SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Vodcovia a zmysel pre zodpovednosť

Vodcovia a zmysel pre zodpovednosť

Je v tejto dobe ešte vôbec možné byť vodcom? Túto otázku si kladie profesorka Harvardskej university Barbara Kellermanová vo knihe Koniec vodcovstva.

 

Prejdime si fakty. Za posledných štyridsať rokov akoby sa roztrhlo vrece s rôznymi kurzami, vzdelávacími programami a inštitúciami, ktoré sa zaoberajú vedením. Vodcovstvo sa dokonca dostalo do obsahu pracovnej náplne univerzít. Napríklad, keď sa dostal Larry Summers v roku 2001 do vedenia Harvardu, uviedol vo svojom prejave ako hlavnú úlohu tejto inštitúcie „vzdelávanie pre budúcich vodcov“, hoci pôvodným zámerom univerzity bolo nachádzať nové vedomosti a otvárať mysle študentov pre získavanie nových znalostí.

 

Pedagogická fakulta Harvard University si na seba vzala úlohu „pripraviť vedúce osobnosti v oblasti vzdelávania“ a nechce byť len školou, ktorá by mala naučiť učiteľov ako učiť. Rovnaké zameranie na vodcovstvo majú vo svojich stanovách aj ostatné fakulty tejto univerzity – Právnická, Lekárska, Teologická a Ekonomická. A obdobné ciele si kladie väčšina akademického sveta.

 

Zároveň netreba zabúdať na skutočnosť, že miera rešpektu ľudí voči svojim vodcom je na historickom minime. V roku 2011 vyjadrilo dôveru voči svojej vláde len 15% Američanov, hoci v šesťdesiatych rokoch minulého storočia to bolo až 70%. Až 77% opýtaných sa obáva krízy vo vedení krajiny. Prudký pokles dôvery je možné sledovať naprieč celou spoločnosťou, v každej oblasti života – politika, obchod, bankovníctvo, médiá, šport, vzdelávanie, náboženstvo, atď. Len 7% Američanov, ktorí pracujú vo veľkých firmách považuje svojich zamestnávateľov za čestných a schopných.

 

Nielen v Amerike, ale aj v iných častiach sveta, sa deje niečo veľké. Kellermanová uvádza tri faktory ako pôvodcov tohto diania. Prvým z nich je historické putovanie k čoraz väčšej demokracii. Nasleduje kolaps tradičnej štruktúry autority v rodine, ktorý začal na Západe v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a šíril sa ako vlna naprieč celou spoločnosťou vo forme „vymierania úcty“. A posledným faktorom je dopad globálnej internetovej komunikácie a sociálnych sietí, ktoré umožnili napríklad Arabskú jar, hnutie Occupy Wall Street, Wikileaks a podobné útoky na bašty moci. V super demokracii kybernetického sveta má každý človek svoj hlas, v každej chvíli.

 

Aké je teda riešenie? Kellermanová navrhuje zamerať sa nielen na vedúce osobnosti, ale aj tých, ktorí ich nasledujú. Zaujímavá myšlienka, ale nedokážem s ňou úplne súhlasiť. Mali by sme sa skôr snažiť o prekonanie tradičného hierarchického vzťahu medzi vodcami a ich nasledovníkmi. Táto idea sa objavuje aj v Tóre, ale najjasnejšie ju  vidíme v rabínskej literatúre, teda od 2. storočia až do dnešnej doby. Jedná sa o princíp kolektívnej zodpovednosti.

 

Za svoj zrod vďačí jednej z veľkých kríz v dejinách Židov. Rímske légie porazili Izrael, dobyli Jeruzalem a zbúrali Chrám. Za panovania cisára Hadriána bolo verejné praktizovanie judaizmu trestané smrťou. Množstvo významných rabínoch skončilo upálených alebo ukrižovaných. Židovský ľud ostal bez svojich vodcov. Nemali kráľa, kňazov, prorokov a rady rabínov boli značne zdecimované.

 

A práve v tomto období zaznieva volanie po zásade, že „celý izraelský národ je zodpovedný za každého svojho príslušníka“. Židia, ktorí prišli o územie, domov, práva a svojich vodcov, si uvedomili, že budúcnosť ich národa a viery je na pleciach každého z nich. Každý by mal prejaviť lásku k blížnemu, ak sa tento ocitne v problémoch. Každý by sa mal snažiť vzdelávať, aby mohol učiť ostatných a hlavne svoje deti.

 

Takéto štruktúry vznikali na každom mieste, kde sa Židia usadili. Všetky potreby komunity, od vzdelania cez veno pre chudobné nevesty až po dôstojný pohreb, zabezpečovalo osobitné spoločenstvo chevra. Od všetkých, ktorí mohli, sa očakávalo, že pomôžu a poverenie viesť takéto spoločenstvo bolo nielen poctou, ale hlavne zodpovednosťou. Bol to výnimočný model rozdeleného vedenia, ktoré neudržiavala pri živote len hierarchia moci, ale najmä spoločné úsilie. Každý jednotlivec mal využiť svoje schopnosti a zručnosti pre dobro ostatných. A ako vidíme, fungovalo to – Židia dokázali prežiť stáročia exilu a útlaku.

 

Najlepším vzdelaním pre vodcov a ich nasledovníkov je získanie poznania o zmysle pre zodpovednosť za spoločné blaho. Dobré vedenie by nemalo byť len o charizme, politike a ekonomike, ale hlavne o hľadaní toho najlepšieho pre tých, ktorým slúžime. Ak nebudeme podporovať kultúru nezištnosti, nebude žiadne skutočné vodcovstvo, len snaha o úspech a moc.


rabín Jonathan Sacks l Aug 22, 2012 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
2 reakcie pre „Vodcovia a zmysel pre zodpovednosť“

Robert napísal(a):

Aug 24, 2012 01:16

v dileme citit, naozaj isty socialny status. Ta myslienka nikoho neobist a pri kazdom sa zastavit je tak trosku "božská". Politicky by sme to snad mohli nazvat socializmus -politicky , vychadza prave zo zidovskeho ucenia, ta pomoc druhemu, nerobenie takych rozdielov a pod... ved v tej zacinajucej socialnej demokracii boli na cele vacsinou zidia.

Robert napísal(a):

Aug 24, 2012 00:38

kto chce byt vodca, musi si verit

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo