SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Obchod na korze prepísal dejiny filmu

Obchod na korze prepísal dejiny filmu

V pondelok 18. apríla uplynie 50 rokov od slávnostnej ceremónie odovzdávania Oscarov. Jedného z nich vtedy získal slovenský film Obchod na korze.

 

Tragikomický príbeh o nemožnosti kompromisu so zlom, o slabosti, strachu, nevedomosti a hlúposti ako živnej pôde pre hlásateľov násilia vznikol podľa rovnomennej novely spisovateľa Ladislava Grosmana. Filmovú podobu mu dali režiséri Ján Kadár a Elmar Klos, v hlavných úlohách zažiarili Jozef Kroner a Ida Kamińska. Drámu z obdobia vojnovej Slovenskej republiky a arizácie židovského majetku ocenili Cenou Akadémie za najlepší cudzojazyčný film v roku 1966.


Obchod na korze (anglicky The Shop on Main Street) bol prvým a dodnes ostáva jediným slovenským filmom oceneným najprestížnejšou filmovou cenou. Scenár k snímke napísal podľa svojej novely prozaik a scenárista Ladislav Grosman. Témou diela je Slovensko a holokaust na pozadí druhej svetovej vojny, základným motívom dilema hlavného hrdinu, jednoduchého človeka stolára Tóna Brtka, či dokáže odporovať zlu stelesnenému protižidovskými zákonmi a ich fašistickými vykonávateľmi.

 

Brtkov švagor je vysokopostavený veliteľ Hlinkovej gardy, a tak ho nielen že ochráni od odvedenia na front, ale mu aj vybaví arizačný dekrét na malý obchod v meste, ktorý pod nátlakom svojej ženy prijme. Arizátor Brtko v podaní legendárneho Jozefa Kronera prichádza do skrachovanej galantérie a spočiatku sa z nej snaží vytvoriť prosperujúci obchod.

 

Postupom času si Tóno nachádza cestu k pôvodnej majiteľke galantérie, zanedbanej židovskej babičke Rozálii Lautmannovej (Ida Kamińska), ktorá sa o neho stará ako o vlastného syna a on jej zo všetkých síl pomáha. Situácia sa dramaticky mení, keď do mesta prichádza predvolanie vyzývajúce obyvateľov židovského pôvodu k dostaveniu sa na transport.

 



Po roku 1968 sa Obchod na korze dostal na 20 rokov "do trezoru", pretože jeden z jeho režisérov Ján Kadár po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa emigroval do Spojených štátov amerických. Uvedenie filmu do kín okrem mnohých Slovákov údajne tvrdo kritizoval aj neskorší normalizátor, generálny tajomník strany a potom aj československý prezident Gustáv Husák, ktorý bol taktiež pôvodom Slovák.


Zaslúženej slávy sa dráma dočkala až po roku 1989. V marci 2006 si na nakrúcanie zaspomínal herec František Zvarík: "Od začiatku sme cítili, že tento film bude niečím výnimočný, jednoducho, že bude dobrý. Ale na žiadne ceny sme ani len nepomysleli," povedal vtedy. Slávnostnej ceremónie 38. odovzdávania Oscarov sa zúčastnili iba režiséri snímky, herci sa o udelení ceny dozvedeli v deň zisku zlatej sošky. Obchod na korze má na konte i jednu nepremenenú nomináciu na Cenu Akadémie, a to pre herečku Idu Kamińskú, ktorá bola za svoj výkon nominovaná na Najlepšiu herečku v hlavnej úlohe, avšak nezvyčajne o rok neskôr (1967).


Mesto Sabinov, v ktorom sa príbeh odohrával aj natáčal, v júni 2006 slávnostne otvorilo expozíciu kultúrneho centra s exponátmi z nakrúcania filmu, z ktorých mnohé darovali občania mesta. Je medzi nimi aj kópia sošky Oscara od manželky scenáristu. Pôvodný obchod bol zrekonštruovaný a nakrúcanie pripomína i pamätná tabuľa. Dráma Obchod na korze bola zaradená do rebríčka "1001 filmov, ktoré by ste mali vidieť pred smrťou", zostavenom filmovým kritikom a producentom Stevenom Schneiderom.


by J.D. l Apr 18, 2016 12:00 AM l Print l
Related articles
Click here to print.
7 Reponses to „Obchod na korze prepísal dejiny filmu“

Robert says:

Apr 23, 2016 1:21 PM

tak je to dobrý film, má istú výpovednú hodnotu o tej dobe /obviňovať všetkých v slovenskom štáte nieje správne/

mauglivnl says:

Apr 23, 2016 1:25 AM

Videl som nedávno ten film, ale mne tam to prijatie nepripadalo ako pod nátlakom svojej ženy, viac mi to pripomínalo oslavu. A to, že on jej zo všetkých síl pomáha, by sa zároveň dalo vnímať aj ako, že opravuje majetok, ktorý vlastne arizoval. Mňa zaujala scéna, v ktorej sa prechádza po korze so švagrom a úctivo sa zdraví s ďalšími uniformovanými arizátormi, na ktorú ku koncu nadväzuje scéna prechádzky s pani Rozáliou, kde sú preč všetci arizátori a ostala len ona tak, akoby tam bola so svojím mužom, keby žil.

Ester Lornitzová says:

Apr 21, 2016 11:33 PM

Naozaj krásny film, ktorý veľmi autenticky vystihuje vtedajšiu dobu ( podľa rozprávania mojich dnes už nežijúcich rodičov). Obávam sa však, že aj v dnešnej dobe sa zlo, ktoré sme v r.1989 vyhnali dvermi sa vracia k nám oknom. Holokaust sa čoraz viacej popiera a novovzniknuté zlo je potrebné na niekoho "uvaliť". Nepotrebujeme inteligenciu, férové obchodovanie,striktné ale spravodlivé zákony,ktoré sa u židovského národa dedili s pokolenia na pokolenie.

Robert says:

Apr 19, 2016 11:25 AM

Izraelská módna návrhárka Michal Negrin, z každej ženy spraví bohyňu :)

gewitter says:

Apr 18, 2016 8:17 AM

Krásny film, hoden najvyššieho ocenenia. Naši židovskí spoluobčania by pozdvihli tento jednoduchý národ na iný level, on sa im odvďačil tým, že ich poslal na jatky a stále nemá dosť.

Robert says:

Apr 17, 2016 11:24 PM

taká je ideológia - nacionálneho socializmu, že kto sa nevie zúčasňovať na nacionálnom dianí v štáte, tak ho štát vylúči zo spoločnosti

Robert says:

Apr 17, 2016 10:53 PM

podľa mňa, tento film má v tom hodnotu, že pre Rozáliu L. nebolo úniku z udalostí ktoré sa diali v slovenskom štáte, ak by ju deportovali, tak by ju najskor ako starú nepotrebnú ženu zlikvidovali

Page 1 of 1
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or