SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Editorial

Ako novinárka som už pred dávnejším časom s neuveriteľným sklamaním zistila, že keď nakopnem v článku závažnú tému a dokážem na faktoch, že je skutočne závažná, nastane veľké ticho.

 

Krik nastáva pri témach, z ktorých sa nestrieľa, pri ktorých z nikoho neubudne a ku ktorým sa vie vyjadriť a vyjadruje hocijaký somár. Debatovala som o tomto podivuhodnom poznaní s priateľom Ferom Guldanom a ako vidím, ten moju aj vlastnú rovnakú skúsenosť predebatoval ďalej a tak rovnaké poznanie zverejnil aj Štefan Markuš vo svojom článku v SME v súvislosti s knižkou Ľuby Lesnej o kauze Cervanová a nevinne odsúdených Nitranoch – veľké a výrečné ticho. V tomto čísle píšeme napríklad o Napoleonovi a jeho občianskom zákonníku veci, o ktorých sa na školách neučí a v učebniciach nepíše. Akoby sa aj mohlo, keď učebnice histórie nemáme, hoci historikov máme nadmieru a nie zlých. V počte učebníc sa na svetovom rebríčku nachádzame kdesi za Lesothom. Od roku 1993 do roku 2007 sme vydali v tejto krajine všetkého spolu 19 učebníc dejepisu. Niektoré gymnaziálne sú dokonca identické s učebnicami pre základné školy. Ministerstvo školstva dostáva každý rok prídel zo štátneho rozpočtu na vydávanie učebníc. Malo by to vraj byť okolo nejakých 150 miliónov. Aby sa neminuté milióny nepokazili, keď sa učebnice nevydávajú, presunú sa peniažky kde kade inde. Ono načo by sa aj učebnice vydávali, keď naše majú na rozdiel od bratov Čechov trvalú doložku platnosti. V našich je história popísaná totiž tak, že nič nové nemôže prekvapiť, nič netreba oznámiť, nič netreba aktualizovať. Veď aj učebnicu slovenskej gramatiky pre gymnazistov sme od socializmu menili len toť nedávno – Leninove konspekty už predsa len akosi...no...nesedeli. Bratia Češi takú kvalitu ako my, chudáci, nemajú – ich doložka trvanlivosti pre učebnice platí len 6 rokov a to že majú k dispozícii až 166 učebníc dejepisu, musí robiť v hlavách žiačikov aj učiteľov riadnu paseku. Nie ako u nás. My máme radšej prázdne hlavy, lebo potom možno do hláv naliať hocikedy hocičo. My máme radi aj monopol spriatelených podporovateľov vlády, hoci aj na vydávanie učebníc, lebo tak sa nám zjednoduší vládnutie – my pomôžeme monopolnému dodávateľovi štátnou zákazkou, ten pomôže nám a čo ostane, a je toho požehnane, použijeme podobným spôsobom inde. Aké prosté. Čo tam nejaký trh s učebnicami či s vedomosťami. Na moje ani iné útoky na menovitých vinníkov a zodpovedných za justičný zločin v kauze Cervanová trafení gunári nezagágali. Takže som mala pravdu, hoci som ju mať nechcela. Triafam teraz do gunárov na Ministerstve školstva za idiotské procesy schvaľovania učebníc, za porušovanie detských práv na vzdelanie, za presúvanie balíčkov zo štátneho rozpočtu.. Ak budú ticho, mám zase skľučujúcu pravdu, aj keď ju, do čerta, tak veľmi nechcem mať?

Zuzana Szatmáry

by Michael Szatmary l Aug 27, 2007 10:29 PM l Print l
Click here to print.
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or