SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Vráska medzi obočím Václava Havla

Vráska medzi obočím Václava Havla

Smrť Václava Havla bolí. Veľmi bolí. Ako bolí, keď sa skončí dobrý vzťah. Žijeme v sieťach vzťahov, niektoré sú sieťou záchrannou, iné nás dusia, mnohé brzdia. Dobrý vzťah je zriedkavý a preto vzácny.

 

Môj vzťah k môjmu prezidentovi bol dobrý, jeho charakteristikou bola dávno aj teraz dôvera. Keď bolo treba, prosto položil otázku: „Co mám udělat?“ Nepýtal sa prečo, načo, ako, odkiaľ pokiaľ a kam. Rovnako keď môj prezident položil otázku alebo o čokoľvek požiadal, konala som ja aj moji ľudia, o jednu ba až o dve generácie mladší. Odmenou im bolo, keď verejne do médií aj o nich povedal, že má na Slovensku dobrých priateľov. Nikdy sme sa vzájomne nesklamali. Pramálo dôvery je všade naokolo a bolesť je o to väčšia.

 

Nožík a chlap

Spisovateľ Juraj Špitzer, môj otec, bol v čase slávneho opozičnoidného spisovateľského zjazdu v roku 1967 tajomníkom Zväzu českoslvoenských spisovateľov. Nerozumeli sme si, bola som študentský hippie radikál. Všetko, čo sa vtedy snažili robiť, sa mi zdalo slabé, kvôli názorom ma zopár razy vyhodil z domu. Na milosť svojho postpubertálenho veličenstva som brala len Arnošta Lustiga, lebo jediný mal pekne rád ženy a Václava Havla, možno lebo bol omnoho mladší a mne bližší svojimi písačkami aj názormi a nebol komunista, hoci som ho trošku považovala za ostarka.

 

Otec sa k Havlovi vtedy správal akosi protektorsky, ale hlavne ma jedovalo, že mačovsky posudzoval jeho nevysokú postavu. Rovnako ako akceptoval len takého môjho frajera, ktorý bol vysoký. Normalizácia všetko a všetkých zglajchšaltovala, zrovnala a ja som si niekedy do otca z bezpečnej vzdialenosti rypla: „Ahá, ale už ti nevadí, že Vašek ťa prerástol inak?“ Otec sa neskôr uškŕňal: “Veru hej, vyrástol až na prezidenta, ale dobre bude, až Juraj Špitzer bude predsedom Matice slovenskej,“ a poslal po mne „Vaškovi, lebo je dobrý chlap“ nôž, lebo „každý dobrý chlap, dcéra moja, má mať nožík, máš nožík?“


Oživenie mŕtveho jazyka

Otec sa nestal predsedom ničoho. Vravieval „ale sme my komunisti vyje...li so mnou“, čo sa v jednej ich debate o svetských aj nesvetských veciach Václavovi Havlovi ohromne páčilo. Keď sa Alexander Dubček, urazený do hĺbky duše kandidatúrou Havla za prezidenta urazil a schoval, ako je na Slovensku dobrým zvykom, zobrali sa dvaja vyhodení a perzekvovaní komunisti Šimečka a Špitzer za ním, aby ho presvedčili a uhovorili na predsedu federálneho parlamentu. „Cha, našli ste bývalý spoločný jazyk, ako vždy vyšší záujem?“ smiala som sa, ale z bezpečnej vzdialenosti pri sporáku. Keby nie palaciniek, rascovej polievky a syna Miška v našej kuchyni, neviem, neviem, kde by mi zase raz bol koniec.

 

Spravodliví a svet

Talmud hovorí, že svet stojí na tridsiatich šiestich spravodlivých, ktorí sa rodia v každom pokolení. Nevieme, kto sú to. Spravodlivý môže byť ktokoľvek, pokladníčka v supermarkete, pastier v Andách, prezident, sused z domu. Spravodlivý nemá auru, nemusí sa ničím zvláštnym vyznačovať, môže chybovať. V niektorých komentároch sa píše, že jediným viditeľným znakom spravodlivého je vráska  v tvare ש medzi obočím.

 

Ani sám spravodlivý nevie o sebe, že je spravodlivý, ale svojím životom dáva morálne právo existencii sveta. V týchto súvislostiach rozmýšľam teraz o Václavovi Havlovi a našom malom aj širšom svete. Pokúšam sa vybaviť si, či mal vrásku ש medzi obočím.

 

písané pre Kumšt


by Zuzana Szatmáry l Dec 19, 2011 12:00 AM l Print l
Click here to print.
1 Reponses to „Vráska medzi obočím Václava Havla“

Robert says:

Dec 22, 2011 5:40 PM

... .víš Robe, tá ruznorodost medzi lidma dela ty potíze, neni v lidskych silach celou tu masu ovladnout, snad jen na chvili, neda sa to vsechno udrzet a v tom prave zakopli, lide jako byl Napoleon, Alexandr nebo taky Adolf Hitler. s pozdravem V.H.

Page 1 of 1
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or