SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Cesta k židovskému podvedomiu

Cesta k židovskému podvedomiu

Múzeum v Los Angeles prestavilo výstavu diel ženských predstaviteliek surrealizmu.

 

Od čias Andreho Bretona v dvadsiatych rokoch minulého storočia až po nasledovníkov Salvadora Dalího z rokov šesťdesiatych – umelecký smer zvaný surrealizmus skúmal ľudské podvedomie cez sny a predstavy s cieľom povzniesť a oslobodiť umelcov a ich publikum. Nie je preto žiadnym prekvapením, že práve surrealizmus imponoval mnohým Židom, ktorí boli donútení opustiť Európu, aby našli svoju slobodu na Novom kontinente.

 

A hoci surrealizmus kritizoval inštitút manželstva, neuznával rodinu a nadvládu, jeho čelnými predstaviteľmi boli muži. Výstava „V Krajine zázrakov: Surrealistické dobrodružstvá žien“ sa snaží o isté, aj keď neskoré, vyváženie tejto mužskej dominancie. Kurátori výstavy sa zamerali na diela surrealistov zo Spojených štátov a Mexika, preto tu nájdeme diela takých autoriek, ako napríklad Frida Kahlo a Helen Lunberg, ale aj mnohých umelkýň s židovskými koreňmi, napríklad, Rose Mandel, Kati Horna, Ruth Bernhard a ďalšie. Všetky využili surrealizmus, aby skúmali svet duchovna, ľudskej psychiky a utrpenia.

 

„Žena ako zdroj inšpirácie a intímna partnerka bola jedným zo základných pilierov surrealizmu,“ uvádza sa v katalógu, ktorý pripravili kurátori výstavy „V Krajine zázrakov“, Susan Fort a Tere Arcq. Aj napriek tomu boli „mužskí predstavitelia surrealizmu považovaní pre odmietavé postoje k schopnosti žien umelecky sa vyjadriť za mizogýnov“.

 

Výstava v Los Angeles sa snaží tento názor vyvrátiť. A naozaj, vystavované diela sú dôkazom, že tieto ženy posúvali hranice toho, čo nazývame umením a, ako sa uvádza v katalógu k výstave, „nezávislé a samostatné ženy stáli pri zrode feministického hnutia“. Iba málo židovských predstaviteliek surrealizmu poukazovalo vo svojich dielach na svoje židovstvo, skôr prevládajú témy odcudzenia, identity a straty domova.

 

Na rozdiel od svojich mužských kolegov, ktorí sa prejavovali výrazne politicky, ženy – surrealistky vyjadrovali politiku cez osobné pocity. Ruth Bernhard, pôvodom z Berlína, sa dostala medzi surrealistov v roku 1927, keď sa presťahovala do New Yorku. Veľmi jasne si uvedomovala svoj status imigrantky a bisexuálnu orientáciu. Jej portréty nahých žien, ktoré ju preslávili, nádherne ilustrujú tento dvojnásobný pocit odlišnosti.

 

 

Dielo „Vo vodorovnej škatuli“ z roku 1962, Bernhardovej najznámejšia fotografia nahej ženy vtesnanej do kartónovej škatule, je kritikou plytkej definície sexuality. Modelka na fotografii akoby sa snažila dostať von zo svojho väzenia, čo je vlastne symbolom toho, prečo Židia z Európy utiekli do Spojených štátov – možnosť zanechať svoju starú identitu a vybudovať si od základov novú.

 

Pre surrealistov, ktorí emigrovali do USA a Mexika sa ich nový domov stal literárnym a obrazným vyjadrením surrealistických myšlienok. Severná Amerika bola útočiskom pre Židov, ktorí unikali pred pogromami a nacizmom. Breton, zakladateľ surrealizmu, označil Mexiko ako krajinu „kŕčovitej krásy“ a v predstavách umelcov toho smeru bol Nový svet miestom, kam ešte neprenikla skazenosť sveta starého.


Peter Godovic l Feb 21, 2012 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo