SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Deň boja proti fašizmu a antisemitizmu

Deň boja proti fašizmu a antisemitizmu

S 9. novembrom sa spája Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu, ktorý pripomína utrpenie Židov počas takzvanej Krištáľovej noci z roku 1938.

 

Krištáľová noc z 9. novembra 1938 bola začiatkom cesty vtedajšieho nemeckého nacistického režimu na dno neľudskosti. Zostáva stálym upozornením na nutnosť potlačenia rasizmu a antisemitizmu už v ich počiatkoch. Protižidovské útoky rozpútali vtedajší ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels a vedenie Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), keď zorganizovali pogrom proti židom v celej krajine. Zámienkou bol atentát spáchaný 7. novembra 1938 vtedy 17-ročným Židom na nemeckého veľvyslaneckého radcu Ernsta von Ratha v Paríži.


Impulzom na začatie teroru bol 9. novembra 1938 štvavý prejav ríšskeho kancelára Adolfa Hitlera v nemeckom Mníchove. Výsledkom besnenia príslušníkov SS a SA, ku ktorému sa pridala aj časť nemeckého obyvateľstva bolo, že od 7. do 13. novembra bolo zabitých alebo dohnaných k samovražde asi 400 ľudí a stovky ďalších utrpeli ťažké zranenia. Viac ako 1400 synagóg, modlitební a ďalších spoločenských priestorov, ako aj tisíce obchodov, domov ažidovských cintorínov boli zničené. Počas pogromu zasypalo ulice nespočetné množstvo črepín z výkladov, lustrov, okien a pohárov - odtiaľ pomenovanie Krištáľová noc.

 

Potom nastúpili čistky a brutálny teror. Nasledovala ničím neopodstatnená "pokuta" jednej miliardy mariek pre nemecké židovstvo a 35.000 zatknutých Židov (o mesiac zatkli ďalších 10.000), z ktorých väčšina zomrela v koncentračných táboroch. Miliardovou pokutou mali židia zaplatiť škody z pogromu, ktoré však spôsobili samotní nacisti.

 



Krištáľová noc predstavovala tzv. druhú fázu antisemitskej kampane v nacistickom Nemecku. Nadväzovala na prvú fázu, plánovanej likvidácie židovských obyvateľov Nemecka. Tou boli protižidovské rasové tzv. Norimberské zákony, ktoré prijali nacisti už v roku 1935. Týmito zákonmi bolo zavedené delenie občanov na takzvaných árijcov, miešancov prvého alebo druhého stupňa a Židov.


Židov zbavili politických práv a štátneho občianstva. Zákon zakazoval zmiešané manželstvá, obmedzil aj občianske práva židov. Na verejnosti boli židia povinní nosiť viditeľné označenie, žltú šesťcípu hviezdu. Rasové zákony mali množstvo paragrafov, ktoré obmedzovali pobyt židov na verejnosti, zamedzovali im vstup na kultúrne podujatia, separovali ich zo škôl či znemožňovali výkon mnohých povolaní.


Následná Krištáľová noc však už bola začiatkom masovej likvidácie židovského obyvateľstva nacistickou mašinériou vo vtedajšom Nemecku a neskôr i v ostatných (Nemeckom) okupovaných alebo kontrolovaných krajinách počas druhej svetovej vojny. Pogrom z 9. novembra 1938, ktorý predchádzal holokaustu, si v konečnom dôsledku vyžiadal vyše 1300 mŕtvych, ktorí zomreli na následky zranení, pri samovraždách alebo v dôsledku úmrtia v koncentračných táboroch, uvádzajú historici v oficiálnych dokumentoch.


by J.D. l Nov 9, 2015 12:00 AM l Print l
Related articles
Click here to print.
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or