SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Rozhovor s Albertom Einsteinom

Rozhovor s Albertom Einsteinom

Ak by sme sa „zhovárali“ len so živými, veľa by sme sa nedozvedeli.

 

Preto je literatúra nevyhnutnou podmienkou všetkých vecí, umožňuje nám viesť rozhovory s múdrejšími, skúsenejšími, talentovanejšími, klásť dobré otázky, hľadať odpovede a súvislosti.

 

O vás napríklad, pán Einstein, niektorí záhadológovia tvrdia, že ste boli súčasťou akýchsi tajných bratstiev. Zrejme to vplynulo z toho, že...

...každý deň som si mnohokrát pomyslel, že môj vnútorný aj vonkajší život spočíva na práci ľudí žijúcich alebo už mŕtvych a že sa musím pričiniť dávať rovnakou mierou, akou som prijímal a akou doposiaľ príjmam, stojac na pleciach velikánov.


Príjmať od iných nie je pre každého prirodzené a nie vždy ľahké.
Mal som potrebu sebestačnosti a často tiesnivý pocit, že kladiem na prácu svojich blížnych väčšie nároky, než treba.

V tridsiatych rokoch ste vo svojej knihe formulovali svoje názory na svet.
Nepovažoval som za oprávnené triedne sociálne rozdiely a koniec koncov som bol presvedčený, že sa zakladajú na násilí. Veril som tiež, že prostý a nenáročný život prospieva každému po stránke telesnej aj duševnej.

Verili ste v slobodu človeka?
V žiadnom prípade som neveril v slobodu človeka vo filozofickom zmysle slova. Každý koná nielen z vonkajšieho donútenia, ale aj podľa vnútornej nutnosti. To by mohlo byť pre nás útechou a nevyčerpateľným zdrojom znášanlivosti a blahodárne mierniť náš pocit zodpovednosti, ktorý nás ľahko oslabí. Neposudzujme preto sami seba ani iných príliš prísne

Vaša profesia logicky aj vás priviedla k otázkam o zmysle života.
Z objektívneho hľadiska sa mi vždy zdalo nezmyselné pýtať sa, aký má zmysel alebo účel život vlastný alebo život tvorstva vôbec. A predsa má každý človek isté ideály, ktoré sú smerodajné pre jeho snahy a úsudky. V tomto zmysle sa mi nejavili blahobyt a šťastie niečím samoúčelným (takýto mravný základ nazývam aj ideálom stáda svíň).

 

 

Aké boli teda vaše ideály?

Moje ideály, ktoré mi svietili na cestu a ktoré ma stále plnili radostnou životnou odvahou boli dobro, krása a pravda. Keby som nemal pocit, že so mnou súhlasia ľudia rovnako zmýšľajúci, keby som sa nemohol zaoberať objektívnym, večne nedosažiteľným v oblasti umenia a ľudského bádania, pripadal by mi život prázdny. Všedné ciele ľudských snáh – majetok, vonkajší úspech, luxus – sa mi už od detstva javili hodné opovrhnutia.

Mali ste však aj vášnivý zmysel pre sociálnu spravodlivosť a sociálne povinnosti.
Tento môj zmysel bol vo zvláštnom rozpore s mojím zjavným nedostatkom – nemal som totiž priamu potrebu stýkať sa s ľuďmi a s ľudskou spoločnosťou. Bol som skutočný „samochodec“, moje srdce nikdy nepatrilo ani štátu, ani priateľskému kruhu, ba ani vlastnej rodine. Naopak, pociťovalo netušený pocit cudzoty a potrebu samoty, čo sa vekom vystupňovalo. Pochopiteľne som preto čiastočne strácal svoj pokoj a bezstarostnosť, ale na druhej strane je človek nezávislý na názoroch, obyčajoch a úsudkoch svojich blížnych. Nedostáva sa do pokušenia, aby svoju duševnú rovnováhu staval na nesolídny základ.

Vašim politickým ideálom bola demokracia.
Každého človeka treba mať v úcte a nikoho neslobodno zbožňovať. Uznával som, že na dosiahnutie cieľa treba jedinca, ktorý vedie, organizuje a nesie zodpovednosť. Ľudia však majú mať možnosť voľby takého vodcu. Každý autokratický systém donucovania sa zakrátko zvrhne. Násilie totiž vždy priťahuje ľudí mravne menejcenných.

 

Geniálni tyrani zákonite mávajú za nástupcov podliakov. Na správnej ceste boli v tomto pre mňa USA a ich systém. Za skutočnú hodnotu v ľudskom hmýrení som však nepovažoval štát, ale tvorivé a cítiace indivíduum, osobnosť. Tá jediná vytvára ušľachtilosť a vznešenosť, kým dav je vo svojej podstate tupý v myslení a tupý v cítení.

 


My vás dnes pokladáme za jedného z prvých pacifistov.
Vojsko nenávidím. Je to najhorší výplod štátnosti. Ak pôsobí niekomu potešenie, že pochoduje v zovretom šíku za zvukov hudby, takým človekom pohŕdam. Mozog má len omylom, stačí mu miecha. Hrdinstvo na povel, nezmyselné násilné činy, odporné vlastenčenie...Nesmieme sústavne korumpovať zdravý zmysel národov obchodnými a politickými záujmami prostredníctvom školy a tlače. Túto škvrnu civilizácie by sme mali zo sveta čo najskôr odstrániť.

Povedali ste, že svoju príslušnosť k židovskému národu pociťujete ako dar osudu.
Zdôvodnil som to takto: úsilie o poznanie pre poznanie, láska k spravodlivosti, vystupňovaná do fanatizmu aj snaha o osobnú samostatnosť. Preto tí, ktorí besnia proti ideálom rozumu, a osobnej slobode, v nás právom vidia nezmieriteľných protivníkov. Dejiny nám uložili ťažký údel, pokiaľ však budeme oddane slúžiť pravde, spravodlivosti a slobode, budeme nielen ďalej žiť ako jeden z najstarších národov, ale aj produktívnou prácou tvoriť hodnoty, prispievajúce k zušľachteniu ľudstva.

Ako vníma fyzik židovský svetonázor, ak nejaký existuje?
Zdá sa mi, že je to uznanie života všetkého tvorstva. Individuálny život má zmysel len ak pomáha skrášľovať a zušľachťovať život všetkého živého. Život je najvyššia hodnota. Židovský boh je popretie a vylúčenie povery. Slúžiť bohu znamená slúžiť živému. Židia nepožadujú „vieru“, ale posvätenie života v nadosobnom zmysle.

 

Najkrajšie v židovstve pre mňa je navyše akási rozjarenosť a úžas nad krásou a vznešenosťou tohto sveta. Z tohto pocitu čerpá svoju duševnú silu aj pravé bádanie, rovnako ako sa to javí aj v speve vtáctva. Naväzovať tu na predstavu boha sa zdá detskou prostoduchosťou.

Napísali ste v ťažkých predvojnových rokoch optimisticky o obnovení židovskej pospolitosti, v tomto roku má Izrael šesťdesiat rokov.
Nikdy som o tejto veci nepochyboval. Preto som vtedy písal o kultúrnom domove pre všetkých Źidov, o útulku najtiesnenejšom, o poli pôsobnosti pre najlepších medzi nami, o jednotiacom ideále a o štáte, ako prostriedku vnútorného ozdravenia Židov na celom svete.



Zuzana Szatmáry l Máj 1, 2012 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
3 reakcie pre „Rozhovor s Albertom Einsteinom“

Igor Dietrich napísal(a):

Máj 3, 2012 00:23

Pokiaľ ešte smiem dodať:. *Bol som skutočný „samochodec“, moje srdce nikdy nepatrilo ani štátu, ani priateľskému kruhu, ba ani vlastnej rodine*.- Po Bergsonovi mi ešte prišiel v spomienkach Marián Varga, ktorý konal tak asi ako aj Einstein. Bola to snaha o osobnú samostatnosť, ktorá spája Einsteina, Bergsona, Vargu a ešte mnohích ...Istý dalajlama pred mnohými storočiami sa vyjadril, že JEDEN človek, ktorý nadobudne poznanie, osvieti iných, aj keby sa sám skryl - --A tak tento rozhovor s Albertom bude aktuálny pre Delet aj o 50.rokov, ako aktuálna bude aj Vežová hudba Mariána Vargu, ako aj filozofia intuicie-ELAN VITAL Henryho Bergsona

Igor Dietrich napísal(a):

Máj 2, 2012 23:40

Citujem.*Mali ste však aj vášnivý zmysel pre sociálnu spravodlivosť a sociálne povinnosti.
Tento môj zmysel bol vo zvláštnom rozpore s mojím zjavným nedostatkom – nemal som totiž priamu potrebu stýkať sa s ľuďmi a s ľudskou spoločnosťou. Bol som skutočný „samochodec“, moje srdce nikdy nepatrilo ani štátu, ani priateľskému kruhu, ba ani vlastnej rodine*.- po tomto článku mám Einsteina za filozofa typu Henryho Bergsona, vynikajúci článok, dakujem pani Zuzana.

Helena Sedlarova napísal(a):

Máj 1, 2012 10:31

s nádychom surrealizmu - rozhovor s A. Einsteinom, ktorý nie je medzi živými 57 rokov.. zaujímavé, páči sa mi to..
a, výborný článok!

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo