SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Prichádza z Vatikánu nemecký mráz?

Správa, že pápež Benedikt XVI povolil používať vypustenú verziu latinskej omše, podnietila medzi rôznymi náboženskými skupinami a najmä medzi Židmi búrku kritiky. Kritike pápež iste bez problémov rozumie.

 

Veď omšu, známu pod názvom tridentská, katolícka cirkev pred desiatkami rokov z niekoľkých dôvodov vypustila. V omši sa totiž hovorilo nielen o „zradných Židoch“, obsahovala aj veľkonočnú modlitbu za obrátenie Židov na katolícku vieru a zdôrazňovala ich „slepotu“ a život v „temnote“. Kým „zradcovskú“ líniu odstránil pápež Ján XXIII v roku 1959, veľkonočná modlitba za konverziu ostala. Vďaka vláde terajšieho pápeža môže znieť opäť v kostoloch celého sveta. Pápež pri obhajobe svojich krokov poukázal na slúženie omše po niekoľko generácií. Odstránením zákazu ukončil cirkevný rozkol a exkomunikovanie tradicionalistov, ktorí uprednostňovali starú latinskú omšu. Tí, ktorí tvrdia, že nekatolíci nemajú čo komentovať záležitosti, ktoré sú po mnohých stránkach jednoznačne vnútornou liturgickou vecou, majú pravdu. Katolíci predsa nepotrebujú židovský súhlas na formu alebo znenie svojich modlitieb rovnako ako ani Židia nie sú závislí od schválenia svojich bohoslužieb katolíkmi. Židia samotní sa modlia po hebrejsky, dokonca aj takí, ktorí hebrejčinu neovládajú a aj preto nemajú nárok katolíkov poučovať, keď Bohu slúžia po latinsky Druhá línia pápežovej obrannej reakcie však problematická je. Pápež píše: „Čo pokladali za posvätné generácie pred nami, ostáva posvätné a významné aj pre nás a toto nemožno len tak z ničoho nič navždy zabudnúť alebo dokonca považovať za škodlivé“. Nekatolíci nemajú právo určovať, čo má byť pre katolíkov sväté a významné. Ale upozornenie, že protižidovský jazyk a stáročná cirkevná doktrína veľkým dielom Židom uškodili, nemožno pokladať za útok na medzináboženský dialóg. Veď protižidovský jazyk a doktrína položili základy, na ktorých sa budovalo neznášanlivé dedičstvo európskeho kresťanstva voči Židom a priama cesta k holokaustu. Dôvod, prečo si nekatolíci vážia takých mužov, akými boli Ján XXIII a Ján Pavol II je, že obaja mali v tomto ohľade odvahu vykonať radikálne zmeny v cirkvi. Rozpoznali, že Židia a katolíci sa k sebe musia správať ako súrodenci vo viere a nie ako sokovia. Cirkev uznala štát Izrael a jej aktívna kampaň na zmenu náboženskej výchovy v Izraeli a vo svete zblížila Židov a katolíkov väčšmi než kedykoľvek predtým. Obnovením latinskej omše s ponechaním antižidovského jazyka uštedril pápež slovami vedúceho predstaviteľa Spoločnosti proti hanobeniu rasy (AFD,) Abeho Foxmana „katolícko-židovským vzťahom radikálny úder“. Foxman je presný – nejde ani tak o konkrétnu škodu, ktorú modlitba spôsobí, ale o symboliku a načasovanie.
Pápežov krok totiž znamená nevyslovenú podporu takým skupinám v cirkvi aj mimo nej, ktoré démonizujú Židov. Hoci som si istý, že pôvodným pápežovým úmyslom démonizácia Židov nebola, v čase, keď vlny antisemitizmu stúpajú na celom svete a v Európe mimoriadne, vyslal pápež posolstvo, že katolícke vedenie ustupuje od svojich ekumenických záväzkov. Nenávisť k Židom sa neustále znásobuje útokmi z islamského sveta, zdalo sa preto nemysliteľné, že cirkev by realizovala kroky, ktoré antisemitov v ich ťažení povzbudia. Verím, že americkí predstavitelia katolíckej cirkvi ako aj ďalší ľudia dobrej vôle sa spoja, aby presvedčili pápeža prehodnotiť svoje rozhodnutie aspoň pokiaľ ide o antižidovský jazyk. Vzhľadom na prácu a výsledky, ktoré dosiahli jeho predchodcovia, modlíme sa, aby pápež Benedikt nezahnal ducha priateľstva s spoločného cieľa, charakteristického pre židovsko-katolícke vzťahy v posledných rokoch.


Jonathan S. Tobin, USA

by Michael Szatmary l Aug 27, 2007 10:31 PM l Print l
Click here to print.
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or