SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Francúzsko pochovalo Žida, ktorý sa stal kardinálom

Židovskými modlitbami a rímskokatolíckou liturgiou sa Francúzsko rozlúčilo s kardinálom Aaronom Jeanom- Marie Lustigerom, ktorý na katolícku vieru konvertoval počas II. svetovej vojny.

 

Kardinál zomrel v nedeľu 5. augusta vo veku 80 rokov na rakovinu. Posledné dni života strávil na jednotke paliatívnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení Jeanne Garnierovej v Paríži, kam ho prijali 23. apríla tohto roku. „Som kardinál, Žid a syn prisťahovalcov,“ hovorieval o sebe významný francúzsky biskup, ktorý sa narodil 17. septembra 1926 v 12. parížskom obvode v židovskej rodine z poľského Sliezska. Rodičia Charles a Gisele Lustigerovci mali obchod s pleteným tovarom. Neskorší arcibiskup Paríža v rokoch 1981-2005 sa v detstve vášnivo zaujímal o hudbu a zdôrazňoval, že rodičia ho vychovávali „v láske ku krajine, v občianskej hrdosti, pre dobro a pravdu“. V tieto cnosti veril po celý život, zdôraznili pri príležitosti jeho úmrtia francúzske médiá. Aaron si zavčasu uvedomil, že je židovský prisťahovalec, hoci rodičia neboli veriaci. Rodina bola chudobná a tak chlapec býval oblečený inak ako rovesníci. V škole dosahoval výborné výsledky. No v Montaignovom lýceu dostal pocítiť, čo znamená byť Žid - zbili ho. Inokedy, keď sa priblížil ku skupine chlapcov a chcel sa zapojiť s nimi do diskusie, upozornili ho: „To sa ťa netýka, si špinavý Žid.“ Mladý Aaron Lustiger si ale naplno uvedomil, čo bude znamenať nacizmus, keď bol v roku 1937 na jazykovom pobyte v Nemecku. Dostal sa do rodiny učiteľov, ktorých deti boli členmi Hitlerjugend. V tom období v rodičovskej knižnici našiel protestantskú Bibliu a prečítal si ju. Nový zákon pochopil ako zavŕšenie Starého zákona, v ktorom objavil korene svojej židovskej identity. Aaron sa stal kresťanom, čo sa nepozdávalo jeho rodičom. V meste Orleans, kam ho rodičia poslali na začiatku vojny, požiadal ako štrnásťročný o sviatosť krstu v katolíckom kostole. Prijal meno Jean a Marie (Jean-Marie). Rodičia si mysleli, že sa takto chce chrániť. Po vojne ho otec žiadal, aby sa vzdal krstu. Matka zomrela v roku 1943 v Osvienčime, kam ju deportovali z francúzskeho tábora v Drancy. Táto udalosť ho navždy poznačila, hovoriť o nej mohol až po mnohých rokoch. Po návrate z Orleansu do Paríža začal študovať filozofiu na univerzite Sorbonne, neskôr študoval teológiu na Katolíckom inštitúte v Paríži. Vysvätený za kňaza bol 17. apríla 1954. Ako 43-ročný sa v roku 1969 stal farárom v Saint-Jeanne-de-Chantal v Paríži, kde mu ako vikár pomáhal jeho nástupca v arcibiskupskom úrade a súčasný parížsky arcibiskup André Vingt-Trois. Po desiatich rokoch na fare v Jeanne-de-Chantal Lustigera vtedy novozvolený pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa orleánskeho. Na slávnosť 8. decembra 1979 prišiel aj otec nového biskupa. Ordinácia sa konala v chráme, kde Lustiger ako chlapec prijal krst. Za biskupské heslo si vybral: „Bohu je všetko možné.“ V Orleans biskup zotrval 15 mesiacov, potom bol preložený do Paríža ako arcibiskup. Podobne ako poľský pápež Ján Pavol II. aj arcibiskup Paríža zastával názor, že západná spoločnosť je v kríze, lebo sa z nej vytratili základy kresťanskej morálky. Preto treba znova nájsť zmysel viery, postaviť sa proti osudovému chápaniu ľudského údelu a predkladať nádej v zmŕtvychvstalého Krista. Lustiger si dobre uvedomoval význam médií v spoločnosti, preto v roku 1981 založil rozhlasovú stanicu Radio Notre-Dame a neskôr v roku 1999 televíznu stanicu KTO. Medzitým stihol napísať približne dvadsiatku kníh. Členom prestížnej Francúzskej akadémie sa stal 15. júna 1995. Zorganizoval úspešné Svetové dni mládeže v roku 1997, na ktoré prišiel pápež Ján Pavol II. Aj keď biskupi spravidla odchádzajú do dôchodku vo veku 75 rokov, poľský pápež ponechal kardinála Lustigera vo funkcii arcibiskupa parížskeho do februára 2005, keď dovŕšil 78 rokov. Veľký význam zohral kardinál Lustiger v dialógu medzi kresťanstvom a judaizmom. Diskrétne podporoval Jána Pavla II., keď pápež v roku 1994 oznámil, že sa chce ospravedlniť a vykonať akt pokánia za chyby minulosti proti Židom. Tento čin vyvolal kontroverzné reakcie na oboch stranách. Kardinál stál v popredí, keď francúzski biskupi 30. septembra 1997 vykonali za svoje diecézy akt pokánia. Stalo sa tak v Drancy, kde bol počas nacistickej okupácie internačný tábor. Prispel aj k ceste Jána Pavla II. do Svätej zeme v roku 2000 a stál po jeho boku, keď holokaust prirovnal ku „Golgote moderných čias“. Za Lustigera sa prvé zádušné omše konali už 6. augusta. Zvony Chrámu Matky Božej v Paríži (Notre-Dame) zazvonili v ten deň ráno osemdesiat ráz umieráčik, aby Parížanom oznámili správu, že katolícku cirkev postihla smutná udalosť: srdce bývalého arcibiskupa parížskeho dotĺklo.

AFP

by Michael Szatmary l Aug 27, 2007 11:20 PM l Print l
Click here to print.
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or