SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Hava Nagila: História židovskej piesne

Hava Nagila: História židovskej piesne

Príbeh piesne Hava Nagila sa ťahá naprieč modernými dejinami židovského národa – od chasidov v cárskom Rusku, cez rodiaci sa Izrael a nakoniec do celého sveta.

 

Korene ráznej melódie Hava Nagila nachádzame v cárskom Rusku, niekedy na začiatku 19. storočia. V tej dobe cár Mikuláš I. vydal niekoľko krutých nariadení proti židovskému obyvateľstvu. Azda najhoršie z nich bol príkaz týkajúci sa narukovania mladých židovských chlapcov do cárskej armády, kde si museli odslúžiť celých 25 rokov. V tejto situácii sa mnoho Židov snažilo búriť, či už verejne, ale častejšie v úzkom kruhu, dodržiavaním židovských tradícií a náboženských zvykov doma.

 

Jeden zo židovských vodcov, povestný svojim odporom proti cárovi, bol rabín Israel Friedman z ukrajinského mesta Ruzhin. Bol taký obľúbený, že sa zakrátko stal miestnym židovským vodcom a jeho nasledovníci boli známi ako „chasidi z Ruzhinu“. Ako mnoho iných chasidských rabínov, aj rabín Friedman odpovedal na ťažkosti a neprávosti života nabádaním svojich nasledovníkov k čo najveselšiemu prežívaniu života, dokonca aj tvárou v tvár príkoriam, ktoré sa na Židov v tej dobe valili. Spev mal veľmi dôležité miesto pri navodzovaní príjemnej atmosféry a vo väčšine chasidských komunít sa rozšírili spievanie melódií bez textu zvaných niggunim. Tieto chytľavé melódie boli obľúbené najmä počas sviatkov, pri šábesovej večeri a pomáhali vytvárať vzletnú a zábavnú náladu.

 

Keď mal rabín Friedman štyridsaťjeden rokov, obvinili ho úrady z navádzania na vzburu voči cárovi a uvrhli ho na dva roky do žalára. V roku 1840 sa mu podarilo z väzenia ujsť a útočisko našiel v rakúskom meste Sadhora. Miesta židovská komunita ho privítala s otvorenou náručou a postupne sa mu podarilo získať nových žiakov a nasledovníkov.

Títo chasidi z mesta Sadhora, podobne ako ich druhovia z Ukrajiny, zvykli pri spoločných oslavách spievať rozličné piesne. Jednou z melódií bola aj Hava Nagila, hoci ešte nebola známa pod týmto menom.

 

 

Začiatkom 20. storočia sa časť chasidov zo Sadhory presťahovala do Jeruzalema a priniesla so sebou vlastné piesne a niggunim. A práve tam, okolo roku 1915, niekoľko chasidov prišlo do kontaktu s Abrahámom Cvi Idelsohnom a spoločne zmenili smer dejín židovskej hudby. Abrahám Cvi Idelsohn, priekopník na poli židovskej hudby, skladateľ a spevák, sa narodil v roku 1882 v Litve. Pred odchodom do Jeruzalema pôsobil v synagógach v Nemecku. Bol nielen zapáleným učencom a sionistom, ale najmä jedným z prvých etnomuzikológov, teda odborníkom študujúcim rozličné skupiny ľudí na základe hudby, ktorú vytvorili, na svete.

 

Fascinovala ho šírka a rozmanitosť židovskej hudobnej tradície a podarilo sa mu zaznamenať tisíce židovských piesní z Ázie, severnej Afriky a Európy. A jednou z nich bol aj spomínaný niggun zo Sadhory, nám známy pod menom Hava Nagila.Optimistická melódia si okamžite získala jeho pozornosť a Idelsohn sa rozhodol pre niggun bez textu vymyslieť slová. Ako námet mu poslúžilo sťahovanie Židov z celého sveta do Izraela, preto sa rozhodol pre text v modernej hebrejčine, ktorý by povzbudil a zjednotil židovských obyvateľov rodiaceho sa štátu. Základ textu Hava Nagila tvorí pasáž z Biblie čítaná pri židovskej sviatočnej liturgii:  Ze ha’yom asah Adonai, nagila v’nismecha bo, teda „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.“ (Žalmy 118:24)

 

Idelsohn sa do piesne snažil preniesť čo najviac pocitov radosti a šťastia:

Hava nagila, Hava nagila = Radujme sa, Radujme sa

Hava nagila v’nismecha = Radujme sa a buďme šťastní

Hava neranana, Hava neranana = Spievajme, Spievajme

Hava neranena v’nismecha = Spievajme a buďme šťastní

Uri, uri achim = Zobuďte sa, zobuďte sa, bratia

Uri achim b’lev sameach = Zobuďte sa, bratia, so šťastným srdcom

 

Novú verziu chasidskej piesne jej autor zaradil do programu koncertu pri slovách konca prvej svetovej vojny, ktorý pomáhal organizovať v Jeruzaleme. Okamžite sa stala hitom. Neskôr si zaspomínal na koncert a momenty tesne po jeho skončení: „Pieseň spieval náš zbor a prítomných divákov očividne zaujala, lebo na druhý deň ju už bolo počuť po celom Jeruzaleme. Onedlho sa rozšírila do celej krajiny a do každého kúta židovského sveta.“ Pieseň znela v kibucoch a mestách po celom Izraeli. Jej popularita vzrástla natoľko, že zľudovela. Dostala sa do židovských mládežníckych táborov, hrávala sa pri svadbách a rozličných oslavách.

 

V päťdesiatych rokoch minulého storočia zažila Hava Nagila veľký návrat, keď ju začali hrávať aj nežidovskí speváci. Jedným z prvých bola americká spevácka hviezda Harry Belafonte, ktorý pieseň objavil v New Yorku a stala sa jedným z jeho obľúbených prídavkov na koncertoch. V rozhovoroch s novinármi ju nikdy nezabudol spomenúť ako jednu z dvoch piesní, vďaka ktorým sa stal slávnym. Tou druhou bola „Day-O“, známa tiež ako „The Banana Boat Song“.

 

V rozhovore s dokumentaristkami Robertou Grossman a Sophie Sartain, sa Belafonte rozpamätal na veľmi dojímavú chvíľu, ktorú zažil s touto piesňou na koncertnom turné v Nemecku: „V jednom okamihu to na mňa celé doľahlo. Na pódiu som stál ja, černoch, Američan, v Nemecku, kde len pred desiatimi rokmi nacisti povraždili nesmierne množstvo nevinných ľudí. A teraz títo mladí Nemci spievajú hebrejskú pieseň o radosti. Radujme sa a buďme šťastní. Takmer som sa rozplakal.“

 


 

Hava Nagila sa stala zrejme najznámejšou židovskou piesňou. Gymnastka Aly Raisman na ňu cvičila  na olympijských hrách v roku 2012 a získala zlatú medailu. O rok neskôr sa pod patronátom kórejskej vlády uskutočnila v Izraeli hudobná súťaž „Gangnam Style“, ktorú vyhrala Eva Kamun práve vďaka vlastnému spracovaniu tejto klasickej sklady.

Umelci od Číny cez Afriku až po Východnú Európu, napríklad aj Karel Gott, naspievali desiatky verzií tejto piesne. Vyhľadávanie na Youtube ponúka návštevníkom stránky takmer pol milióna videí z celého sveta.

 

Nadšenie a radosť melódie spolu s povznášajúcim textom Hava Nagila sú vyjadrením hlbokej židovskej múdrosti, že sa všetci snažíme prekonať nástrahy našich životov, že všetci túžime byť tými najlepšími ľuďmi, že chceme byť šťastní, a že spievaním a počúvaním tejto piesne o šťastí sa aj nám z neho ujde aspoň kúsok.

 

s láskavým dovolením aish.com preložil Peter Godovič


Yvette Alt Miller l Nov 26, 2017 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
3 reakcie pre „Hava Nagila: História židovskej piesne“

Robert napísal(a):

Dec 7, 2017 13:04

neviem či si robí ten "mocný z tej agentúry" zo mňa srandu, ale v minulosti vraj niekto redaktorom na mňa "bonzoval", nejaký mediálne známy, že vraj tu šírim antisemitizmus a pod... reakcia prišla emailom, sa tu blokovalo dlhšie, ... jasne mohlo to vyzerať kadejako

gewitter napísal(a):

Dec 5, 2017 16:56

Vďaka za tip...

Robert napísal(a):

Dec 5, 2017 13:02

gewitter, našiel som ti perfektný koníček, priam božský, má tú pravú božsko-ľudskú podstatu, práca bzučky sladkosť prináša : https://www.youtube.com/watch?v=ufjAvzvnfNE .. takže na jar začínaš ! :)

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo