SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Amy - Židovské dievča, ktoré sa skazilo?

Amy - Židovské dievča, ktoré sa skazilo?

23. júla 2011 médiá oznámili, že speváčka Amy Winehouse leží mŕtva vo svojom dome na Camden Square. Hneď po zverejnení informácie o jej smrti začali fanúšikovia pred dom v severnom Londýne nosiť kvety.

 

Jedni hovorili, že si o to svojim životným štýlom koledovala už dlho, iní boli v úprimnom šoku. Po Aminej smrti sa oveľa viac a otvorenejšie začalo hovoriť aj o jej židovstve a viere: Ako veľmi „židovská“ bola? Je dôležité, aby židovskí speváci a speváčky prešli „coming-outom“? Ako sa vysporiadať s tetovaním či kremáciou? A s tým, že Amy počas života „ukazovala prostredník“ stereotypnej predstave o poslušnom, peknom židovskom dievčati?

 

Navždy otcova

Okaté dievčatko s hustými čiernymi vlasmi, ktoré sa narodilo na severe Londýna ako druhé dieťa farmaceutky Janis a taxikára Mitcha, vyrastalo v prostredí plnom jazzu. Už od detstva si Amy stále pospevovala a v pohľade sa jej zrkadlila silná osobnosť a odhodlanie. Vystriedala niekoľko škôl. Do najvychýrenejšej z nich - Sylvia Young Theatre School - postúpila ako trinásťročná.

 

Aj keď to Sylvia Young, ktorá je majiteľkou školy, popiera, hovorí sa, že ju z nej po roku vyhodila. Kto by sa ale dobrovoľne priznal, že vyhodil jednu z najväčších budúcich hviezd, len kvôli piercingu v nose a „nevhodnému“ správaniu. „Riaditeľ mi zavolal, že by som mala Amy radšej zobrať preč. Nechceli mať deti, ktoré nedostávajú dobré známky. A Amy ich nikdy nemala. Z toho, že musí odísť bola zničená. Aj keď nebola vzorná žiačka, tú školu milovala,“ spomína na školské časy Amina mama Janis.

 

Bola rebelka, štúdium či povinné školské besiedky ju nebavili, ale keď prišlo na jazzové vystúpenia, žiarila. Bolo to tak, ako povedal jeden z jej bývalých učiteľov: „Amy bola umelkyňou už veľmi skoro a nehodila sa na to, aby ju niekto obmedzoval v rámci nejakej inštitúcie“.

 

Rozvod rodičov poznačil Amy asi zo všetkého najviac. Osem rokov trvajúca mimomanželská aféra otca Mitcha jej pravdepodobne zničila detstvo, ako sa neskôr vyjadril aj on sám. To, že dcéra všetko pozorne vnímala, zistil až oveľa neskôr: „Nevedel som, aký vplyv malo moje správanie, kým som si nevypočul jej pieseň 'What Is It About Men', v ktorej spieva text 'Všetky svinstvá, ktorými mama prešla...'. Je mi jasné, že hovorila o mne.“ Nevlastnú „mamičku“ si otec zobral v roku 1996 bez väčšieho rozruchu.

 

Hoci výrok, že aférka dcéru vlastne hudobne inšpirovala, vyznieva paradoxne, Mitch Amy vždy miloval a počas celej kariéry jej bol oporou. „Nevedela slovami vyjadriť, čo je zle, ale vedela to povedať cez hudbu. Kto vie, čo by sa bolo stalo, keby som bol býval lepším rodičom“. Napriek všetkej láske a jej náklonnosti k otcovi - ktorej dôkazom bol aj na ramene vytetovaný nápis „daddy´s girl“ (otcovo dievča) - však zrejme stojí za traumami, ktoré si speváčka so sebou niesla počas celého života, aj on.

 

Spievala s emóciami

Prvú rapovú skupinu založila ako desaťročná s kamarátkou Juliette. Mala len krátke trvanie a po vzore Salt-n-Pepa sa volala Sweet 'n' Sour. Bola to taká „malá, biela, židovská Salt-n-Pepa,“ hovorí mama Janis. Keď už na Amino detské hranie zďaleka nestačila požičaná gitara, dostala vlastnú. A o rok neskôr - v štrnástich - už skladala vlastnú hudbu. Amy to však nemala odjakživa nasmerované ku hviezdnej kariére. Istý čas pracovala aj ako novinárka a pretĺkala sa spievaním s kapelou Bolsha Band.

 

Za to, že ju hudobný svet objavil, môžeme vďačiť náhode. Raz si ju vypočul budúci hudobný zástupca Darcus Beese. V roku 2002 sa začal boj hudobných spoločností o speváčku s hlbokým kontra-altovým hlasom a talentom predvádzať sa. Hudobná spoločnosť Amy tajila a tvrdo pracovala na jej imidži a hudobnom vyprofilovaní. To, čo malo prísť, malo byť „veľkolepé“. Prelomový úspech zaznamenal hneď debutový album z roku 2003 - Frank, nominovaný na cenu Mercury Prize.

 

Už po jeho uvedení sa prejavila speváčkina ťažká povaha. V médiách sa kriticky a aj vulgárne vyjadrovala o produkcii albumu, s ktorým sa nestotožňovala: „Nikoho z nahrávacej spoločnosti som odvtedy, ako je album vonku, ešte nevidela a viem, prečo... Pretože sa ma boja! Vedia, že k nim nemám žiadny rešpekt. Viem, že je to, že neznášam vlastnú hudbu, tá najhoršia vec, ktorú môžem povedať.“ Napriek tomu bolo britské publikum vo vytržení. Spôsob, akým Amy miešala súčasnú urban music, R&B, soul a jazz s úprimnosťou textov a to, že si hudbu skladala sama, jej získavali čoraz viac fanúšikov.

 

Obliekam sa ako starý černoch/Žid...

V rozpätí medzi prvým a druhým albumom sa stihla speváčka s postavou „krv a mlieko“ a výzorom sporiadanej tínedžerky zmeniť na neposlušnú módnu ikonu a protirečivý model identity mladého židovského dievčaťa. Jej typickým poznávacím znamením sa stala čierna vysoko vyčesaná levia hriva, hrubé očné linky, tetovania, piercing a krabička „cameliek“ v ruke.

 

Z Amy sa stala postmoderná Bardot, ktorá fascinovala módnych návrhárov a bola dokonca najobľúbenejšou múzou Karla Lagerfelda. Jej módny prerod inšpirovali dievčenské kapely zo 60-tych rokov, kabaret a fenomén „zlých dievčat“. Vždy, keď Amy začala spievať, silný jazzový hlas vychádzajúci z útlej postavy vyvolával údiv. Rovnako kontrastne pôsobilo aj množstvo tetovaní v porovnaní s krehkým a často aj plachým vystupovaním: „Chcela by som byť lepšou šoumenkou a lepšie zvládať publikum,“ hovorila o sebe Amy. Nebola klasicky krásna, no jej výrazné pravidelné črty, plné pery a veľké oči boli jedinečné a nezabudnuteľné.

 

Keď sa jej Harper´s Bazaar spýtal, či sa sama pokladá za módnu ikonu, odpovedala svojsky: „Proste sa len obliekam ako starý černoch. Prepáčte, ako starý židovský muž! Obliekam sa tak, ako keby ešte stále boli päťdesiate roky...“.

Britskí odborníci Amy spolu s Kate Moss obviňovali z toho, že z drogového výzoru robia módu. Je pravda, že jej zakrvavené baleríny, vytŕčajúca podprsenka, ulepené vyčesané vlasy a rozmazaný make-up sa stali súčasťou londýnskej drogovej subkultúry, ale tí, ktorí boli speváčke blízki, vedeli, že bojuje so skutočnou temnou stránkou vlastnej duše. Ktovie, koľko zo zanedbaného výzoru bola „glamour“ štylizácia a koľko skutočné dojazdy.

 

 

„Back to Blake“

Podobne ako v prípade inej fenomenálnej speváčky - Whitney Houston - aj u Amy bola jednou z príčin problémov láska k mužovi. Medzi rozchodom a opätovným návratom k životnej láske vznikli tie najlepšie skladby druhého albumu. Album Back to Black z roku 2006 ocenili piatimi cenami Grammy a konečne tu bolo niečo, za čím si Amy stála. Nebolo ťažké uhádnuť, že to, o čom hovoria piesne „Rehab“, „Stronger Than Me“, „Love Is a Losing Game“, je len slabým odvarom Aminho reálneho, každodenného života.

 

S albumom však prišlo aj „Back to Blake“. Mladíka, ktorý sa do Londýna presťahoval ako šestnásťročný z rodného Lincolnshire, si Amy zobrala v Miami Beach na Floride v roku 2007. Len tri mesiace po svadbe ich médiá v uliciach Londýna odfotili idúc ruka v ruke, plní šrámov po vzájomných násilnostiach.

 

Počas tohto, ako bol Blake (od júla 2008) vo väzení, otec donútil Amy odísť na Svätú Luciu, oddýchnuť si a zabudnúť. Pobyt v Karibiku speváčke prospel. Zmenila účes, pribrala pár kíl a dokonca randila s mladučkým, 21- ročným hercom Joshom Bowmanom.

 

„Povedala mi, že si uvedomuje, že jej vzťah s Blakeom bol založený na drogách a na ničom inom. Amy išla na Svätú Luciu, lebo jej neustále volal z väzenia a robil jej zo života peklo. Musel som jej dokonca vybrať z telefónu batériu. Zúfalo chceli mať s Blakeom deti. Vďaka Bohu, že sa im to nepodarilo!“, hovorí o vzťahu otec. V januári 2009 sa začalo rozvodové konanie. Skôr, ako sa pár definitívne rozviedol, Amy ešte stihla pre britský magazín zopakovať, že Blakea stále miluje: „Nechcem sa s ním rozviesť. Je mojou mužskou verziou a sme pre seba stvorení“.

 

O tom, že ani Amy nebola žiadne neviniatko, svedčí aj Blakeove rozhodnutie pokračovať v rozvodovom konaní, aby mohol začať nový život bez drog, ale tiež to, že ak nebol po ruke on, potulovala sa po Londýne s inými kamarátmi. Spoločnosť jej vtedy robil napríklad spevák kapely Babyshambles, notorický narkoman Pete Doherty. Aj priateľka z detstva - Juliette Ashby - spomína na obdobie spoločného bývania ako na riadny žúr: „Keď sme nemali prácu, fajčili sme trávu. Mám na ten byt úžasné spomienky. Amy piekla kura o tretej ráno.“ Napriek tomu, že bola fenomenálna hudobníčka, závislosti jej zrejme pomáhali prekonávať nedostatok sebavedomia: „Som veľmi neistá. Som speváčka, nie modelka. Čím menej som si sebou istá, tým viacej pijem.“

 

Najznámejšia židovská speváčka

Amino srdce vždy patrilo severnému Londýnu, v ktorom vyrástla. Prostredie Finchley známe rozsiahlou a súdržnom židovskou komunitou ju kultúrne formovalo, no formálny religiózny aspekt v sebe Amy nemala silno zakorenený. Vďaka spôsobu života, ktorý viedla, kvôli tomu, že sa nerada zúčastňovala na hlbokomyseľných diskusiách o etnicite a viere a nechcela byť nijako nálepkovaná, vznikalo o nej v židovských (aj nežidovských) kruhoch veľa diskusií. V období, kedy ešte žila, dominovali britským médiám mierne pikantné diskusie o jej túžbe mať tradičný sobáš či o Blakeovom konvertovaní. Keď zomrela, hovorilo sa o probléme kremácie a pochovávania tetovaných tiel vo vzťahu k ortodoxnému či liberálnemu judaizmu.

 

Amy patrila medzi najslávnejšie speváčky našich čias a jej „židovský coming out“ možno skutočne nepotreboval priamu artikuláciu. O tom, že sa stala súčasťou slávneho „klubu 27“ (vo veku 27 rokov zomreli ďalší slávni muzikanti. Jim Morrison, Janis Joplin a ďalší – poznámka redakcie) sa však bežne hovorí oveľa častejšie ako o tom, že patrila medzi slávnych židovských umelcov a umelkyne.

 

Nedá sa súhlasiť s tým, že nezáleží na tom, či Amy bola alebo nebola židovka a že záleží iba na kvalite jej tvorby. To by bolo podobné ako v patriarchálnom prostredí povedať, že nie je dôležité hovoriť o autorstve žien, lebo dobrá literatúra si cestu k úspechu nájde. Je šťastie, že Amy, u ktorej sa spájali mnohé z týchto aspektov, sa do dejín hudby zapísala.

 

Budeme si ju pamätať vďaka krásnemu hlasu, boju so závislosťou alebo kvôli viac či menej veselým škandálom, ktoré sa s ňou spájali (napríklad ten, keď opľula britskú „posh“ dámu Pippu Middleton, sestru manželky princa Williama). Amin život bol rýchly, bohatý na udalosti a nie vždy len tragický...

 

 


Lenka Krištofová l Sep 20, 2011 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo