SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Ako sa spieva prešpurácke blues

Nedávno sa moja známa rozplývala nad tým, aká je Bratislava najkrajšia, najúžasnejšia a ako super rýchlo, priam svetelnou rýchlosťou krásnie, rozrastá a útulnie. Prikývol som skôr od únavy ako zo súhlasu a zašomral niečo v tom zmysle, že s urbanizmom v Bratislave to mohlo dopadnúť aj horšie.

 

Napriek všetkým muchám a komárom mám Bratislavu rád. Tak akosi z nostalgie, a možno práve preto, dokážem pretrpieť superlatívy mojej známej - starej prešpuráčky.
V Bratislave som prežil nielen socialistický realizmus, ale aj detstvo, mladosť a zopár hodín dospelosti. Na halušky a jahodový koktejl za dve koruny som chodil do Mliečneho baru. Bicykloval som sa pod Michalskou bránou. V nedeľu som chodil propelerom do Lunaparku. Aby som bol ešte viac “retro”, tak podotýkam, že som sa v lete
kúpaval v Dunaji. Inými slovami, som bratislavčan, ktorý keď začne rozprávať štrnásťročnému synovcovi spomienky z detstva za “socíku” - tak sa cítim ako Babička Boženy Němcovej, štebotajúca báchorky. “Halušky na Gorkého? Tam bol odjakživa Meeekdonaaald, neee?” Som relatívne mladšieho vydania, ale viem si živo predstaviť, ako sa cíti osemdesiaťročný prešpurák, ktorý si pamätá nielen Židovňu, starú Vydricu, ale aj trojjazyčný Prešporok. Asi ako tri Alenky v ríši divov.
Cudzie córesy mi robia dobre na duši, možno preto rád čítavam Bratislavské noviny a sťažnosti občanov. A práve z týchto novín som sa dozvedel, že na Hviezdoslavovom námestí číslo 25 vyrástla nelegálna stavba. Nikdy mi nebolo jasné, ako môže za bieleho dňa v centre mesta vyrásť čierna stavba. Žeby ju stavali potichu, po nociach a úradníci zodpovední za kontrolu cez deň spali? Skrátka, firma Urbia International, ktorá dom rekonštruuje, bez stavebného povolenia postavila o dve podlažia navyše. Podotýkam, že dom sa nachádza v historickom centre mesta. Dve podlažia v matematickom prepočte sú možno banalitou oproti ďalšej čiernej stavbe - domu na Šancovej ulici, kde má vzniknúť 22-poschodové monštrum. Myslím si, že nielen niektorí pamiatkári, ale aj generál Malinovský by budovu odstrelil - zo strategických dôvodov. Človek nemusí byť ruský generál, ani estét, aby pochopil, že 22-podlažná budova na ulici, kde sa nachádzajú nízke alebo nanajvýš osempodlažné budovy, bude bolestivým tŕňom v oku.
Už teraz mi pri predstave mrakodrapu, postavenom na slovenský spôsob, krváca srdce. Pre niektorých každé poschodie predstavuje niekoľko miliónov zisku. Čím vyššie, tým lepšie. V rannom kapitalizme sa najlepšie bohatne rýchlo a často na úkor druhých.
Koncom šesťdesiatych rokov začali v Bratislave nenávratne miznúť stovky domov a desiatky unikátnych budov vrátane dvoch synagóg. Zmizli vďaka arogancii a egocentrizmu ľudí, ktorí sa vtedy, tak ako aj dnes, naivne domnievali, že svojim bytím “skrášlievajú veľkomesto.” Ich vidiecka predstava o “krásavici na Dunaji” skončila jej deštrukciou. V meste sa búrali ulice, ktoré tam stáli po stáročia, len aby súdruh z dediny mal pocit, že niečo robí pre blaho mestského človeka. Akosi všetko sa v tej dobe robilo bez logiky a hlavne bez citu. Len tak - aby sa nepovedalo - aby sa stavalo. Ono “len tak” sa po revolúcii zmenilo na “akože”. Akože sa vyhralo nad súdruhmi z dediny. Akože je všetko v poriadku. Akože aj tie dve podlažia a aj 22-podlaží nikomu prekážať nebude.
Občas vidno snahu o citlivý prístup v štúdiách stavebných projektov, ale samotná realizácia má ďaleko od dobre mienených predstáv. Zámocká ulica by sa dnes mohla premenovať na Plastovú.
V Bratislave dominuje podpriemerná architektúra. Bez energie, bez identity a bez mena, akoby súčasná architektúra v Bratislave charakterizovala dobu. Dobu perfektne tesniacich plastových okien. Mne robí väčší plezír otvoriť škrípajúce drevené okno so secesnou vitrážou než dotýkať sa umelej hmoty. Napriek mojej lásky ku všetkému starému, netúžim zakonzervovať svoje spomienky v meste.
Chcem však vidieť moderné európske mesto. Mesto bez čiernych stavieb. Chcem vidieť historické mesto. Bez navýšených podlaží. Chcem vidieť vzájomnú toleranciu a možno nielen v architektúre. Chcem vidieť Bratislavu, ktorá krásnie, rozrastá a útulnie. To mesto, v ktorom už moja známa žije. Akože.

Martin Hegedus

by Michael Szatmary l Feb 23, 2006 11:32 AM l Print l
Click here to print.
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or