SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Film 1945:Osudy maďarských arizátorov

Film 1945:Osudy maďarských arizátorov

Nový maďarský film sleduje postoj obyvateľstva k Židom v období po skončení druhej svetovej vojny. Jeho premiéra sa uskutočnila minulý týždeň v New Yorku.

 

Film „1945“ sa odohráva rok po deportácii Židov z jednej malej maďarskej dediny do koncentračného tábora. Keď ale z ranného vlaku vystúpia dvaja ortodoxní Židia, dedinčania, z ktorých viacerí udali svojich židovských susedov, či sa obohatili na ich úkor, čelia pocitom viny a strachu. „Čo do pekla tu chcú?“ pýtajú sa miestni. Prišli sa pomstiť? Žiadajú vrátenie majetku, o ktorý prišli? „Musíme im všetko vrátiť,“ navrhujú niektorí. Iní sú rozhodnutí držať sa neprávom získaného majetku za každú cenu.

 

V čase najväčšieho besnenia nacistických deportácií, keď bolo mnoho miestnych obyvateľov svedkami násilného odchodu svojich židovských susedov do koncentračných táborov, ulúpili mnohí z nich to, čo po susedoch ostalo. Iba málokto si neprilepšil pri rozdelení zhabanej židovskej pôdy, nábytku a majetku, hoci vo vnútri mnohých sa ozývali pocity viny a hanby. Starostom dediny vo filme „1945“ je úradník, ktorý zradil svojho najbližšieho priateľa, židovského lekárnika, a prebral jeho obchod. Jedna žena sa prizná k prezradeniu úkrytu mladého Žida a v návale viny nad krádežou židovského majetku spácha iný dedinčan samovraždu. Film skúma napätie medzi tými, ktorí sa vrátili z koncentračného tábora, a tými, ktorí ostali po ich odchode.

 

„Ľudské príbehy, malé epizódy, príhody z malých miest a dedín, nám vedia o spoločnosti prezradiť mnohé,“ vysvetľuje scenárista filmu  Gabor T. Szanto v rozhovore pre médiá, „a návrat Židov po vojne, ich stretnutie s tými, ktorí sa prizerali ich deportácii, ktorí získali v štátnych aukciách prakticky zadarmo ich veci, to bola skutočná dráma. Bol to veľmi zvláštny moment, kedy štát prakticky stvoril celú skupinu kolaborantov proti Židom.

 

Szanto, ktorého rodina sa po skončení holokaustu vrátila do bytu v Maďarsku, v ktorom sa už medzitým ubytovali iní ľudia, hovorí, že pochopiť konanie takýchto zlodejov znamená pochopiť zlú ekonomickú situáciu spoločnosti v tej dobe. „Toto je kľúčový prvok,“ objasňuje židovský scenárista. „Keďže spoločnosť bola chudobná, bolo pre ľudí veľmi zložité postaviť sa vábeniu zla, teda možnosti dostať sa k majetku a vybaveniu pre domácnosť za polovicu ceny, či dokonca zadarmo. Viem si predstaviť niečo podobné aj v inom politickom zriadení a ekonomickej situácii, kedy by ľudia urobili rovnakú chybu.“

 

 

Režisér filmu Ferenc Török dodáva, že „90% ľudí sa cítilo vinných, ale nikdy to nedali najavo. Ostalo to ich tajomstvom. Teraz, po sedemdesiatych rokoch, si opäť môžeme klásť takéto základné otázky.“ Szanto objasnil, že zápas o prežitie tých, ktorí sa vracali z koncentračných táborov po druhej svetovej vojne, je len ťažko pochopiteľný a navyše sa líši od prípadu k prípadu. „Preživší,“ hovorí, „ak sa rozhodli ostať vo svojej krajine, museli žiť medzi tými, ktorí sa prinajmenšom prizerali ich utrpeniu alebo si privlastnili ich majetok. Boli svedkami. Niektorí z preživších sa domov nikdy nevrátili, lebo sa domnievali, že to už nikdy nebude také ako predtým. Tak sa rozhodli radšej pre emigráciu a usadili sa v Izraeli alebo inde. Ale iní sa museli vrátiť domov, lebo nepoznali jazyk, mali obavy z neznámej krajiny alebo hľadali žijúcich príbuzných, či sa im skrátka cnelo za domovom.“

 

Kritici prijali film zatiaľ veľmi priaznivo a získal už niekoľko ocenení na festivaloch vo San Franciscu, Miami, Washingtone, Jeruzaleme a Berlíne. Tvorcovia ho majú v pláne premietať v kinách a televíziách v 25 krajinách sveta. Režisér i scenárista poznamenali, že v spoločnosti na východe Európy neexistuje diskusia a povedomie o období hneď po skončení holokaustu, preto sa rozhodli túto medzeru aspoň čiastočne vyplniť svojím filmom.

 

Szanto uviedol: „Medzi obdobím holokaustu a komunistického režimu boli tri roky akejsi demokracie, ale čiastočne pod ruskou okupáciou, ktorým sa nedostalo väčšej pozornosti historikov. Iba málo ľudí sa touto dobou zaoberá a iba málo ľudí si uvedomuje, že aj tesne po holokauste existoval v Európe život a niekedy bol poriadne zložitý.“ „Cítime povinnosť rozpovedať divákom tento príbeh, lebo sa domnievame, že mnoho ľudí má záujem dozvedieť sa niečo o týchto bolestivých časoch,“ vyhlásil Török. „Niečo však ľuďom chýba – informácie. Nie len príbehy a spomienky. Americký divák sa chce dozvedieť, čo presne sa dialo v tomto období.“


Peter Godovic l Nov 21, 2017 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo