SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Môj otec bol dôstojník SS - spoveď syna

Môj otec bol dôstojník SS - spoveď syna

"Otec prišiel z väzenia a svetlo sa stratilo. Na rodinu zostúpila tma a desivý chaos,“ spomína Werner Oder. Wernerov otec Wilhelm Oder, dôstojník SS, zaúčal svojich druhov najúčinnejším popravám Židov.

 

Po II. svetovej vojne unikol zajatiu, ale nakoniec ho doma v Linci zatkli. Mladý Werner ho spoznal len v krátkom časovom období po prepustení z väzenia. Stretnutie ho prenasledovalo desiatky rokov. Werner mal tri roky. „Otec sa vrátil s démonmi. So sestrou sme boli totálne traumatizovaní.“ Rodina bola posadnutá antisemitizmom. Starý otec z matkinej strany pracoval v Bratislave pre nemeckého veľvyslanca Hansa Ludina, ktorý deportoval 22 000 Židov do táborov smrti. „Ludina zatkli Američania v mojom rodnom meste a čoskoro obesili.“

Kto bol otec Wilhelm
Mladý Wilhelm Oder vstúpil v Rakúsku do NSDAP v čase, keď bola ešte zakázaná. Po anšluse kolaboroval s Nemcami. Keď v r. 1934 spáchali na rakúskeho kancelára Engelberta Dollfussa atentát, vláda zatkla nacistov vrátane Wilhelma. Mal byť popravený ako terorista. Pripojenie Rakúska k Tretej ríši mu zachránilo život. Pridal sa k SS a vyškolil sa v koncentračnom tábore Dachau.

 

Preložili ho do poľskej dediny Rabka, kde nacisti prerobili dievčenskú školu na výcvikové centrum pre operácie vo východnej Európe. Židov a Poliakov strieľali za školou v lese. Deti slúžili ako živé terče pri cvičeniach s automatickými zbraňami. Wilhelm sa vo výcvikovom stredisku stal expertom na zabíjanie Židov. Vynašiel. metódu Genickschuss – streľbu do zátylku. Po ústupe Nemcov do Poľska Wilhelma zajali. Ušiel do Rakúska, kde sa skrýval s inými nacistami. Za pomoci Simona Wiesenthala ho zatkli Američania.

 

Po niekoľkoročnom vyšetrovaní začal súdny proces. Procesy s vojnovými zločincami bývali fraškou za výsmechu žalobcov a v dôvere pochybným svedkom. Často boli vynášané oslobodzovacie rozsudky či ľahké tresty. Podľa súdnych archívov v Linci prispeli svedecké výpovede proti Wilhelmovi Oderovi v jeho prospech ku krátkemu trestu na šesť rokov. O niekoľko mesiacov sa vrátil ako slobodný hrdina.

 



Detstvo nacistického syna
Bývali sme v krásnom vidieckom dome. Po návrate otca sme sa museli presťahovať do chatrče. Otec bol násilník, mal 5 žien a splodil veľa detí,“ povedal Werner. „Pod jeho vplyvom som sa úplne pomiatol, bol som násilný, agresívny, slepo som nenávidel Židov. Mal som nočné mory. Každú noc som kričal od strachu, videl som démonické bytosti, myslel som, že ma zabijú. Nikto mi neveril, nikto sa o mňa nezaujímal. Bol som choré dieťa. Väčšinu času som trávil v posteli skrútený do klbka ako vystrašené zviera. Myslel som, že zomriem.“ Deväťročný Werner sa prvý raz v živote pomodlil: „Nechcem zomrieť, chcem žiť!“ „To bola moja prvá modlitba, hoci u nás doma Boha nebolo a ja som o ňom nič nevedel.“ Šestnásťročný stretol mladého nemeckého pastora Petra Wieganda, „Pre mňa bolo nepredstaviteľné, že Boh mohol milovať mňa!. Ale odkedy som uveril v Ježiša, muky a nočné mory skončili, démoni zmizli a vrátil sa mi zdravý rozum. Boh mi odpustil a oslobodil ma!“

Neviete, že Ježiš bol Žid?
Werner študoval sedem rokov v kresťanskom mládežníckom centre v Rakúsku. Pochopil, že Ježiš bol Žid a v srdci mu vzklíčila láska k vyvolenému národu. Začal sa modliť za pokoj pre Jeruzalem. „Prišiel som domov. Rodina sa neprestala nacisticky a antisemitsky angažovať. Vravel som: „Čo ste robili so Židmi? Neviete, že aj Ježiš bol Žid“? Akoby som hodil granát. Vybuchlo peklo. Obviňovali ma. Strieľali na mňa. Vzadu na hlave mám jazvu po strele. Prenasledovali ma. Zatýkala ma polícia.“

 

V r. 1972 Werner študoval na biblickej škole v Capernwray na severe Anglicka. Neskôr sa s manželkou Avril vrátil do Linca. Žili bežným životom strednej triedy. Po stážach na viacerých anglických biblických školách sa stal pastorom v kresťanskom spoločenstve v Tucktone v Bournemouthe. Werner niekoľkokrát navštívil Izrael a nadviazal vrúcne vzťahy so židovskou komunitou v Anglicku. „Kvôli láske k Izraelu mi dal Boh mnoho príležitostí hovoriť počas pamätných dní holokaustu. Raz som v Londýne vydával svedectvo pred publikom, v ktorom mnohí boli dokonca židovskí biznismeni a prijali ma veľmi srdečne. Ľudia vedia, že ich mám rád, sú priateľskí. Rešpektujú moju vieru v spasiteľa Ježiša.“

Most z Linca do Izraela
„Rakúšania zastierajú svoju antisemitskú minulosť, sprisahali sa v mlčaní,“ vysvetľuje. „Prvá generácia zomrela bez pokánia. Druhá a tretia generácia preto zdedila prekliatie. Po zmene by Rakúsko mohlo byť slobodnou krajinou.“ Napriek všetkému Werner nestráca nádej a svoju vlasť ľúbi. Srdce ho ženie, aby svoje svedectvo vydal v Linci, kde žil Eichmann a kde chodil Hitler do školy. „Kdekoľvek vydávam svedectvo, Boh koná úžasné veci. Rád by som to zažil aj v Linci. Verím, že Pán odtiaľ môže vybudovať nádherný most až do Izraela.“


Herta Leithgöb, Lisa Rüdiger l Jan 27, 2015 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo