SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Tajomstvo vzťahu medzi otcom a synom

Tajomstvo vzťahu medzi otcom a synom

Narodil sa nám nádherný syn, ale ja vôbec netuším, ako vychovávať židovského chlapca.

 

"Rád by som sa vyhol chybám, ktorých sa pri výchove dopustil môj otec, ale mám pocit, že nakoniec skončím presne ako on. Chcel by som, aby z môjho syna vyrástol silný a sebavedomý židovský muž.“ Celé tajomstvo výchovy sa skrýva v dvoch krátkych vetách. Je to vôbec prvý rozhovor medzi otcom a synom, na ktorý pri čítaní Tóry narazíme: Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi:

 

"Otče!"

On mu odvetil: "Hľa, tu som, syn môj!"

 

Príbeh pokračuje ďalej, ale my sa na chvíľu zastavíme a popremýšľame o týchto slovách. Podobné slová sme už počuli predtým. Áno, je to tak. Na začiatku príbehu o Abrahámovi a jeho synovi Izákovi odpovedá Abrahám na volanie Boha práve týmito slovami:

 

Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: "Abrahám!" On odpovedal: "Tu som."


A potom Boh požiadal Abraháma o niečo, čo sa priečilo každej čiastočke jeho tela a duše: Abrahám mal zatvrdiť svoje srdce a svoju myseľ, vziať svojho syna a „obetovať ho ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý mu Boh ukázal.“ My muži poznáme takéto otupenie zmyslov, keď robíme to, čo skrátka musíme urobiť. S rovnakým pocitom odchádzame do práce alebo napomíname neposlušné dieťa. V našom vnútri znie tichý hlás, ktorý nám vraví: „Toto predsa nie som ja. Prečo to vôbec robím?“ V takých chvíľach prikážeme vnútornému hlasu, aby stíchol a urobíme to, čo sa od nás očakáva.

 

Prešiel si tým snáď každý z nás. V práci horí termín a my ho musíme dodržať. Máme dôležité jednanie o veľkej zákazke. Celý deň sme zatvorení v jednej miestnosti s ľuďmi, ktorí nám lezú na nervy. Prípadne trčíme v zápche na diaľnici. Alebo také každodenné ranné vstávanie, hoci sa nám vôbec nechce. Každá bunka v našom tele kričí, aby sme ostali doma. Ale i tak vstaneme, umyjeme sa, oblečieme a odchádzame do práce. Musíme. Súhlasím s vami, že toto nie ste vy. Vašou najväčšou prioritou je predsa rodina. O rodinu sa treba postarať a vy ste pripravení sa obetovať. Všetky vaše city a myšlienky idú bokom. Umlčíte ten hlas vo svojom vnútri. Ste mužmi a ako takí pevne stojíte na tvrdej zemi. Robíte to, čo musíte. Otec sa v takých chvíľach vo vás vypne a spolu s ním aj vaše deti.

 

Ocko?“

„...“

„Ocko?“

“Neruš ma. Nevidíš, že pracujem?”

„Ocko?“

„Prepáč, synak. Choď za mamou a spýtaj sa jej.“

 

Aj takto nás dokáže tento uponáhľaný svet zmeniť: Aby sme zabezpečili svoje rodiny, obetujeme sa na našom vlastnom oltári. Vráťme sa ale k Abrahámovi, ktorý práve čelí svojej najväčšej životnej skúške. Jeho myseľ sa sústredí len na jediné, aby robil to, čo je mu prikázané. A presne tak aj koná. Uvedomuje si, že život nie je len starať sa o živobytie. V živote treba načúvať aj Božiemu hlasu. Izák si nie je istý, či tam jeho otec naozaj je, preto naňho zavolá.

 

„Otče?“

„Tu som, syn môj. Počúvam ťa. Som tu len a len pre teba. Čo sa stalo?“

 

Možno celá skúška spočívala práve v tomto. Možno práve svojou odpoveďou na volanie syna Abrahám dokázal, že je schopný stať sa otcom národa, ktorý prinesie do sveta Božiu milosť. Možno. Jedno je však isté: Týmito slovami Abrahám odovzdal svoj odkaz nasledujúcej generácii. Izák totiž zistil, že ho jeho otec počúva rovnako pozorne, ako keď k nemu prehovoril Boh. A tak aj Izák bol pripravený načúvať svojmu otcovi a zároveň aj Bohu. Ak chceme byť naozaj dobrými židovskými otcami, musíme si zapamätať práve tieto slová. Ostatné príde aj samo.

 

„Tu som, syn môj. Som tu celý len pre teba.“


Cvi Freeman l Nov 7, 2012 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo