SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Aj vo Vyhniach mali pracovný tábor

Aj vo Vyhniach mali pracovný tábor

V priestoroch kúpeľov vo Vyhniach sa počas vojny nachádzal jeden z troch slovenských pracovných táborov, v ktorých sústreďovali Židov.

 

Aj keď sa do súčasnosti nezachovala žiadna hmatateľná spomienka na tábor, udalosti v nich by vedeli opísať viacerí, ktorí ho prežili. V čase 2. svetovej vojny nežilo v obci veľa Židov, podľa miestneho historika Mariána Pavúka to bolo len pár rodín. "Obchodník Weiss, obchodník a mäsiar Neuman a Ungárovci, ktorí mali kúpele," povedal Pavúk s tým, že z týchto rodín udalosti vtedajších rokov neprežil nikto.


Práve miestne termálne kúpele zohrali v týchto časoch dôležitú úlohu. Keďže ich židovským majiteľom zhabali a ostali opustené, stali sa najprv útočiskom českých a poľských Židov. "Títo Židia mali v Poľsku pri rieke Nisa postaviť prvé koncentračné tábory. Keďže ich tam doviezli na jeseň a nastali strašné dažde, nemohli sa dostať na stavenisko. Cez židovskú ústredňu si preto vybavili, že sa ubytujú v uvoľnených kúpeľoch vo Vyhniach," priblížil Pavúk. Do obce došlo na začiatku 105 Židov, neskôr za nimi prišli aj ich rodinní príslušníci.


Oficiálne sa na začiatku tábor volal Židovská vysťahovalecká skupina. "Židia tu čakali na víza do Argentíny či Izraela, žiaľbohu, nedostal ich nakoniec nikto," podotkol Pavúk. Až v roku 1942 bolo zariadenie oficiálne premenované na Pracovný tábor Židov. Kým spočiatku Židov strážili miestni občania, ktorí nemali prácu, po zmene štatútu na Pracovný tábor Židov ich strážila Hlinkova garda a začali sa aj prvé selekcie do transportov.


Po českých a poľských Židoch prišli na jeseň 1942 do miestneho tábora aj slovenskí Židia, a to najmä z Topoľčian. "V lete roku 1944 už odtiaľ mnohí, hlavne mladí, začali utekať, keďže vedeli, čo sa deje," konštatoval Pavúk. Tábor bol rozpustený až po vypuknutí Slovenského národného povstania. Kúpele nakoniec po rabovačkách celé vyhoreli a dodnes sa z nich prakticky nič nezachovalo.


Tak, ako aj ostatné dva pracovné tábory v Novákoch a Seredi, aj tento vo Vyhniach musel byť sebestačný. "Vyrábali šatstvo pre armádu, repasovali sudy pre pivovar, dokonca tam bola aj stolárska dielňa. Keď tam neskôr prišiel jeden šikovný chemik, začali vyrábať aj mydlo a vazelínu," priblížil Pavúk. Dodnes sa napríklad zachovala táborová hymna, ktorú zložili vtedajší hudobníci.


V tábore s kapacitou 350 ľudí sa počas jeho existencie nakoniec vystriedalo celkove 843 osôb. Podľa Pavúka s istotou prežilo 183 ľudí. Jedným z nich je aj český maliar, grafik a ilustrátor Ján Maget. Ten sa v Pracovnom tábore Židov 3. januára 1943 narodil.


Emil Vojtánek l Máj 11, 2015 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo