Sentencie jedného postnormalizačného historika

Dr. Ivan Kamenec, historik, v židovských novinách DELET /III/6, jún/júl 2005/ ma skrátka sprosto obvinil z profesionálneho zlyhania, ku ktorému mám pár poznámok: Kniha Dějiny Židů na Slovensku, ktorú na jar 2005 vydalo pražské vydavateľstvo Academia som napísal ako seriál v rámci rozhlasovej univerzity Slobodnej Európy, s ktorou som intenzívne od roku 1983 spolupracoval.

Rukopis som dokončil roku 1994 a ponúkol vydavateľstvu Karolinum. Záujem o problematiku v českom prostredí bol živý, vydanie v slovenčine však narážalo na úskalie komerčnosti. Vydavateľstvo zo svojej iniciatívy navrhlo slovenského recenzenta dr. Ivana Kamenca, ja som nemal na tom účasť, bola to výslovne záležitosť redakcie. Kamenec sa vyjadril stručne, ja som niektoré poznámky akceptoval.
Karolinum rukopis nevydalo, lebo sa bálo komerčnej straty. Ja som potom rukopis ponúkol Kalligramu. Roky sa nič nedialo, dozvedel som sa dodatočne, že rukopis zadalo na posúdenie dr. Kamencovi, tomu však nestačili tri roky /2002-2004/, aby rukopis buď vrátil, alebo sa k nemu vyjadril. Aj takýmto spôsobom sa „zabíjajú“ rukopisy, to dr. Kamenec asi vedel od svojho učiteľa Gosiorovského. Po celý čas na rukopise, tak ako bol pripravený pre Karolinum, bolo jeho meno uvedené ako meno recenzenta. Mal tri možnosti: svoje meno jednoducho škrtnúť, vrátiť rukopis Kalligramu s poznámkou, že nie je recenzent, alebo autorovi oznámiť /hovoril medzitým s ním osobne o „sušení“ rukopisu/, že nie je recenzent. Nič z toho neurobil. Academia prevzala rukopis kompletne, bez zmien, aj s Kamencovým menom.
Dr. Kamenec sa ihneď ozval. Zodpovedná redaktorka jeho list označila za „sprostý“, to nebol môj výmysel. Dr. Kamenec sa neuspokojil vysvetlením, že vec prišla od Karolina a nič sa nezmenilo, požiadal právnika o prípravu súdneho pokračovania, ak Academia sa neospravedlní. Redaktorka nečakala na stanovisko Karolina a ospravedlnenie dala uverejniť v českých denníkoch. Tým by sa vec recenzenta vysvetlila. Prajem dr. Kamencovi, aby Karolinum vo svojom archíve nenašlo jeho posudok a nemusel vracať Academii náklady na reklamnú „omluvu“.
Horšie už je, že dr. Kamenec ma obvinil, že som ho „profesionálne poškodil, degradoval“, lebo som napísal nepodarok s množstvom chýb, nepresností a zjednodušení. Vraj som nerešpektoval práce, ktoré na Slovensku k téme vyšli. Je to prosto výmysel. Čo najúzkostlivejšie som sa pridŕžal faktov, do doby vzniku rukopisu publikovaných, nevymýšľal som si a snažil urobiť slušnú prácu. V danej fáze výskumu problematiky nemožno sa vyhnúť istých lapsusov, vyplývajúcich z medzier výskumu a celých bielych miest. Rukopis bol dokončený roku 1994 a neobsahuje novšiu literatúru, na čo vydavateľstvo zvlášť upozornilo.
Prial by som dr. Kamencovi, až bude koncipovať syntézu, sám či ako spoluautor, aby na základe ďalšej novej literatúry biele miesta zaplnil a odstránil i zjednodušenia, ktoré v mojej knihe nevyhnutne sú. Pokiaľ ide o ono poškodzovanie: 20 rokov za normalizácie som bol zakázaný autor s vyradenými knihami a so zákazom citovať moje práce. V mnohých knihách, vyšlých za normalizácie som videl pasáže z mojich kníh, bez odkázania na autora, citovali sa priamo pramene, ktoré autori nemohli vidieť /lebo napr. z balíkov už boli spracované inak/.
Ak ma dnes dr. Kamenec obvinil z plagiátorstva, keď som použil divnú „tvorivú“ metódu, nuž ťažko čo povedať. V mennom registri citujem Kamencove práce doslova 11-krát, v bibliografii uvádzam 4 jeho práce. Čo som citoval, či parafrázoval, uviedol som. Ak dr. Kamenec toto zakamufloval, tak luhá. Lipscherove knihy som citoval až 17-krát, ďalej sú odkazy na diela Liptáka, Jablonického, Jelínka a iných autorov, ktorí sa novodobou problematikou zaoberali. Vzniká otázka, prečo sa dr. Kamenec snaží zo mňa ako historika urobiť plagiátora?
Ak sa dosiaľ sám nezmohol na syntézu, alebo slušnejší prehľad problematiky, ktorou sa už desaťročia zaoberá, nech si lžami nevŕši zlosť na kohosi, kto sa o to pokúsil. Aj „konkurencia“ medzi historikmi má predsa svoju etiku a podrazy, luhanie nie sú dovolené ani im!
Česká verejnosť prijala moju knihu v podstate pozitívne v mnohých ohlasoch a recenziách. Akýkoľvek pokus, ktorý podniknem v histórii Židov na Slovensku asi dr. Kamenca nepoteší. Skôr ho zatají. Ako prvý som objavil a citoval pramene o vzťahu Vatikánu a Tisovho štátu z fondu dr. E. Jelena. Kamenec sa neskôr podieľal na edícii podobných prameňov. Myslíte, že moju iniciatívu niekde uviedol?
Výpad dr. Kamenca proti mne nepovažujem za hodný sebavedomého, slobodného a mysliaceho historika, ale žiaľ za recidívu dosiaľ nezvládnutej normalizačnej minulosti, ktorá vytvára medzi historikmi ono chrapúnske prostredie, ktoré sa nikomu nemôže páčiť.

Ján Mlynárik, historik