SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Otázka za milión: kto bude americký prezident?

Tohtoročné prezidentské voľby v Spojených štátoch ponúkajú niekedy až groteskný pohľad na zúfalú túžbu dvoch diametrálne odlišných politikov presvedčiť 293 miliónový národ o tom, že práve ON je ten, ktorý túto krajinu vytiahne zo šlamastiky.

 

Prezident Bush tvrdí, že ak bude opätovne zvolený do funkcie, tak bude pokračovať úspešne v svojich reformách a “obhajovať slobodu a demokraciu vo svete”. Aj keď mnohí voliči sa zvedavo pýtajú, o ktorých reformách hovorí. V krajine, ktorá investuje bilióny dolárov na podporu a reformy demokracie v zahraničí a popritom na domácej scéne je viac ako 41 miliónov občanov bez zdravotného poistenia, je to prinajmenšom diskutabilné. Túto skutočnosť pochopiteľne úspešne využíva oponent a prezidentský kandidát John Kerry, keď prstom symbolicky hrozí Bushovi a sľubuje sociálnu reformu. Presne podobnú reformu, ktorú sľuboval pred rokmi Bill Clinton a po ňom George Bush, ale akosi vinou vždy tých “druhých” sa nič pozítívne neudialo.
Brnkať pred voľbami na strunu zdravotníctva, školstva a sociálnych reforiem je starým a osvedčeným trikom kandidátov bez ohľadu na stranícku príslušnosť. Kerry však zatiaľ mimo zdvihnutého prsta neprichádza so žiadnym závratným volebným programom. Svojou “nemastno - ne-slanosťou” pripomína nielen Al Gora, ale dokonca exprezidenta Jimmy Cartera, ktorý je všeobecne považovaný za jedného z politicky najneschopnejších amerických prezidentov.
Nájsť slabú stránku protivníka, bravúrne sa pohybovať v strede politického spektra a pri rozhovoroch s novinármi sa tváriť múdro ako Einstein a zároveň koketne ako Pamela Anderson, je a zostane jedinečným umením politikov. Kto sa však stane budúcim prezidentom USA, je otázka, ktorá zaujíma raz za štyri roky aj ľudí, ktorí k politike majú re-zervovaný vzťah. Stane sa prezidentom opätovne Bush, ktorý pri pohľade na neutešenú domácu a najmä zahraničnú politickú situáciu, vyzerá skôr, že by radšej chcel hrať golf než byť opätovne zvolený lídrom, alebo nastúpi na trón superveľmoci ambiciózny Kerry, ktorý svoje politické názory za dvadsať rokov kariéry v senáte menil častejšie ako ponožky?
Pri prezidentských voľbách v roku 2000 medzi Bushom a Gorom rozhodlo len neuveriteľných 537 hlasov. Aj tohto roku sa predpokladá tesný výsledok a preto obaja kandidáti pevne stískajú ruky patriotom v centrách amerických metropol aj v najvzdialenejších kútoch Aljašky. Každý volebný hlas je dobrý. Obaja kandidáti a najmä ich volební stratégovia vedia, že volebné hlasy menšín sú kľúčom k úspechu, ale získať si popularitu a hlas u židovskej menšiny skôr garantuje víťazstvo, lebo práve Židia, aj keď predstavujú len štyri percentá vo voľbách, môžu byť rozhodujúcim miligramom na jazýčku nerozhodnej váhy.
Asi 80% amerických Židov tradične inklinuje k liberálnym hodnotám a Demokratickej strane. Zvyšných 20% Židov tvorí konzervatívna skupina, ktorá sympatizuje s Republikánskou stranou. Toto percentuálne zastúpenie, však nie vždy reprezentuje status quo židovských hlasov. Prezidentovi Reaganovi, ktorý zastupoval stranu republikánov, sa v roku v roku 1980 podarilo získať až 40% židovských hlasov. Prezident George Bush vo voľbách v roku 2000 získal 19% hlasov. Tento rok sa odhaduje, že Bush na svoju stranu pritiahne až 30% hlasov zo strany židovskej menšiny. Niektorí dokonca tvrdia, že to bude až 40%.
Čo spôsobilo taký rapídny nárast Bushovej popularity u amerických Židov? Prezident Bush a jeho kabinet sa v priebehu posledných štyroch rokov niekoľkokrát postavil na stranu Izraela a podporil jeho militantnú stratégiu voči Palestínčanom. Bol to práve 11. september a terorizmus islamských extrémistov, ktorý politicky utužil vzťah Spojených štátov s Izraelom. Aj napriek určitým nezhodám, Bushova absolútna podpora Šarona v situácii, kedy Spojené národy odsudzovali izraelské militantné praktiky, bola pre mnohých amerických Židov neočakávaná a zároveň pre-kvapujúca. Bushov postoj k Izraelu výrazne dopomohol získať si trvalé sympatie u niektorých nerozhodných židovských voličov a to najmä u starších ročníkov, kde prevláda strach z narastajúceho antisemitizmu v Európe.
John Kerry nepodceňuje priazeň židovských skupín, lebo aj pre Kerryho platí, že “čím viac oviec v košiari, tým lepšie”, len nemusí vynaložiť toľko sily na stískanie rúk ako jeho oponent George Bush, keďže minimálne 60% Židov bude už “zo zvyku” voliť kandidáta Demokratickej strany. Pre väčšinu amerických Židov je informácia, že John Kerry má židovských predkov síce zaujímavá, ale viacmenej pri voľbe nepodstatná. Známe je, že starý otec Johna Kerryho z otcovej strany, Fritz Kohn, sa narodil v Čechách a po príchode do Spojených štátov v roku 1905 si zmenil meno na Frederick Kerry. Judaizmus sa navrátil do rodiny Kerryovcov cez Johnovho brata Camerona Kerryho, ktorý konvertoval na judaizmus pred dvadsiatimi rokmi a ktorý dnes Johnovi výrazne pomáha pri volebnej kampani medzi americkou židovskou menšinou.
V Spojených štátoch začína cirkus, ktorý bude mať finále v novembri 2004. Na rozdiel od prezidentských volieb v minulých rokoch sa tohtoročné voľby amerického prezidenta môžu výrazne dotknúť svetovej politiky. Prevládne v novembri u amerických voličov politický pragmatizmus, prezentovaný Bushom, alebo sa Amerika prikloní k pacifis-tickým víziám Johna Kerryho? To je otázka za milión!

Martin Hegedüs

Michael Szatmary l Aug 17, 2004 18:34 l Tlač l
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo