SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Je holokaust len o Židoch?

Je holokaust len o Židoch?

V posledných rokoch sa obracia pozornosť na veľký počet nežidovských obetí nacizmu. Okrem 6 miliónov židovských životov, bolo pred a počas vojny zabitých ďalších 5 až 12 miliónov nežidov.

 

Napríklad Wikipédia uvádza nasledovné štatistiky o obetiach:

  • 2 milióny Poliakov
  • 6 miliónov občanov Sovietskeho zväzu
  • 2 milióny sovietskych vojnových zajatcov
  • 1,5 milióna Rómov
  • 200 tisíc telesne alebo mentálne postihnutých Nemcov
  • 5 – 15 tisíc homosexuálov

Nacistické teórie o rasách považovali všetko neárijské obyvateľstvo za nižší druh – Slovania, Poliaci a Rusi sa nachádzali v spodnej časti rasovej stupnice, severské národy boli takmer na jej vrchole a zvyšok Európy niekde v strede. Rómovia – národ bez vlastného územia a vojska bol postavený na rovnakú podradnú rasovú úroveň ako Židia.

 

Mentálne postihnutí a homosexuálni Nemci boli vyvražďovaní, aby neškodili čistote a budúcnosti nadradenej árijskej rasy. Nežidia umierali v plynových komorách, boli mučení, trápení hladom a strieľaní rovnako, ako ich židovskí spoluväzni; boli jasnými cieľmi príšernej nacistickej mašinérie.

 

Ak berieme do úvahy tieto skutočnosti, je teda správne definovať holokaust ako „vojnu proti Židom“, alebo by sme mali rozšíriť naše chápanie udalostí toho strašného obdobia a ich významu pre nás všetkých. Bez akéhokoľvek znižovania vážnosti zločinov spáchaných na všetkých obetiach nacizmu je zjavné, že existujú viditeľné rozdiely medzi židovskými a nežidovskými obeťami:

 

Len Židia boli určení na úplnú likvidáciu. Od ideologických princípov formulovaných v Hitlerovej knihe Mein Kampf až po nemecké protižidovské zákony v období po roku 1930 –  tu všade nájdeme Židov ako hlavný cieľ nemeckého hnevu.

 

V komentároch k nemeckým rasovým zákonom z roku 1936 sa píše:

„Zákon o ochrane krvi sa zaoberá segregáciou židovskej a nemeckej krvi z hľadiska biológie..Tento zákon sa zameriava na prevenciu ďalšieho miešania krvi so Židmi, čo je jedna z najvážnejších hrozieb pre nemecký ľud, a jej nositeľmi sú len a len Židia.“

 

Vládou podporované pogromy z novembra 1938 nemali za cieľ poľský národ, podniky alebo katolícke kostoly. V tom čase sa Nemecko zameralo na masový odchod Židov z ich domovov. Znenie „Konečného riešenia“ židovského problému z januára 1942 nehovorí o probléme poľského a ruského etnika, ani nespomína vyvraždenie homosexuálov na celom svete, ale zaoberá sa čisto len vyhladením 11-miliónovej populácie európskych Židov. Priama či nepriama zmienka o iných národoch, okrem Židov, sa v tomto pláne nenachádza.

 

Oveľa väčšie percento Židov bolo zavraždených a zabitých vzhľadom na celkový počet obyvateľov, než v ktoromkoľvek inom národe. V Poľsku prišlo o život 90 percent poľských židovských obyvateľov, ale prežilo až 94 percent poľských katolíkov.

 

Takmer 60 percent Židov v Európe bolo zavraždených, kým milióny ruských obetí tvorilo len 15 percent z celkového počtu obyvateľov v tom čase. Obrovské množstvo Poliakov a Rusov bolo zabitých počas nemeckej invázie a následnej okupácie ich územia a ďalší vojaci zomreli v zajatí pre nedodržiavanie medzinárodného práva o vojnových zajatcoch. Objektívne sa nedajú títo mŕtvi označiť za obete holokaustu, aj napriek faktu, že rasová nenávisť bola jedným z dôvodov neľudského zaobchádzania s nimi.

 

A tieto zasadané rozdiely medzi židovskými a nežidovskými obeťami nachádzame počas celého obdobia až do posledných mesiacov a dní vojny. Pri ústupe na východnom i západnom fronte nemecké vojská nepoľavili v snahe o vyhladenie čo najväčšieho počtu Židov. Sen o znížení počtu Poliakov a Rusov, aby sa uvoľnilo miesto pre rozrastajúcu sa Nemeckú ríšu sa síce neuskutočnil, ale odstránenie čo najväčšieho počtu Židov bol i naďalej jedným z cieľov Nemecka, do ktorého sa investoval čas a prostriedky aj napriek blížiacej sa porážke. Židia nemali ani možnosť zmeniť alebo zlepšiť svoje spôsoby. Homosexuálom nemeckého pôvodu, ak by sa podrobili liečbe, by bolo umožnené žiť v pokoji, rovnako aj veľkému množstvu Poliakov a Rusov po podrobení sa árijskému diktátu na ich území. Židia takúto možnosť nemali.

 

Vojna proti viere

Nikdy neboli náboženské texty, predmety, stavby a duchovní vodcovia iných národov tak napádaní, ako Židia. Nacistická vojna proti nim nebola len vojnou rasovou, ale aj vojnou duchovnou. Ich nenávisť voči všetkému, čo judaizmus predstavoval má svoje korene v dávnej histórii, v boji o zničenie všetkého Božieho vo svete ľudí.

 

Tento osobitý aspekt nacistického boja proti Židom bol výborne spomenutý v tajných novinách vydávaných vo Varšavskom gete:


„Amalékov (národ, ktorý napadol Židov po odchode z Egypta) nezaujímali ani tak Židia, ale hlavne judaizmus, židovské názory, židovský pohľad na svet, židovská poctivosť, židovský zmysel pre spravodlivosť, židovská pomoc chudobným a zanedbaným... Všetky tieto veci boli v príkrom rozpore s vierou Amalékov... Amalékovia a Haman nebojovali proti Židom ako národu, ale ako proti Božiemu ľudu.“

 

Hitler povedal:

„Prozreteľnosť si ma vybrala, aby som sa stal najväčším osloboditeľom v dejinách. Oslobodím človeka z pút inteligencie, ktorá chce všetko ovládať, zo špinavého a ponižujúceho sebazapierania tej falošnej vízie zvanej svedomie a morálka a od nárokov slobody a osobnej nezávislosti, ktoré dokáže znášať len málokto.“

 

Spisovateľka Esther Farbstein podotýka:

Holokaust je bezprecedentná udalosť, ktorá v sebe spájala vojnu proti judaizmu s vojnou proti Židom. Súčasti vojny proti židovskej duši, ako napríklad: napádanie rabínov, znesväcovanie židovských sviatkov, búranie synagóg, ničenie náboženských predmetov a pálenie kníh, neboli len prostriedkami duchovného útlaku. Ich cieľ bol rovnaký ako cieľ zabíjania – ukončenie.

 

Tento neobyčajný aspekt mal korene v antisemitskej ideológii, osobitne vo viere nacistov. Po prvýkrát v dejinách bola spojená biologická rasa s ľudskou dušou, kultúrou a morálkou. „Židovská baktéria“ nebola len v krvi, ktorá kolovala v mnohých národoch, ale v morálnych zásadách, v duchu liberalizmu a v civilizácii, ktoré priniesol do Európy judaizmus – toto všetko predstavovalo pravý opak nacizmu. Hitler, ako nasledovník antisemitov z 19. storočia, sa vyjadroval s rovnakou nenávisťou nielen proti Židom, ale aj voči judaizmu.“

 

Vo svetle týchto skutočností je re-definicia holokaustu na výbuch rasovej nenávisti alebo úsilie fašizmu zničiť  ľudskú slobodu nič viac než vedomé zahmlievanie histórie a odmietanie ponaučení, ktoré treba mať neustále na pamäti.

 

Genocída nevinných ľudí, ktorí boli považovaní nacistickým Nemeckom za podradných, sa zrodila z myšlienky zničiť židovský morálny systém, ktorý učí o prirodzených právach všetkých ľudí. Vláda brutálnej sily, ktorá sa snažila vymazať Božiu prítomnosť zo sveta ľudí a Židia, ktorí boli stelesnením tejto prítomnosti, boli prvým a trvalým cieľom tohto večného zápasu.


by rabín Avraham M. Nadler l Mar 11, 2011 12:00 AM l Print l
Click here to print.
1 Reponses to „Je holokaust len o Židoch?“

Ervin Rybár says:

Mar 10, 2011 11:27 AM

Hitler povedal:

„Prozreteľnosť si ma vybrala, aby som sa stal najväčším osloboditeľom v dejinách. Oslobodím človeka z pút inteligencie, ktorá chce všetko ovládať, zo špinavého a ponižujúceho sebazapierania tej falošnej vízie zvanej svedomie a morálka a od nárokov slobody a osobnej nezávislosti, ktoré dokáže znášať len málokto.“

Prvú vetu by som do zrozumiteľnej reči preložil takto : *Satan si ma vybral, aby som sa stal Antikristom - najväčším ničiteľom a vrahom v dejinách.* V ďalšej vete Hitler otvorene pohŕda svedomím a morálkou, čo jasne svedčí o tom, že to bol nemorálny netvor, ktorý sa stal napokon najväčším sériovým vrahom.

Aj dnes sú najnebezpečnejší tí ľudia, ktorí otvorene pohŕdajú svedomím a morálkou. Čo resp. kto im zabráni v tom, aby sa stali vrahmi?

Page 1 of 1
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or