SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Židovskí vojaci a novinári v pekle zajatia

Svetová verejnosť vie, že skôr než minulý rok v Pakistane únoscovia Danielovi Pearlovi podrezali hrdlo, prinútili tohto reportéra denníka The Wall Street Journal doznať svoju židovskú krv. Menej sa vie, že počas prvej vojny v Perzskom zálive zajatých amerických pilotov kvôli viere tiež kruto mučili.

 

„Aké je tvoje náboženstvo?“ - vypočúvali zbitého, skrvaveného a oslepeného kapitána námornej pechoty Craiga Berrymana, uvádza protokol z 28. januára 1991. „Baptistické,“- odpovedal. „Nie, ty si Žid!“- dostalo sa mu zúrivej odpovede. „Bili ma čoraz intenzívnejšie“, - vypovedal neskôr Berryman. „Ako keby sa úplne zbláznili.“ Pilotov a Pearla, podľa ľudí, ktorí sa k obom prípadom vedeli kompetentne vyjadriť, nezajali kvôli ich skutočnej alebo predpokladanej príslušnosti k židovstvu. Nespočítateľnému množstvu žurnalistov a vojakov židovského pôvodu, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v Iraku, však nedávna história naznačuje, že ich viera je ďalším rizikom v prípade zadržania alebo uväznenia.
V konfliktných oblastiach sveta je medzi novinármi a vojakmi zásadný rozdiel. Vojaci sa podriaďujú rozkazom, idú tam, kam ich pošlú, kým novinári idú na tieto miesta dobrovoľne. Vojaci sú bojovníci, novinári nie. Začiatkom marca britské ministerstvo obrany povolilo židovským vojakom vymazať si záznam o vierovyznaní z identifikačných štítkov, aby sa v prípade zajatia nevystavili surovejšiemu zaobchádzaniu..
Počas prvej vojny v Perzskom zálive vyzvali amerických vojakov židovského pôvodu, aby utajili skutočnú identitu a označili svoju vieru na kovových identifikačných štítkoch ako „protestant B“, interným kódom pre vojenských kaplánov na označenie Židov. „Tentoraz však armáda neurobila žiadnu výnimku“, - povedal hovorca Pentagonu major Tim Blair. „Nehľadíme na vec z pohľadu náboženstva, ale z pohľadu medzinárodného práva a jeho príslušných ustanovení o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami,“ povedal Blair.
„V súčasnosti držíme okolo 4000 irackých vojnových zajatcov a zaobchádzame s nimi v súlade so Ženevskou konvenciou ak nie ešte lepšie. Očakávame rovnaké správanie od Iračanov voči našim vojnovým zajatcom.“ Ženevská konvencia prijatá v roku 1949 stanovuje, že „s členmi ozbrojených síl, ktorí zložili zbrane, sa musí za každých okolností zaobchádzať humánne, bez akejkoľvek diskriminácie na základe rasy, farby, náboženstva alebo viery.“ Na základe tejto ako aj ostatných častí konvencie právni zástupcovia sedemnástich amerických vojnových zajatcov a ich tridsiatich siedmich rodinných príslušníkov obvinili Iračanov, porušujúcich tieto princípy počas prvej vojny v Perzskom zálive. Žiadajú odškodnenie vo výške 610 miliónov amerických dolárov od Irackej republiky. Žaloba sa sa podľa člena poroty Johna Nortona Moorea čoskoro dostane pred federálny súd. Niekoľko bývalých vojnových zajatcov uvádza, že neboli obvinení len z utajovania vlastného náboženstva, ale navyše ich donútili stiahnuť si nohavice a ukázať pohlavné orgány. „Iračania zjavne nevedeli, že veľa amerických mužov podstupuje obriezku bez ohľadu na náboženstvo,“ povedal Moore. Tí, ktorých donútili vystaviť sa takémuto agresívnemu aktu, vedia, že ako Židia by boli vystavení väčšiemu nebezpečenstvu a stali by sa obeťami krutejšieho mučenia. „Ak chceme v budúcnosti odstrašiť ľudí od takéhoto správania, musíme svet upozorniť a zaistiť, že takéto nehumánne akty bude potrestané.“
„Ochrana židovských vojakov je neľahká záležitosť, pretože nikto v ozbrojených silách USA nechce, aby sme na základe vierovyznania zaobchádzali s vojakmi rozdielnym spôsobom,“ povedal americký veľvyslanec so zvláštnym poslaním pre vojnové zločiny v rokoch 1997 – 2001 David Scheffer. „Starostlivo musíme dbať na rovnováhu, pretože chceme zachovať bezpečnosť našich síl,“ povedal Scheffer. „Možno by sme sa mohli dohodnúť, aby vojaci nenosili religiózne objekty, či už kríž alebo Dávidovu hviezdu – nie však príkazom, ale odporučením. To, že náboženstvo sa nevyjadruje pomocou šperkov, by sa mohlo stať súčasťou obecného povedomia.“
Väčšie obavy o židovských vojakov majú ich rodiny. „Veľmi sa bojíme,“ povedal Allan Rubin, ktorého syn Daniel (21) je členom námornej pechoty v Iraku. „Hovorili sme s ním a Daniel nám povedal, že si dáva veľký pozor. Náš syn je však plný mladíckej odvahy a na jednom zo svalnatých ramien má vytetovanú Dávidovu hviezdu“, povedal Danielov otec. „Stále opakuje, aby sme sa nebáli, že by sa mali skôr báť Iračania, lebo že má meter deväťdesiat a že ich poľahky nakope do zadku.“ Judy Ledgerová sa tiež strachuje o syna Mathew Boyera (24), ktorý ako príslušník námornej pechoty slúži v Iraku. „Mathewov identifikačný štítok jasne udáva židovské náboženstvo,“ povedala jeho mama.
„Keď hovoríme o vojnových zajatcoch, vždy myslím na Daniela Pearla – na nič iné myslieť nedokážem. Napriek Pearlovej smrti však The Wall Street Journal udržiava svoju dlhoročnú politiku nevnímania náboženského zamerania,“ povedala Brigitte Traffordová, hovorkyňa Dow Jones, materskej spoločnosti novín The Wall Street Journal. „Úlohy našim reportérom prideľujeme na základe ich nadania a predpokladov na splnenie úlohy – nie na základe rasy, náboženstva alebo etnika,“ povedala Traffordová. „Každú riskantnú úlohu prideľujeme našim novinárom dôsledne na báze dobrovoľnosti.. S takýmto prístupom väčšina editorov a reportérov súhlasí: Nech sa novinári sami rozhodnú, či je akcia z dôvodu ich židovstva nebezpečná alebo nie. Inak by podľa názoru novinárov samotných mohlo dochádzať k istej forme diskriminácie“.
„Spoločnosť Knight Rider, ktorá na území USA vydáva 31 novinových titulov vrátane The Miami Herald a The Philadelphia Inquirer, má v Iraku v súčasnosti 47 reportérov a fotografov,“ povedal šéf washingtonskej kancelárie a vedúci vojnového spravodajstva tohto vydavateľstva John Walcott. Uviedol, že nevie, ktorí z jeho kolegov v Iraku sú Židia, aj keď si uvedomuje, že by sa Židia v prípade zadržania mohli stať obeťou horšieho zaobchádzania. Uviedol príklad ďalšieho reportéra The Wall Street Journal Jerryho Seiba, ktorého v roku 1987 počas spravodajskej práce pre médiá zadržali v Iráne. Seiba obvinili, že je špión a Žid napriek tomu, že bol rímskym katolíkom. „Ale za súčasnej situácie v Iraku,“ povedal Walcott, „si úprimne myslím, že pri úsilí USA o likvidáciu Saddáma, sa rozdiely rapídne zmenšujú. Židovskí, baptistickí ba dokonca aj moslimskí vojaci by boli vystavení zo strany irackého režimu rovnako zlému zaobchádzaniu. Iračania by zrejme Američanov a Britov označili za židov a križiakov rovnako, ako to robí aj Usáma bin Ládin.“
Podľa jedného židovského novinára je situácia aj za hranicami Iraku v širšom arabskom svete taká, že by vážne zvažoval pracovné pôsobenie v niektorých svetových oblastiach. „Po vražde Daniela Pearla si myslím, že novinári židovského pôvodu si musia dávať veľký pozor, aby sa nedostávali na miesta, kde ich životy môžu byť ohrozené,“ povedal nositeľ Pullitzerovej ceny Joshua Friedman, ktorý začal prinášať spravodajstvo z arabského sveta už pred štyridsiatimi rokmi. „Pravdepodobne by som už dnes nešiel na niektoré miesta, kam som chodieval,“ povedal Friedman, ktorý je aj bývalým predsedom a súčasným členom správnej rady Výboru na ochranu novinárov. „Sme zraniteľnejší, lebo sme Židia. Nikdy som to predtým takto nepociťoval. V súčasných moslimských krajinách panuje vypätý antisemitizmus.“ Friedman však zároveň dodal, že len málo žurnalistov sa nechá odradiť.
Vojnoví reportéri, podobne ako vojaci, majú pocit neohrozenosti, ktorý si racionalizujú ako presvedčenie, že to nebudú oni, koho zadržia, zastrelia alebo kto stúpi na mínu. „Väčšina dobrých reportérov má na vlastnú imunitu voči nebezpečenstvu akoby pubertálny názor,“ povedal Friedman, ktorý získal Pullitzerovu cenu za spravodajstvo o hladomore v Etiópii v roku 1985 pre časopis Newsday..
Istý americký záložník židovského pôvodu počas povolávacieho cvičenia povedal, že si dobre uvedomuje, čo sa stalo americkým vojnovým zajatcom v roku 1991 a Danielovi Pearlovi. Pripustil, že sa snaží potlačiť myšlienky na najhoršie. „Nepoznám vojaka, ktorý si predstavuje, že práve jeho zajmú alebo zabijú,“ povedal Philip z amerického New England. Philip si želal ostať v anonymite. „Ale ak je človek Žid, tak mu to niečo pridá. Ak by Iračania zistili, že som Žid a preto by sa ku mne správali horšie, ako k ostatným zajatcom, asi by som to neuniesol.“

Preložil a spracoval: Daniel Domanovský

by Michael Szatmary l Apr 30, 2003 12:53 AM l Print l
Click here to print.
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or