SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Bývalý koncentrák používajú na svadby

Bývalý koncentrák používajú na svadby

V tomto fádnom meste, 55 kilometrov na západ od Vilniusu, je len málo takých mystických a pohľadných pamätných miest, ako je Siedma pevnosť.

 

7 hektárový komplex bunkrov z červených tehál pochádza z roku 1882 a jeho haly a miestnosti spájajú rozsiahle podzemné chodby. Nad povrchom je pevnosť posadená v kopci obalená bohatým trávnikom posiatym žltými kvetinami, ktoré lákajú včely a spevavé vtáky, ako aj rodiny, ktoré si sem prichádzajú užívať krátke baltské leto. Je taktiež obľúbeným miestom pre promočné či svadobné oslavy, vrátane občerstvenia a grilovačiek, ako aj pre letné tábory pre deti, ktoré si užívajú bohaté možnosti hľadania ukrytých pokladov v areáli.

 

Väčšina ľudí, ktorí pevnosť navštívia si neuvedomuje, že sa hrajú, jedia a oslavujú na mieste bývalého koncentračného tábora. V roku 1941 v Siedmej pevnosti litovskí nacistickí kolaboranti uväznili, týrali hladom a nakoniec zmasakrovali tisíce Židov - bola to najväčšia masová vražda v dejinách krajiny. Komplex pevnosti je považovaný za vôbec prvý koncentračný tábor zriadený nacistickým Nemeckom na území obsadenom po invázii smerom na východ.

 

Východoeurópska bilancia (ne)uchovávania spomienok na toto obdobie je celkovo smutná - mnohé židovské cintoríny a dejiská Holokaustu boli poškodené či zanedbávané - no Siedma pevnosť je obzvlášť vyčnievajúcim príkladom vymazávania nedávnej minulosti. V roku 2009 ju sprivatizovali, dnes ju vlastní Stredisko vojenského dedičstva - mimovládna organizácia na čele s 37-ročným litovským informatikom, Vladimirom Orlovom, ktorá za vstup do niektorých častí komplexu vyberá vstupné vo výške necelé 4 eurá a organizuje tam párty.

 

Podľa kritikov je táto realita vedľajším produktom údajných zlyhaní Litvy ako štátu pri konfrontácii s temnou minulosťou krajiny počas genocídy. “O mojej krajine to hovorí len to zlé,” vraví Ruta Vanagaite, litovská spisovateľka, ktorá upútala na toto miesto medzinárodnú pozornosť vďaka knihe, ktorá vyšla vlani a ktorú napísala spolu s Efraimom Zuroffom, izraelským riaditeľom Centra Simona Wiesenthala. Zjavný výpadok pamäte obklopujúci pevnosť, dodáva, zároveň naznačuje “postoje k ľuďom, ktorí boli zavraždení.”

 

Pozostatky 5000 zavraždených Židov sú pochované v pevnosti v masových hroboch, ktoré sú označené niekoľkými tyčami a kameňmi. Príbuzní občas zapália sviečky na znak spomienky na mŕtvych. Na webovej stránke Strediska vojenského dedičstva sa píše o význame lokality v čase Holokaustu a ponúka aj spoplatnenú prehliadku miesta masových vrážd popri tej všeobecnej o vojenských dejinách pevnosti. Stredisko prevádzkuje aj múzeum vojenských dejín, nemá však stálu výstavu o Holokauste.

 

 

Chlapec hrá futbal pri bráne bývalého koncentračného tábora známeho ako Siedma pevnosť v Kaunase, Litve. 12. júl 2016

 

Siedma pevnosť je jednou z viacerých kontroverzných tém, ktorými sa Vanagaite zaoberá vo svojej veľmi úspešnej knihe “Naši ľudia”, ktorú práve prekladajú do angličtiny. Prevratná rozprava o spoluúčasti Litovcov na Holokauste je v priamom rozpore s vládnym postojom, ktorý hovorí o Litovcoch výhradne ako o obetiach ruskej okupácie, ktorá nahradila tú nemeckú.

 

Podobné pocity prevládajú v celej východnej Európe, sú však obzvlášť silné v Litve, jedinej krajine sveta, ktorá aj formálne uznala ruskú nadvládu nad svojim územím za genocídu. Podľa Zuroffa desaťročia trvajúce vnímanie sa v polohe obete znemožnilo otvorenú diskusiu o výraznej úlohe tisícok litovských kolaborantov (sú medzi nimi aj takí, ktorých oslavujú ako vlasteneckých hrdinov za ich protikomunistické zásluhy) vo vyvraždení 95 percent Židov v krajine.

 

Jonny Daniels, zakladateľ organizácie From the Depths (Z hlbín) dbajúcej o zachovanie spomienok na Holokaust v Poľsku, povedal pri svojej nedávnej návšteve Siedmej pevnosti, že je “šokovaný a znechutený”. Podľa neho je lokalita pod “akoukoľvek úrovňou slušnosti a rešpektu” a dodal, že členovia litovskej vlády “by mali zahanbene skryť svoj tváre a zaslúžili by si medzinárodné odsúdenie za to, že také dôležité a sväté miesto bolo sprivatizované.” Podľa Danielsa by v Poľsku “boli trestne stíhaní aj za oveľa menej.”

 

Odhliadnuc od kritiky, Litva nedávno urobila gestá, ktoré si získali pochvalu od miestnych ako aj medzinárodných židovských organizácií. Približne pred mesiacom parlament schválil zákony o udeľovaní občianstva, ktoré uľahčujú získanie litovského občianstva pre potomkov litovských Židov. Mesto Vilnius, ktoré v roku 2001 otvorilo Jidiš inštitút, plánuje postaviť židovské múzeum za 10 miliónov dolárov a vykonáva archeologické vykopávky na mieste svojej bývalej veľkej synagógy.

 

Litva však čelí aj ostrej kritike za uctievanie si kolaborantov ako Jonas Noreika, ktorý sa mal podieľať na vraždení Židov a Juozas Ambrazevicius-Brazaitis, vodca miestnej pronacistickej vlády. Tomu pri premiestnení jeho pozostatkov v roku 2012 Litva spravila štátny pohreb, kým Noreika má spomienkovú plaketu v parku neďaleko domu starostu Vilniusu.

 

Litva má zákony, ktoré zakazujú zobrazovanie nacistických a komunistických symbolov, je však jednou z mála krajín v európskej únii, kde sa hákový kríž (svastika) smie verejne znázorňovať vďaka súdnemu rozhodnutiu z roku 2010, ktoré definovalo baltickú variantu symbolu ako starodávnu súčasť litovskej tradície, ktorá predchádza používaniu nacistami. Napriek tomu sa “klasické” hákové kríže, identické s tými na vlajkách nacistického Nemecka, občas objavujú na krajne nacionalistických pochodoch, ktoré sa každoročne konajú po celej Litve.

 

V krajine, kde sa mnohí cítia opäť ohrození rozťahujúcim sa Ruskom, obdiv voči osobám ako Noreika a Ambrazevicius-Brazaitis “kráča ruka v ruke s prípadmi nedostatku rešpektu voči obetiam” v Siedmej pevnosti, povedal Zuroff. “Je to aj istý druh zatajovania - ak sa na to nespomína, tak sa to nestalo,” dodal. Prevádzkar pevnosti Orlov tvrdí, že akcie sa neorganizujú v tých miestach, kde sú pochované obete Holokaustu - tie podľa neho tvoria len 2 percentá celého komplexu.

 

“Ľubovoľné miesto v Litve, na ktoré sa pozriete, má nejaký tragický príbeh. Toto miesto nie je výnimkou,” povedal reportérovi JTA, ktorý sa zaujímal o cenu svadobnej hostiny. Orlov ubezpečil svojho konverzačného partnera, že zorganizovať recepciu nebude problém a sľúbil, že pošle cenovú ponuku. Email nikdy neprišiel - alebo možno len neprešiel spamovým filtrom záujemcu.

 

Orlov povedal, že finančné správy jeho organizácie sú “utajenou skutočnosťou”, no dodal, že majú rastúce príjmy vo výške približne 35 tisíc dolárov ročne. Všetky príjmy idú na údržbu a vzdelávacie aktivity v rámci Siedmej pevnosti, povedal, ako aj na výplaty 11. zamestnancov. Tí dostávajú mesačný plat v priemere okolo 110 dolárov, čo je tretina minimálnej mzdy v Litve.

 

 

Jonny Daniels, zakladateľ organizácie From the Depths (Z hlbín) dbajúcej o zachovanie spomienok na Holokaust so sídlom v Poľsku pred bránou Siedmej pevnosti v Kaunase, Litve. 12. júla 2016.

 

Vo svojej knihe Vanagaite a Zuroff odhalili, že v roku 2012 Orlov na pozemku, ktorý kúpil, objavil ľudské pozostatky. Keď úrady nereagovali na jeho žiadosť o vyriešenie situácie ohľadne nálezu, nechal pozostatky tisícok obetí Holokaustu exhumovať a umiestnil ich do odpadových vriec.

 

“V jame sme našli vrstvu vápna, z ktorej vytŕčalo niečo, čo pripomínalo palice. Boli to kosti zastrelených ľudí,” citujú v knihe údajné Orlovove slová. “Potom, ako sme z jamy vypumpovali vodu a strčil som tam ruku, cítil som nekonečné množstvo kostí. Ich hĺbka mohla byť aj niekoľko metrov.” Orlov podľa knihy svoj nález nahlásil na polícii, na oddelení ochrany kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry a navštívil aj židovskú obec. Keďže to však neprinieslo žiadne výsledky, podľa knihy Orlov “zbalil kosti do troch odpadových vriec a nechal ich v sklade.” Potom, ako o situácii informovali miestne médiá, samospráva mesta Kaunas nechala v roku 2014 opäť pochovať kosti tam, kde ich našli.

 

Napriek týmto problémom smeruje litovská spoločnosť podľa Zuroffa prvý raz k tomu, aby sa vysporiadala so svojou minulosťou počas Holokaustu. Kniha, ktorú napísal spolu s Vanagaite vyvolala prvú významnú verejnú diskusiu v masmédiách na túto tému. Viedla k iniciatívam o zrušenie prejavov štátnej úcty kolaborantom a k prísľubu štátnych historikov “pokúsiť sa vydať ešte v tomto roku zoznam približne 1000 známych spolupáchateľov Holokaustu.

 

s láskavým dovolením jta.org preložil Daniel L. Archleb


Cnaan Liphshiz l Aug 24, 2016 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo