Radšej bez diskusií

Vravela som si – prečítam si diskusiu alebo radšej ani nie? Aj tak tuším, čo v nej bude... A prečítala som si. A mrzí ma to. Lebo som po nej ostala poriadne smutná.

Článok bol o to, že nemecká vláda zvýši príspevok židovskej komunite. Podľa jej predstaviteľov peniaze pomôžu začleniť prisťahovalcov, vzdelať ich a pracovať s mladými. Presne to, čo sa nie celkom podarilo s komunitou napríklad tureckou. V Nemecku žije asi štvrťmilióna Židov, stále je to polovica oproti stavu pred druhou svetovou vojnou.

Zaujalo ma to. No, a potom som si klikla na diskusiu. Či tam bude z deviatich názorov aspoň jeden v znení – ako dobre, že svet sa mení, v niektorých prípadoch k lepšiemu. Namiesto toho som našla obvinenia zo židovskej propagandy, otázka, prečo sa Židia do Nemecka vôbec vracajú, keď je Izrael – s odpoveďou, že sa čaká na nového Hitlera – a  smajlík túto odpoveď celkom neodľahčil, komentár, že Židov síce nie je veľa, ale sú všade a ešte nejaké odkazy, ktoré som celkom nepochopila.

Nie som Židovka. A žijem v radostnom čase slobody a demokracie. A tak si vravím – keď už ľudia neberú do úvahy všetky krivdy, ktoré sa stali – prečo majú potrebu vypisovať sa z toho? Anonymnosť internetových diskusií otvára dvere všetkým škaredým slovám a názorom, ktoré slušný človek nepovie nahlas. V diskusii ich napíše. Hanbím sa. A je mi... smutno.