc sa doby, v ktorej žijeme. Spojenci mali fotografie koľajníc vedúcich do Osvienčimu pretože na jar roka 1944 okolie mapovali spojenecké lietadlá v rámci prípravy na bombardovanie nemeckých ropných tovární, z ktorých niektoré boli vzdialené menej než päť míľ od plynových komôr a spaľovní.

 

No keď židovské organizácie žiadali kabinet Franklina D. Roosevelta aby zbombardoval koľajnice alebo samotné tábory smrti, americkí vládni úradníci im odvetili, že by táto operácia nebola možná, pretože by bolo nutné „odkloniť“ lietadlá z vojnového poľa. To nebola pravda – spomínané ropné továrne boli každopádne súčasťou vojnového poľa.

 

Ironické je, že kabinet niekoľkokrát odklonil vojenské zdroje alebo zmenil svoje vojenské plány vzhľadom na iné nevojenské ciele – lenže nie kvôli Židom. Napríklad, keď vojenský tajomník Henry Stimson zablokoval plán amerického Vojenského letectva zbombardovať japonské mesto Kjóto, nakoľko obdivoval jeho kultúrne poklady. Námestník vojenského tajomníka McCloy odklonil americké bombardéry od náletu na nemecké mesto Rothenburg, aby ušetril jeho slávnu stredovekú architektúru. Spojenecké lode boli použité aj na prepravu tisícov moslimov na náboženskej púti do Mekky v roku 1943 – v tom istom čase, ako americkí vládni úradníci tvrdili, že nemajú dostupné lode na prepravu židovských utečencov z Európy.

 

 

Rooseveltova vláda nevyhovela ani žiadostiam židovských skupín o vytvorenie vládnej agentúry za účelom záchrany židovských utečencov – ale zriadila vládnu agentúru „na ochranu a záchranu umeleckých a historických pamätihodností v Európe.“ (Túto epizódu zaznamenáva nedávny film Georga Clooneyho, Monuments Men.) Generál George Patton dokonca v apríli roka 1945 využil americké vojská na záchranu 150 cenených tancujúcich lipicánov v Rakúsku.

 

V rovnakom duchu by sa pápež František mohol spýtať vatikánskych historikov na spojeneckú politiku vo veci bombardovania Ríma. V lete roka 1943 sa spojenecké vrchné veliteľstvo horlivo usilovalo zbombardovať Rím, keďže, podľa novín New York Times, išlo o „železničné a komunikačné centrum pre Nemecko a taliansky vojnový materiál.“ No Roosevelt sa obával, že by ho katolícki voliči obvinili, ak by ujmu utrpeli cirkevné pamiatky alebo ak by bolo zranených mnoho civilistov, takže uložil ozbrojeným silám sadu zmien a obmedzení.

 

Deň pred náletom nad mestom zhadzovali letáky, ktoré upozorňovali na bezprostrednosť útoku, čím vojská prišli o výhodu prekvapenia. Aby bolo jednoduchšie vyhnúť sa svätostánkom, útok sa konal za denného svetla, čo zvýšilo ohrozenie pilotov. Posádkam bombardérov boli rozdané mapy, na ktorých boli slovami „NESMIE BYŤ POŠKODENÉ,“ narazenými veľkými červenými písmenami, vyznačené cirkevné a kultúrne budovy, ktorým sa bolo nutné vyhnúť. Bombardéri mali nariadené nezhadzovať bomby v prípade „akýchkoľvek pochybností“ o tom, kam nálože dopadnú.

 

 

Prečo takéto dvojité merítko? Prečo bola Rooseveltova vláda ochotná uchýliť sa od štandardnej vojenskej politiky v prípade ohrozenia stredovekých diel, tancujúcich koní, či katolíckych svätostánkov, ale odmietla – ako tento týždeň poznamenal pápež František – „odkloniť“ zopár náloží kvôli náletom na koľajnice, po ktorých sa státisíce židov vozili na smrť?

 

Vnútorná korešpondencia medzi vysokými predstaviteľmi Rooseveltovho štátneho útvaru z rokov 1941-1943 – z čias vrcholiaceho holokaustu – poskytuje tragickú odpoveď na túto otázku. Jeden z úradníkov, Cavendish Cannon, odmietal zachrániť Židov z Rumuska, pretože by to „s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolalo nový tlak o azyl na západnej pologuli... migrácia rumunských Židov by nastolila otázku podobného zaobchádzania so Židmi z Maďarska a tým pádom aj zo všetkých krajín, kde sa deje intenzívna perzekúcia.“

 

Jeho kolega Robert Alexander sa postavil proti záchrane Židov z dôvodu, že by to znamenalo „odbremeniť a vziať kliatbu z Hitlera.“ A R. Borden Beams varoval pred „nebezpečím, že by nemecká vláda mohla súhlasiť s odovzdaním veľkého počtu židovských utečencov Spojeným štátom a Veľkej Británii.“ Vláda, ktorá vnímala židovských utečencov ako „kliatbu“ a „bremeno“ by sotva podnikla kroky, ktorými by si veľký počet židovských utečencov vzala na svoje plecia.

 

Pápež František vyslovil svoju poznámku o Osvienčime počas rozhovoru so skupinou mladých ľudí o tom, ako im „príde ťažké svetu dôverovať.“ Mal pravdu – ale prečo sa odvolávať len na štyridsiate roky? Mladí ľudia dnes vidia, ako medzinárodná komunita necháva na slobode architekta genocídy v Dárfúre, ako obviňuje Izrael z vojenských zločinov kvôli obrane proti vojenským žločinom a nezaujato zíva, zatiaľ čo sýrsky režim používa chemické zbrane proti civilistom. Nie je o nič ľahšie „svetu dôverovať“ dnes, než tomu bolo počas holokaustu.

 

Dr. Rafael Medoff je riaditeľ Inštitútu holokaustu David S. Wymana v USA

podľa aish.com preložil Ondrej Pastirik


Rafael Medoff l Júl 8, 2015 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
1 reakcia pre „Prečo teda Spojenci nezničili Osvienčim“

Robert napísal(a):

Júl 8, 2015 19:35

lebo to viac-menej vyhovovalo všetkým

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo