SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Editorial

Neuveriteľné veci sa dejú aj v našej krajinke. Pomaly už aj tí, ktorí prepadali z telocviku, budú vedieť stáť na hlave a chodiť po rukách. Veď aj prívrženci čakier a makier a zdravej výživy vravia, že postaviť sa na hlavu je dobré, vraj sa mozog prekrví a akési zázraky možno očakávať.

 

Výročie najväčšej potupy našej aj českej krajinky, nezabudnime na moravskú - okupáciu a normalizáciu - sme teda na hlave oslavovali candrbálmi, roznášaním venčekov, kde sa len dalo, koncertami a maškarným vyškieraním a slzením všelijakých inkarnovaných maskérov tej komunistickej štetky, ktorej sa romantici kedysi pokúšali namaľovať ľudský ksicht.
Najväčšími hrdinami sa zrazu stali tí, ktorí zbabelo podpísali kapituláciu národa a konali o ňom bez neho a presviedčali ho, nech je pokojný. Národa, ktorý bez ohľadu na maskérov a zbabelcov ukázal aj bez vajatajúcich a udivených vodcov odvahu, vzácne súručenstvo tiel aj duší bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu či stranícku príslušnosť alebo nepríslušnosť.
Najväčšími hrdinami sa logicky museli stať komunisti, nie národ, aby sa na oslavách s venčekmi a táraninami mohli pohodlne viezť dnešní kryptokomunisti a „naväzovať“ na ľudskú tvár vlka, ktorému by ani hlúpe kozliatka neotvorili vrátka. Byť komunistom (rovnako ako byť fašistom alebo teroristom alebo mafiánom...) neznamená totiž stranícku príslušnosť – je to aktívny duševný stav takej osoby, ktorá obdivuje totálnu moc nad inými. V našom prípade je získavanie a získanie štátnej moci relatívne najatraktívnejšie – nenesie dnes so sebou vlastne majetkové, osobné ani existenčné riziko.
Také osoby nás potom nesmú prekvapovať a nesmieme si uľahčovať náš zhnusený pocit vysvetľovaním, že menia kabáty. Oni ich nemenia, naopak, veď sú stále rovnakí a čitateľní – chcú mať totálnu moc nad inými a keďže totálnu moc môže mať obvykle len jeden, tak sa na nej aspoň radostne zúčastňujú. Také osoby nás neprekvapia, keď čokoľvek či už históriu či súčasnosť či krádež či korupciu postavia na hlavu: podstatný je nosič k moci. Také osoby nás neprekvapia, keď si z histórie vyberú čokoľvek pre svoju potrebu ani keď tancujú radostný odzemok na cudzom hrobe, lebo heslo totálnej moci je „účel svätí prostriedky“ a účelom nič iné než moc nie je.
A prostriedky? Kto ešte nestojí na hlave, nech sa dobre rozhliadne okolo seba.
Demokracia je nespočetné množstvo malých totalít – každá má svoje pravidlá a záujmy (napríklad firmy alebo úrady, ale aj rodiny...) Čím väčšie množstvo malých totalít a brzdných, hoci sem tam nefunkčných brzdných mechanizmov (nuž takí už my ľudia sme), tým nemožnejšie je vytvoriť jednu jedinú. Aby sme za pár rokov neoslavovali víťaznú okupáciu našich hláv a aby nám noví bojovníci, skrytí za maskou ľudskej tváre, nekládli namiesto na hlavu vence na hroby.


Zuzana Szatmáry

by Michael Szatmary l Aug 27, 2008 10:24 PM l Print l
Click here to print.
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or