SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Štát nenahrádza osobnú zodpovednosť

Štát nenahrádza osobnú zodpovednosť

Začiatkom novembra strávili stovky Londýnčanov noc čakaním pred predajňami, aby boli prvými, kto si zakúpi nový iPhone X.

 

A hoci ja mám svoj telefón vo veľkej obľube, v mnohých veciach je oveľa chytrejší než ja, nepovažujem za dobré, že ľudia nahrádzajú lásku jeden k druhému za lásku k telefónom. Domnievam sa, že nie som jediný. Vo svojej novej knihe „iGen“ sa americká psychologička Jean Twenge zaoberá zanietením detí narodených po roku 1995 pre svoje mobilné telefóny a sociálne siete. Podľa jej výskumu, trávia mladí ľudia takmer 6 hodín denne pozeraním na obrazovku.

 

Menej času trávia s priateľmi, ale oveľa viac si s nimi píšu. Následky takéhoto konania sú podľa nej katastrofálne. Kým mládež považuje samú seba za šťastnejšiu než kedykoľvek predtým, počet mladých trpiaci depresiami stúpa raketovou rýchlosťou. Neuveriteľné množstvo dnešných tínedžerov má pocit samoty a úzkosti. A to je len jeden z dôsledkov nových médií.

 

Ďalší môžeme pozorovať pri voľbe najpoužívanejšieho nového anglického slova „Word of the Year 2017“, za ktoré Collins English Dictionary zvolil výraz „fake news“, v preklade „falošné správy“. Rok predtým zvolila spoločnosť Oxford English Dictionary za anglické slovo roka „post-truth“, teda „post-pravdivý“. Jedná sa o dôsledok zvyšujúceho sa množstva správ zo sociálnych médií plných senzácií, nepravdivých faktov a úmyselnej manipulácie s verejnou mienkou. Tieto majú za následok formovanie budúcnosti, v ktorej neexistuje nielen pravda alebo dôvera, ale ani samotná spoločnosť.

 

V dobe, kedy sa spoliehame výhradne na naše mobilné zariadenia, vyhľadávacie algoritmy a filtre, sme vystavení len správam, ktoré chceme počuť, a spôsobom, ktorý nás utvrdzuje v našich predsudkoch a pohľade na svet. Toto spôsobuje rozdrobovanie spoločnosti na množstvo skupín zastávajúcich len svoj osobitný názor, a ako ukázal profesor Cass Sunstein z Harvardovej univerzity, keď sa stretávame a komunikujeme výlučne s ľuďmi, ktorí majú rovnaké názory ako my, máme sklony utiekať sa k extrémizmu.

 

Jedným zo symptómov tohto nového extrémizmu je pokračujúce obmedzovanie slobody slova na univerzitách po celom svete v mene bezpečnosti a postavenie „drobných útokov“ mimo zákon, teda každého názoru, ktorý by mohol niekoho uraziť aj napriek tomu, že zástanca takého názoru očividne nemá v úmysle niekoho uraziť. Práve pred takýmto veľkodušným totalitarizmom varoval vo svojej vynikajúcej eseji „O slobode“ John Stuart Mill. V nej vyjadril svoj odpor k „neprávosti odmietania načúvať iným názorom len preto, že sme ich už vo svojom vnútri dopredu odsúdili“.

 

Iróniou je, že toto všetko sa deje na pozadí osláv 500. výročia reformácie, ktorá sa uskutočnila za podobných okolností. Vtedy, tak ako teraz, ľudia zažívali revolúciu v informačných technológiách, Gutenberg totiž vynašiel kníhtlač. V spoločnosti panoval pocit, že vládnuce elity sa oddávali pôžitkárskemu životu a boli nehanebne skazené, že poriadok, ktorý vo svete trval celé stáročia, sa priblížil k svojmu nezadržateľnému koncu. Malo sa odohrať niečo nové a nepredvídateľné.

 

Celý čas od reformácie až do dnes, etické zásady, ktoré držali spoločnosť pokope, vychádzali, či už priamo alebo nepriamo, zo židovsko-kresťanskej tradície. Áno, aj vtedy existoval prúd postupnej sekularizácie moci, ale náboženstvo si zachovávalo obrovský vplyv na spoločnosť, niekedy nevľúdny a pokrytecký, ale väčšinou obdivuhodný a nesebecký.

 

Náboženstvo posilňovalo rodinné a spoločenské putá a podporovalo osobnú a spoločenskú zodpovednosť. Narábalo s pojmami ako cnosť, vernosť a služba ostatným. Predkladalo ľuďom príbehy, ktoré dávali zmysel nášmu bytiu v tomto vesmíre a vykonávalo obrady, ktoré nabádali k pokore tvárou v tvár večnosti. Celé polstoročie Západ podstupuje experiment, ktorého skutočnú cenu si ešte len začíname uvedomovať, s cieľom vytvoriť spoločnosť bez zdieľaného mravného kódexu. Sme svedkami posunu k etike, ktorú akademici poznajú pod pojmom „expresívny individualizmus“, teda „môžeš robiť to, čo chceš, a prejde ti to“.

 

Ľudia uverili, že s „vedľajšími škodami“ si bude vedieť poradiť štát. Ten sa postará o znevýhodnené deti, zákonmi ošetrí praktiky pri podnikaní a vybraté dane férovo prerozdelí. Ale štát nie je náhradou za všeobecne platný kódex cti a osobnej zodpovednosti. Nespútaná sloboda dnes sa nijak nelíši od tej z dávnych čias gréckeho historika Thukydida: „Silnejší uskutočňujú, čo je v ich silách, a slabší to musia prijať.

 

Kultúra „selfie“ nás postupne ničí. Nové informačné technológie nám dávajú podobný pocit sily ako kedysi vynález kníhtlače. Okrem technologických výdobytkov potrebujem aj novú Reformáciu založenú na tom najlepšom zo židovsko-kresťanskej tradície a veľkých sekulárnych humanistických tradíciách, aby znovu obnovila náš zmysel pre spoločenskú spolupatričnosť. Obdobie prehnanej individuality je za nami. To, čo teraz potrebujeme, je nový kódex zdieľanej zodpovednosti za spoločné dobro.

 

*Článok bol 5. novembra 2017 uverejnený v The Sunday Telegraph,. S láskavým dovolením preložil Peter Godovič


rabín Jonathan Sacks l Jan 7, 2018 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
5 reakcií pre „Štát nenahrádza osobnú zodpovednosť“

Robert napísal(a):

Mar 3, 2018 14:11

Koki, som zvedavý či prezident odsúdi /slovne/ tie "zvery" pred úradom vlády. Mali by sa ozvať aj tí ktorí nie sú za násilie. Je ich tu dosť.

Robert napísal(a):

Mar 3, 2018 11:44

Koki, ja to vidím tak, že Slovensko teda systém ktorý je v ňom nastavený je silne korupčný. To podrýva základ tzv. demokracie, korupcia - kriminálna zviazanosť medzi ľuďmi. /jasne nie všetci/

Koki napísal(a):

Feb 24, 2018 22:02

Robert, aj sám vidíš, ako tento svet hľadá svetlo a Mesiáša - a hľadá tam kde nič nie je, ako to ukazujú aj holyvúdske filmy; prichádza svojrázny hrdina, ktorý dá veci do poriadku. Cítiš okolo seba ten neukojiteľný hlad sveta po záchrane? A predsa - On už prišiel, ako bol predpovedaný, ale nepoznali Ho a neprijali, a ich túžobné očakávanie sa nenaplnilo.
Myslím si, že súčasný svet má nedostatok toho podstatného, a tým je láska. Možno preto ľudia, hoci s nebývalými technologickými vymoženosťami, sú si natoľko vzdialení a tým aj osamelí, že nevidia pred sebou obraz Boží, tak ako nevideli Pána keď konečne prišiel a ukrižovali Ho.
Človek nie je len kúsok hliny a tvoj konkurent, ani netvor s veľkými pazúrmi ako to raz vyjadril nejaký výtvarník.

Robert napísal(a):

Jan 29, 2018 12:27

Svet ako ho poznáme skončí v dračom dychu.

Robert napísal(a):

Jan 29, 2018 11:14

https://www.youtube.com/watch?v=1XblVVbqIHU .. Bitka o dušu človeka začala .

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo