SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Deň D a zámerne zabudnutý Osvienčim

Deň D a zámerne zabudnutý Osvienčim

Nedávno uplynulo sedemdesiat rokov od vylodenia spojeneckých vojsk na pobreží Normandie, ktoré bolo jedným z kľúčových momentov druhej svetovej vojny.

 

Veľa ľudí si ale neuvedomuje, že Deň D sa spája aj s  odmietavým postojom Spojencov bombardovať Auschwitz, ktoré ovplyvnilo osudy mnohých Židov. Zástancovia rozhodnutia nebombardovať koncentračné tábory často poukazujú na skutočnosť, že  americký prezident Roosevelt a velenie amerických vojsk mali plné ruky práce s prípravou vylodenia. „Nezabúdajme, že sa bavíme o lete roku 1944,“ prízvukuje riaditeľ Rooseveltovho inštitútu William vanden Heuvel, „a pre pripravované vylodenie v Normandii boli spojenecké sily rozdrobené po celej západnej a južnej Európe.“

 

Autor týchto slov mieša hrušky s jablkami. Bombardéry, ktoré by dokázali absolvovať takúto misiu by museli byť lietadlá z amerického 15. leteckého pluku, ktorý sa v tom čase nachádzal v Taliansku. Ten mal najvýhodnejšiu pozíciu pre bombardovanie táborov smrti a príprav na spojeneckú inváziu sa vôbec nezúčastnil.

 

Navyše, spojenecké lietadlá sa na oblohe nad Auschwitzom objavili už vo februári 1944, teda štyri mesiace pred vylodením v Normandii. Spojenecké lietadlá  vzlietali z južného Talianska, aby vykonávali fotografický prieskum aj v týchto miestach.

 

 

Velenie spojeneckých vojsk sa totiž zaujímalo o sústavu továrni na výrobu syntetického oleja, ktoré postavili Nemci, pričom mnohé z nich stáli v blízkosti samotného koncentračného tábora a pracovali v nich židovskí väzni. Niektoré boli len pár kilometrov od plynových komôr a krematórií. Britské bombardéry podnikli 12. mája jeden z prvých útokov v takzvanej „palivovej vojne“.

 

Tieto továrne boli z vojenského hľadiska dôležitým cieľom. Nemci ich zúfalo potrebovali, aby udržali v chode svoju vojnovú mašinériu. Práve pre narastajúci nedostatok zásob paliva sa nemecké vzdušné sily Luftwaffe nemohli zúčastniť obrany územia Normandie, kde sa vylodili spojenecké vojská.

 

V prvých dňoch invázie bol nepriateľský odpor vo vzduchu prakticky nulový,“ spomenul v jednom z povojnových rozhovorov pre médiá veliteľ amerických vzdušných síl, generál Carl Spaatz. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo malo vylodenie úspech a straty na životoch spojeneckých vojsk boli také nízke.

 

 

Spaatz viedol spojenecké útoky v „palivovej vojne“. V lete 1944 sa dostal do sporu s náčelníkom štábu, generálom Dwightom Eisenhowerom. Ten opakovane zamietol bombardovanie tovární a skladov s palivom a lietadlá posielal na územie Normandie, aby podporili spojenecký postup v prvých dňoch po vylodení. Spaatz sa po opakovaných konfliktoch o lietadlá tak rozzúril, že pohrozil odstúpením a Eisenhower bol nútený ustúpiť.

 

Paradoxne, v čase, keď prebiehal spor medzi Eisenhowerom a Spaatzom o bombardovanie cieľov „palivovej vojny“, sa objavila žiadosť amerických Židov o bombardovanie táborov smrti a koľaje, ktoré k nim viedli. Problém „odklonu“ lietadiel sa tak ocitol v centre kontroverznej otázky, či majú alebo nemajú Američania bombardovať Auschwitz.

 

Na žiadosť o bombardovanie reagoval námestník ministra vojny John McCloy zamietavo, lebo taký útok by vraj nemal „žiaden praktický význam“. Svoje tvrdenie oprel o „štúdiu o uskutočniteľnosti“ zostavenú ministerstvom a celý prípad uzavrel s tým, že na vykonanie takého bombardovania bolo potrebné „odkloniť“ americké lietadlá z bojísk v iných častiach Európy.

 

 

Pravdou ale je, že takáto štúdia nebola nikdy napísaná a Ministerstvo vojny malo informácie o pravidelných letoch spojeneckých lietadiel do oblasti Auschwitzu v rámci „palivovej vojny“. „Inými slovami, bombardéry tam už boli a námietky o ich „odklonení“ z iných bojísk boli nepravdivé,“ vyhlásil Suart Erdheim, režisér dokumentárneho filmu They Looked Away, ktorý sa zaoberá otázkou bombardovania koncentračného tábora Auschwitz. „Sám Spaatz sa hádal s Eisenhowerom, aby americké lietadlá bombardovali okolie Auschwitzu, kde boli továrne na výrobu palív, a zo sporu vyšiel ako víťaz.“

 

Je to bolestivý paradox: Kým Roosveltova administratíva tvrdila, že nemôže „odkloniť“ lietadlá, aby leteli do Auschwitzu, jediné „odklonenie“ nastalo vtedy, keď Eisenhower vydal americkým pilotom príkaz, aby do Auschwitzu neleteli.

 

Elie Wiesel bol v tom čase len 16-ročný väzeň pracujúci v tábore smrti Auschwitz. Bol očitým svedkom bombardovania tovární neďaleko tábora a o tom, čo videl, napísal známu knihu Noc. „Ak by aj bomba dopadla na baraky väzňov, došlo by k strate stoviek životov. Ale my sme už dávno nemali strach zo smrti, určite nie takejto,“ napísal Wiesel. „Každá z tých vybuchujúcich bômb nás napĺňala radosťou a novou dôverou k životu. Nálet trval viac než hodinu. Škoda, že to nebolo desaťkrát desať hodín!”

 

*Dr. Rafael Medoff je riaditeľom Inštitútu Davida S. Wymana pre výskum holokaustu, www.WymanInstitute.org. Z angličtiny preložil Peter Godovič


by Rafael Medoff l Jun 24, 2014 12:00 AM l Print l
Related articles
Click here to print.
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or