SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Príbeh izraelskej hymny

Príbeh izraelskej hymny

Izrael pred pár dňami oslávil 64. výročie vzniku. Súčasťou tejto malej krajiny je už viac ako sto rokov hymna "Hatikva" teda nádej.

 

Napísaná a prepísaná

História textu a melódie je aspoň taká komplikovaná ako história Izraela samotného a existuje viacero odlišných verzií, ako hymna vznikla. Vieme, že slová pochádzajú z básne „Tikvatejnu“ (Naša Nádej), ktorá má deväť sloh a v roku 1877 ju napísal básnik Naftali Herz Imber (1856 – 1909) pôvodom z Galície. Zložil ju pri príležitosti založenia jednej z prvých židovských osád Petah Tikva.

 

Imber bol fenomenálny básnik, ktorý začal písať poéziu už vo veku desať rokov. Neskôr jeho tvorbu dokonca ocenil aj cisár Franz Jozef. Ako zapálený sionista sa Imber presťahoval na územie dnešného Izraela, kde pracoval ako sekretár pre Laurenca Oliphanta. V roku 1886 mu v Jeruzaleme vyšla prvá zbierka básní pod názvom „Barakaj“ (Ranná Hviezda), ktorá obsahovala aj spomínanú báseň „Tikvatejnu“. Z jeho vášnivej básne je možné vycítiť stáročnú túžbu židovského národa po návrate a obnovení svojej starobylej domoviny.

 

Jeho verše sa dotkli duše všetkých Židov a text básne sa stal hymnou pre „Chovevei Zion“ (Milovníci Sionu) a na Prvom kongrese sionistov v roku 1897 si ju títo vybrali za hymnu Sionistického hnutia. Imber zomrel v New Yorku v roku 1909. Jeho telo previezli a znovu pochovali v Jeruzaleme v roku 1953.

 

 

Veľa ľudí považuje melódiu hymny za židovskú, ale v skutočnosti pochádza zo 17. storočia a má korene v Taliansku. Autorom nápevu je hudobný skladateľ Giuseppino Del Biado, ktorý ho pôvodne použil vo svojej piesni „La Mantovana“. Táto začína slovami „Uteč, uteč, uteč z tohto neba“ a prvýkrát sa objavila v zbierke piesní v roku 1600. Neskôr sa stala známou ako „Ballo di Manova“. Obľúbená melódia sa pod rozličnými názvami rozšírila do mnohých kútov Európy.

 

V Poľsku ju poznajú ako ľudovú pieseň „Pod Krakowem“, na Ukrajine ako „Kateryna Kucheryava“ a v Španielsku pre zmenu ako „Virgen de la Cueva“.  Český skladateľ Bedřich Smetana ju napríklad použil vo svojej oslavnej symfonickej skladbe „Má Vlast“. Zásluhy za úpravu melódie patria so všetkou pravdepodobnosťou Samuelovi Cohenovi, ktorý ju v roku 1888 spracoval do dnešnej podoby. Podľa iného názoru stojí za modernou verziou melódie izraelskej štátnej hymny Nissan Belzer.

 

Pôvod hudby je tiež predmetom sporov. Cohen tvrdil, že ju vraj počul ešte ako malé dieťa. Možno má svoj pôvod v židovskej liturgii, napríklad v sefardskej verzii modlitby Hallel zo 17. storočia, či v modlitbe za dážď Tefillat Tal. Väčšina odborníkov považuje Cohenovu verziu za najbližšiu pravde. Samuel Cohen za túto pieseň nikdy nedostal žiadne peniaze alebo tantiémy. Ale či už veríte jeho príbehu alebo nejakej inej teórii, určite sa netreba obávať, že by si niekto uplatňoval autorské práva! V každom prípade, všetky neskoršie verzie originálnej melódie, vrátane „Hatikva“, sa viac-menej podobajú na pôvodnú skladbu „La Montovana“.

 

Nádej

V modernej podobe obsahuje „Hatikva“ len jednu slohu z pôvodnej básne. Zvyšné slohy sa týkajú zvrchovanosti izraelského národa, nádej na ktorú sa zavŕšila založením Izraela. Kombinácia pôvodnej básne a nového textu je čarovná. Pieseň si Židia spievali v časoch pokoja i hrôzy, bola dokonca aj zakázaná.

  • Britská mandátna vláda zakázala na istý čas pieseň „Hatikva“ počas arabských nepokojoch v roku 1919, ktoré boli namierené proti sionistom.
  • V roku 1944 túto pieseň spontánne spievali českí Židia pri vstupe do plynových komôr v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Podľa očitého svedka, ktorým bol jeden z členov Sonderkommanda, príslušníci jednotiek SS za spev tejto piesne Židov kruto zmlátili
  • Päť dní po oslobodení, 20. apríla 1945, zaspievali „Hatikva“ pre britskú rozhlasovú stanicu BBC piati preživší z koncentračného tábora Bergen – Belsen.

Už pri vzniku Izraela v roku 1948 bola „Hatikva“ neoficiálnou hymnou nového štátu. Za národnú hymnu ju oficiálne vyhlásil Kneset až v roku 2004.

 

Hebrejský text

Transliterácia

Slovensky

כל עוד בלבב פנימה
נפש יהודי הומיה
ולפאתי מזרח קדימה
עין לציון צופיה

עוד לא אבדה תקותנו
התקוה בת שנות אלפים
להיות עם חופשי בארצנו
ארץ ציון וירושלים

Kol od balevav penima
nefeš jehudi homia
ulefatej mizrach kadima
ajin le'cion cofia

od lo avda tikvatejnu
ha'tikva bat šnot alpajim
lihiot am chofši be'arcejnu
erec cion ve'jerušalajim

Dokiaľ hlboko v srdci
duše Židov prahnú
a vpred na východ
k Sionu oko hľadí,

naša nádej nebude stratená,
nádej dvoch tisíc rokov,
byť slobodným ľudom v svojej zemi,
zemi Sionu a Jeruzalema.

 

 

Náboženská debata okolo „Hatikvy“

Na slová piesne existuje množstvo názorov. Nábožným Židom v nej chýba zmienka o Bohu a Tóre. Dokonca vymenili slovo „chofši“ (slobodný) za slovo „kodši“ (svätý) a verš teda hovorí o „svätom národe“, čo je odkaz na citát z knihy Exodus 19:10 (Budete pre mňa kráľovstvom kňazov a svätým národom).

 

Rabín Abrahám Izák Kook namietal proti prílišnej sekularite textu a napísal vlastnú verziu hymny s názvom „HaEmuna“ (Viera). Aj napriek svojim námietkam voči slovám piesne, ju rabín Kook nezakazoval spievať, pretože rešpektoval názory sekulárnych Židov a bol presvedčený, že aj v ich každodennej práci je možné nájsť záblesk svätosti.

 

„Hatikva“ – nádej zostáva

Celé stáročia slová tejto piesne, ktorá prešla toľkými odmenami, pomáhali zachovávať nádej. „Hatikva“ má na hymnu neobvyklý nápev a hoci je melódia smutná, slová sú plné optimizmu, veď už aj názov hymny „Hatikva“ znamená „Nádej“. Aj napriek istej kontroverzii sa dokážu jej slová a melódia dotknúť toho najhlbšieho v ľudskej duši. Pri jej počúvaní máme možnosť premýšľať o svojich snoch, trápeniach a osobnom odhodlaní.

 

“Naša nádej nebude stratená (...), byť slobodným ľudom v svojej zemi.” V dnešnej dobe Židia na celom svete spievajú hymnu pri každej dôležitej udalosti. Vďaka jej slovám a melódii si spomínajú na našich predkov so slzami v očiach a na našu domovinu zase s radosťou a nádejou...

 

 

Smetanova Vltava na porovnanie

 


Marnie Winston-Macauley l Máj 4, 2012 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
2 reakcie pre „Príbeh izraelskej hymny“

Charl Wolf napísal(a):

Máj 5, 2012 06:54

Nádherná a mocná pieseň. Dokonca aj kresťania mame túto pieseň vo verzii - Zapáľ oheň v srdci.... -

Kika Boháčová napísal(a):

Máj 4, 2012 10:31

Prenádherná.. Bezevšeho patrí medzi tie najkrajšie hymny...

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo