SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Genealógia alebo hľadáme sa navzájom

Genealógia alebo hľadáme sa navzájom

Čo asi núti nás, aby sme sa zaujímali o osudy našich predkov, ktorých mená poznáme len z počutia alebo v horšom prípade nepoznáme nikoho z rodiny a a snažíme sa ju nájsť.

 

Aby sme tak mohli urobiť, k tomu potrebujeme základné informácie, ktoré budú vodítkom aj pre naše deti. V súčasnosti je módnym hitom zaoberať sa touto oblasťou identity jednotlivcov. Genealógia alebo rodopis je pomocná historická veda skúmajúca vývoj rodov a vzťah medzi rodovo príbuznými jedincami. Prezentuje aj s tým súvisiace biologické, historické, sociologické a právne dôsledky. Aj pri genealogickom putovaní platí všeobecná zásada - postupovať od známeho k neznámemu, od bližšieho k vzdialenejšiemu.

 

O významných rodinách a osobnostiach sa zachovalo spravidla viac údajov, ako o anonymných obyvateľoch. Korene stredovekých šľachtických rodov siahajú až do 13. storočia. Príslušníci mladšej šľachty alebo mešťanov sa môžu dostať do 15. či 16. storočia. Drvivá väčšina z nás ale nemá šľachtický pôvod. Príbuzenské vzťahy vidiečanov, roľníkov či drobných remeselníkov sa dajú sledovať spravidla od 17. storočia. Zostávajúce štyri storočia sú napriek tomu sú bohatým zdrojom dostatočného množstva vzrušujúcich zistení o predkoch aj bez šľachtického pôvodu.

 

Amatérski nadšenci, ktorí sa zaujímajú o pôvod svojich predkov, sa snažia ísť tak ďaleko do minulosti, ako sa len dá. V prvom rade by sa ale mali rozhodnúť, ktorý druh genealogického bádania si zvolia – či budú vychádzať od jedinca - príslušníka rodu buď ako od zakladateľa rodu alebo ako od potomka - splodeného (zrodeného) a podľa toho budú skúmať rodinné vzťahy k predkom (ascendentom) alebo k potomkom (descendentom).

Najbežnejším zdrojom informácií, odkiaľ každý amatér môže čerpať, sú v prvom rade doma uchovávané úradné dokumenty o narodení, sobáši a úmrtí, rodinná biblia a najčastejšie doklady o majetkoprávnych vzťahoch. Bežný slovenský občan spravidla pozná mená a dátumy narodenia resp. úmrtia starých rodičov z otcovej i matkinej strany (4 osoby) a niekedy aj prarodičov. Je to obdobie siahajúce cca do roku 1895. Medzi klasické genealogické zdroje sa radia matriky, uchovávané v sieti štátnych archívov.

 

 

Zachovali sa od 16. storočia. Prehľad o nich poskytuje práca J. Sarmányovej: Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia (Bratislava 1991). Matričné knihy staršie ako 1895 sa nachádzajú v sieti štátnych archívov (Bratislava, Ivanka pri Nitre, Bytča, Banská Bystrica, Košice, Prešov a Levoča), matričné knihy vzniknuté po roku 1895 sa v súčasnosti preberajú od matričných úradov do štátnych archívov a ich pobočiek. Pri návšteve v archíve je potrebné zoznámiť sa so všeobecnými zásadami štúdia v archíve (bádateľský poriadok).

 

Je ideálne, ak pred samotnou návštevou sa dohodnete o termíne Vášho príchodu (študovňa archívu môže byť v deň vašej návštevy plne obsadená či dokonca zatvorená) či už telefonicky alebou formou elektronickej pošty. (Adresy jednotlivých archívov nájdete na internetovej stránke www.civil.gov.sk ). Zároveň môžete získať aj iné užitočné informovácie aj o aktuálnych poplatkoch a konkrétnych podmienkach štúdia v príslušnom archíve.

Štúdiom matrík môžeme zistiť celú sieť príbuzenských vzťahov, ale za predpokladu, že amatér-genealóg má dostatočné jazykové znalosti a je zbehlý v čítaní rukopisov. Ak zdoláte už uvedené prekážky, otvorí sa Vám zázračný svet dávnej minulosti. Okrem hľadaných údajov – mena, priezviska, dátumu a miesta narodenia, sobáša či úmrtia nájdeme informácie o krstných rodičoch, o farárovi, ktorý bol prítomný pri obrade, kto boli svedkovia pri sobáši, o ich zamestnaní, v prípade úmrtia aká bola príčina smrti, akého vierovyznania bola dotyčná osoba, kto boli rodičia, aké mali povolanie, koľko mali rokov atď.

 

 

Získame tak nesmiernu databázu, pomocou ktorej si môžeme zostaviť relatívne presný rodokmeň. Okrem klasického zdroja – matrík – cennú databázu poskytujú aj menej využívané pramene, ako mestské knihy (často s testamentami), rôzne súpisy obyvateľov, pozemkové knihy, cechové písomnosti, daňové súpisy, sčítania ľudu atď., v prípade židovských obyvateľov aj knihy mohel a tzv. konškripčná kniha. Knihy mohel obsahujú údaje o obriezke, a konškripčné knihy údaje o všetkých členoch tej - ktorej náboženskej obce. Pri štúdiu týchto údajov ako keby sme sa ponorili do iného sveta. Z archívov dýcha minulosť, ktorá pomaly pohltí svojimi tajomstvami nejedného nadšenca - bádateľa a bude ho nabádať aby kráčal ďalej a ďalej.

Cesty k poznaniu vlastného rodu a rodiny sú niekedy veľmi kľukaté. Okrem už uvedených zdrojov informácii nájdeme hľadané údaje o rodine aj v cintorínoch a paradoxne aj internet, moderný výdobytok našej doby ponúka rôzne možnosti. Existuje množstvo spoločností a profesionálnych firiem, ktoré ponúkajú svoje služby aj v tejto oblasti. Je len na každom z nás, akú cestu si zvolí. Zatiaľ tieto nadobudnuté poznatky málokto zverejňuje, väčšinou si ich bádatelia uchovávajú v rodine. Je to na škodu veci, lebo určite sa nájdu nadšenci a možno aj zabudnutí príbuzní, hoci aj z druhého konca zemegule, ktorí prostredníctvom genealógie a internetu nájdu tú spoločnú niť, ktorá nás spája, bez ohľadu na náboženstvo, vek, pohlavie a prípadné spoločenské postavenie a prihlásia sa.

(autorka je odborníčka na genealógiu)


by Hildegarda Pokreis l Sep 28, 2012 12:00 AM l Print l
Related articles
Click here to print.
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or