SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Neznámi bojovníci: Piráti z Edelweißu

Neznámi bojovníci: Piráti z Edelweißu

Jean Jülich bol jedným z posledných žijúcich členov „Edelweißpiraten“ – skupiny mladých rebelantov z Nemecka, ktorá sa sformovala ako prejav odporu voči nacistickému režimu.

 

Narodil sa 18. apríla 1929 do rodiny z kolínskeho predmestia Sülz. Mal len sedem rokov, keď jeho otca, člena komunistickej strany, odviedlo gestapo a odsúdili ho na desať rokov nútených prác. Jeho stará mama a teta boli tiež uväznené, a tak malý Jean putoval do miestneho sirotinca, kým jeho príbuzné po šiestich mesiacoch neprepustili na slobodu. Odvtedy žil u starých rodičov.

 

Neskôr ho poslali do výcvikového strediska ríšskej železnice, ktoré fungovalo na inom z kolínskych predmestí, a podľa jeho slov to bola „továreň, škola a Hitlerjugend – všetko na jednom mieste“. V roku 1942 odtiaľ ušiel a pripojil sa k hnutiu „Edelweißpiraten“. Piráti (ich symbolom bol znak kvetu plesnivca, ktorí nosili na golieroch alebo klobúkoch) vznikli z nepolitického klubu mladých turistov, ktorý sa objavil v tridsiatych rokoch minulého storočia pod názvom „Bündische Jugend“.

 

Toto voľné združenie mládeže bolo v ostrom protiklade k striktnej Hitlerovej mládeži. Skupina mala svoj hlavný stan v Kolíne a jej členmi bola mládež z robotníckej triedy vo veku 14 až 17 rokov. Väčšina týchto mladých ľudí unikla verbovaniu do Hitlerjugend, lebo odišli zo školy a súčasne mali príliš nízky vek na vojenskú službu. Rebelantstvo Pirátov bolo spočiatku skôr o súboji gangov než o ideológii.

 

Zameriavali sa na provokácie a pouličné bitky s Hitlerovou mládežou, od ktorej sa odlišovali dlhými vlasmi, farebnými tričkami a pospevovaním populárnych piesní, ktoré nemali nič spoločné s obľúbenými nemeckými folklórnymi nápevmi Hitlerovej mládeže. „Nechali sme si narásť dlhé vlasy, v čižme sme mali schovaný nôž a ani za nič na svete nás nikto nedonútil pochodovať na povel,“ spomína Jülich.

 

Jednotlivé skupinky Pirátov zvykli okupovať niektorú z kaviarní alebo miestny park, či roh ulice. Po večeroch sa zabávali, cez víkendy chodievali stanovať do hôr alebo vyrazili niekam na bicykloch. Intímnosti medzi chlapcami a dievčatami boli bežné, čo bola jedna z vecí, na ktorú sa Hitlerjugend veľmi hnevali (Hitlerjugend a Liga nemeckých dievčat boli striktne oddelené).

 

Ako vojna pokračovala, Piráti sa čoraz viac stávali súčasťou odboja – roznášali letáky, maľovali grafity, kradli jedlo a zásoby a dokonca pašovali výbušniny pre miestne odbojové skupiny. Niektorí z nich poskytli úkryt dezertérom z nemeckej armády alebo utečencom z koncentračných a pracovných táborov, iní sa zasa venovali sabotážnym akciám. Jülich s kamarátmi rozbíjali okná továrne na výrobu munície a sypali cukor do nádrží nacistických transportérov. Viacerým skupinám sa podarilo úspešne vykoľajiť vozne naložené strelivom a zásobami určenými pre vojakov na fronte. Do roku 1944 uskutočnili títo mladí ľudia viac než 5000 akcií.

 

 

Gestapo označilo Pirátov za kriminálnu skupinu a pravidelne jej členov zatýkala. V roku 1944 bol zatknutý aj Jülich, ktorý mal v tom čase 15 rokov. On a jeho spoločníci boli obvinení z účasti na príprave bombového útoku na centrálu Gestapa v Kolíne. Strávil 4 mesiace vo väzenskej cele v Brauweiler, kde ho viackrát vypočúvali a mučili. Pobyt vo väzení prežil, ale jeho priateľa a spoluväzňa Bartela Schinka odsúdili na smrť obesením. Spolu s ním skončili na šibenici aj piati ďalší Piráti a siedmi dospelí väzni. Jeana previezli do koncentračného tábora, kde ho dozorcovia často mlátili a nechali hladovať. V tábore ochorel na týfus a ostal tam až do roku 1945, kedy tábor oslobodila americká armáda.

 

Po vojne sa Jülich stal majiteľom obľúbeného kolínskeho hudobného klubu a v roku 1984 získal vyznamenanie od štátu Izrael. Neskôr, v roku 1988, boli „Edelweißpiraten“ ocenení ako celok a pamätník obetiam holokaustu Yad Vashem im udelil titul „Spravodliví medzi národmi“. Okrem Pirátov bola v Nemecku aktívna aj menšia skupina zvaná „Biele ruže“, ktorej hlavným stanom bola Mníchovské univerzita. Táto skupina dosiahla uznanie hneď po vojne, kým Pirátov ocenili až po dlhom čase.

 

Dôvodom bolo pravdepodobne „proletárske pozadie“ Pirátov a odmietnutie byť súčasťou mládežníckych skupín, ktoré zastrešovali spojenecké vojská. Ešte aj po vojne boli členovia tejto skupiny považovaní za kriminálne živly – napríklad v roku 1946 bol jeden z jej členov odsúdený na trest smrti (neskôr bol ale oslobodený) vojenským súdom za  účasť na nezákonných aktivitách neslávnych „Edelweißpiraten“. V roku 1987 vyšetrovacia komisia štátu Severné Porýnie – Vestfálsko potvrdila platnosť kriminálnych záznamov členov Pirátov z obdobia nacizmu. „Úrady zastávali názor, že Piráti boli škodcami, asociálmi a zločincami,“ posťažoval si Jülich.

 

Jean Jülich spolu s ďalšou bývalou členkou „Edelweißpiraten“ spustili dlhú kampaň za uznanie skupiny ako súčasti odbojového hnutia, čo nebolo vôbec jednoduché. V roku 2004 natočil režisér Helmer Niko von Glasow film „Edelweißpiraten“ a venoval ho Bartelovi Schinkovi a ďalším dvom členom Pirátov. Film obletel svet, ale v Nemecku narazili autori filmu na problémy s distribúciou.

 

Počas kampane nahral Jülich jednu z trampských piesní Pirátov „Es War In Shangai“ (Bolo to v Šanghaji). Táto romantická hymna, ktorú nacisti zakázali,  hovorí o stretnutí dvoch mladých Nemcov z Hamburgu a Jima Parkera, ich priateľa zo San Francisca, v jednom zo šanghajských barov. Dlhoročné úsilie Jeana Jülicha bolo nakoniec korunované úspechom, pretože v roku 2005 nemecká vláda Pirátov „politicky rehabilitovala“, ich kriminálne záznamy z obdobia nacizmu boli vymazané a skupinu uznali ako „odbojové hnutie“. Jean Jülich po sebe zanechal manželku Karin, syna a dcéru.

 

(spracované podľa Telegraph)

 

(fotografia na titulke: Jean Jülich je ten spievajúci pán uprostred)


Michael Szatmary, Peter Godovič l Feb 15, 2012 00:00 l Tlač l
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo