SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Rabínka v SND spláca historický dlh

Rabínka v SND spláca historický dlh

Emília Vášáryová ako ľudácky minister Alexander Mach? Áno, na doskách SND je to možné. Hra „Rabínka“ so štyrmi herečkami v postavách, ktoré mrazia.

 

To, že slovenské divadlo doteraz prehliadalo tému šoa, nie je žiadnym tajomstvom. Nebolo by však fér kohokoľvek z tohto vákua obviňovať. Holokaust absentujúci na našich divadelných doskách totiž nebol ani tak prejavom ignorantstva, ako skôr ostychu. Uchopiť tak veľmi citlivú tému divadelným jazykom je úloha zapeklitá a zradná, niet sa čo čudovať, že tvorcom sa doteraz do takejto „misie“ veľmi nechcelo.

 

O to väčšiu pozornosť si preto zaslúži odvážny činoherný projekt Slovenského národného divadla, ktorý bude mať v týchto dňoch  premiéru. Uvedením hry „Rabínka“ z pera Anny Gruskovej slovenské divadlo prvýkrát výraznejšie spláca dlh, ktorý malo voči šoa. A robí to originálne a s nepopierateľným šarmom.

 

Žena, ktorá sa obetovala

Väčšina kníh, filmových príbehov či dokumentov nám doteraz boj človeka proti bezprecedentnému zlu – holokaustu – ponúkala cez príbehy mužov. O odhodlaní a nasadení žien sa v tejto súvislosti vie a hovorí menej. Pritom práve u nás, na Slovensku, žila a pracovala bratislavská rodáčka, ktorá proti transportom bojovala s dychvyrážajúcim a sebadeštruktívnym nasadením. Sionistka Gisi Fleischmannová síce stihla do Palestíny poslať svoje dve deti, sama však na vlastnú záchranu nemyslela a využívala všetky svoje funkcie a kontakty na to, aby zachránila čo najviac svojich druhov.

 

Pritom neuvažovala len v kontexte slovenského židovstva, ale snažila sa o záchranu ľudí z ostatných postihnutých krajín Európy. Gisi písala listy, presviedčala, stretávala sa s dôležitými úradníkmi,  zháňala peniaze a nimi podplácala – jednoducho robila možné aj nemožné. Zachránila životy mnohých a pritom sa stále viac vzďaľovala svojej matke, s ktorou v období transportov žila v byte na Klariskej ulici v Bratislave.

 

Samé ženy na scéne

Práve konflikt medzi Gisi a jej malou rodinou (matka, dcéra) v kontraste s konfliktom politickým, je nosnou líniou hry Rabínka. V úlohe Gisi žiari precízna Ingrid Timková, jej mamu stvárňuje Emília Vášáryová, dcéru Ivana Kuxová a čisto ženský ansámbl hry dopĺňa jazykovo a pohybovo nesmierne talentovaná Halka Třešňáková (táto herečka je, mimochodom, nevlastnou dcérou pražského rabína Sidona).

 

Dramaturgia prezieravo prizvala k režíjnej spolupráci  českú umelkyňu Viktoriu Čermákovú, keďže režisérom mal byť niekto, kto je „zvonka“ a teda nebude zbytočne citovo zaangažovaný. Bolo to rozhodnutie veľmi rozumné, z réžie Rabínky je citový odstup od témy a  súčasne rešpekt voči látke veľmi zreteľný.

 

„Rabínka“ nie je štandardná činohra, ale dokumentárna dráma pracujúca s veľkou mierou štylizácie a experimentovania. Preto nebuďte zaskočení tým, že spomínané herečky stvárňujú aj všetky mužské postavy – dvoch poslancov fašistickej Slovenskej republiky a dokonca aj ľudáckeho politika Alexandra Macha.

 

 

Sympatická posadnutosť

Anna Grusková už napísala o svojej hrdinke rozhlasovú hru, chystá román, nakrúca dokument. Je zaujímavé a vlastne veľmi sympatické, že popularizátorkou jedinečnej Gisi Fleischmannovej, kronikárkou jej strhujúceho osudu  a práce pre židovskú komunitu, je autorka, ktorá nevie, že by mala židovské korene. V Gisinom živote báda očarená jej odvahou, usilovnosťou, nesebeckosťou a silou. Toto očarenie a v dobrom zmysle slova „posadnutosť“ statočnou bratislavskou rodáčkou je v Rabínke veľmi zreteľné.

 

Zmiasť diváka

Ak na Rabínku pôjdete, nečakajte, že všetkému porozumiete hneď na prvýkrát. Práveže neporozumiete.  Mnohé významy  vám dôjdu až  na druhý, tretí deň, zrazu sa vám „vylúpnu“ a vy pochopíte. Myslím, že to aj bol zámer tvorcov – nenaservírovať príbeh Gisi Flesichmannovej zrozumiteľne a ľahko pochopiteľne, neuľahčiť to divákovi. Naopak, postaviť hru tak, aby o nej musel ešte dlho premýšľať. A vlastne to má logiku: o niečom tak strašne nepochopiteľnom, ako bolo  šoa, rozprávať ťažšie zrozumiteľným jazykom. Zážitok z hry je však o to silnejší.

 

Anna Grusková  v rámci svojich rozsiahlych  rešerší nepracovala len v slovenských archívoch, ale navštívila aj Izrael, kde okrem práce s dokumentmi vyhľadala aj potomkov tejto hrdinky. Aj vďaka tomu sa na premiéru chystá Gisina rodina z Izraela.

 

Duch jednej veľkej Bratislavčanky

Blíži sa 70. výročie prvého transportu zo Slovenska. Ak niekedy budete v Bratislave na Klariskej ulici stúpať hore po schodoch na električku, na chvíľu sa po ľavej strane zastavte na úrovni druhého poschodia. Práve tam bývala Gisi s mamou v období, keď viedla svoj veľký boj. Ten sa skončil v októbri 1944, keď Gisi odviezli jedným z posledných transportov do Osvienčimu.

 

Hra „Rabínka“, pocta tejto nádhernej a smutnej hrdinke, je vydareným, vkusným a citlivým dôkazom toho, že na splácanie dlhov nikdy nie je neskoro. A že sa pritom netreba báť experimentovať. Hlavne je ale  pripomienkou toho, že po bratislavských uliciach chodila kedysi jedna ohromná žena.


Lucia Kollárová l Mar 5, 2012 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo