SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Prvý editorial

Prvý editorial

Virtuálny svet a jeho siete, trebárs Facebook alebo Netlog či čojaviemčo, vyvoláva u mňa predstavu neba a obcovanie duší.

 

 

Veď ani dnes sa akosi nezmenila moja kedysi detská predstava neba a dušičiek, ktorá bola pre mňa nekonečnou nudou bez pohybu v čase a teda bez budúcnosti. Nikto nám deťom nevedel odpovedať, či duša v nebi bude duša stará z doby predsmrtnej, čo by bolo dosť tristné -  byť naveky bezzubým, frfľavým dedkom alebo zoschnutou, chorou babkou bohviečo nie je. Alebo mala byť duša mladá a radostná, ak mala naveky spievať chválospevy a velebiť Hospodina? Ale ktoré obdobie ľudskej duše malo byť podstatné, aby žila naveky? Nepolepšené alebo polepšené? Navyše nebolo nám deťom jasné, či duša ostane ženská alebo mužská a ako to vlastne bude s oblečením, lebo anjeli a Hospodin očividne mali podľa informácií z obrázkov biele košele. Nehovoriac o probléme s umretými deťmi. Ostanú, chúďatá, deťmi, naveky alebo dospejú aspoň, dnes by sme povedali, virtuálne?

 

Do virtuálneho sveta internetu sme skočili len nedávno a rýchlo a vlastne bez problémov. Domnievam sa, že rýchlo a bez problémov preto, že sme sa trénovali od antického diskurzu o pojme duše. Veď vo virtuálnom svete nemusíme mať pohlavie, telo, dom ani pozemok, nemusíme oplývať krásou, nepotrebujeme dokonca nielenže bielu, ale žiadnu košeľu. A pritom dokážeme v tatarkovskom slova zmysle vzájomne obcovať, potešovať sa, prejavovať, vyjadrovať emócie, komunikovať. Neťaží nás ani gravitácia, ani telo, ani počasie, vlastne neťaží nás v zmysle „tiaže“ nič. Obcovanie vo virtuálnom svete sa vlastne naozaj nelíši od pradávnych predstáv o obcovaní na nebesiach.

 

Nicholas Cage sa ako anjel v slávnom americkom remaku nemeckého filmu naučil ako chutí hruška, aké je objatie morskej vody, ako vánok prináša všakovaké vône, ako dotyk a objatie milovaného človeka nenahradí žiaden anjelský spev, aká nezmerateľná radosť nastáva po trápení. Krídla, ktorými surfoval po virtuálnom nebeskom svete bez chuti a bez zápachu, obetoval tvrdým pádom na svet za chuť hrušky, za dotyk milovanej ženy a...áno, aj za utrpenie a stratu.

 

Krídla boli len nosičom, ktorý ho doniesol v čase na miesto podľa jeho voľby. Aj nový Delet na sieti nie je cieľom, nie je svetom, je len nosičom, je krídlami, ktoré by nás mohli niesť za otázkami, pochybnosťami, radosťou, kritickým myslením, poznatkami. Za všetkým, čo podľa našej voľby z nás robí ľudí s dušou.

 



Zuzana Szatmáry l Dec 20, 2010 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo