SK I EN
About us | Contact | Terms of Use

Je Žid nebezpečný ako jedovatý hríb?

Je Žid nebezpečný ako jedovatý hríb?

Náš príbeh pochádza z nacistickej detskej knihy na výuku nenávisti voči Židom. Vydal Julius Streicher v roku 1936, špecialista na antisemitskú propagandu.

 

Norimberským tribunálom bol v roku 1946 uznaný vinným a za úlohu, ktorú zohral počas holokaustu, ho popravili. Matka a jej synček zbierajú hríby v nemeckom lese. Chlapček našiel niekoľko jedovatých hríbov. Matka mu cestou domov vysvetľuje, že sú huby dobré a sú huby jedovaté: „Vieš, Franz, ľudské bytosti na tomto svete sú ako huby v lese. Sú dobré huby a sú dobrí ľudia. Sú jedovaté, zlé huby a sú zlí ľudia. A my si musíme dávať pozor na zlých ľudí rovnako, ako sa musíme chrániť pred jedovatými hubami. Rozumieš tomu?“ „

 

Áno, mama,“ odpovedá Franz. „Chápem, že keď máme do činenia so zlými ľuďmi, vzniknú ťažkosti, celkom ako keď človek zje jedovatú hubu. Môže dokonca aj zomrieť!“ „A vieš, kto sú tí zlí ľudia,“ pokračovala mama „tie jedovaté huby ľudstva?“ Franz sa hrdo udrel do pŕs: „Pravdaže viem, mamička! Sú to Židia! Náš učiteľ nám o nich často rozpráva.“ Mama pochválila synčeka za inteligenciu a ďalej vysvetľovala, aké rôzne druhy „jedovatých“ Židov poznáme: židovský obchodník, židovský handliar s dobytkom, kóšer mäsiar, židovský lekár, pokrstený Žid, atď.

 

„Nech sa maskujú, ako chcú a nech sa ako chcú tvária priateľsky a tisíckrát nás presviedčajú o svojich dobrých úmysloch, nesmieme im veriť. Židia sú Židia a Židmi aj ostanú. Pre náš národ sú jedom.“ „Ako jedovaté huby!“ povedal Franz. „Áno, dieťa moje! Tak ako jeden jedovatý hríb môže otráviť celú rodinu, môže jediný Žid zničiť celú dedinu, celé mesto, dokonca celý národ.“ Franz porozumel.

 


„Povedz mi, mamička, vedia všetci nežidia, že Žid je rovnako nebezpečný ako jedovatý hríb?“ Mama pokrútila hlavou. „Nanešťastie nie, dieťa moje. Sú milióny nežidov, ktorí ešte Židov nepoznajú. Musíme teda ľudí poučovať a pred Židmi ich varovať. Aj našu mládež treba vystríhať. Naši chlapci a dievčence sa musia naučiť poznať Žida. Musia sa naučiť, že Žid je najnebezpečnejšia huba v živote. Tak ako jedovaté huby vyrastú hocikde, tak aj Žida nájdeme v každej krajine na svete. A rovnako ako jedovaté huby často zapríčinia najhroznejšie nešťastie, tak aj Žid spôsobuje utrpenie a nebezpečie, chorobu a smrť.“


Autor uzatvára príbeh poučením: Nemecká mládež sa musí naučiť rozpoznávať židovskú jedovatú hubu. Musí sa naučiť, akým nebezpečenstvom je Žid pre nemecký národ a pre celý svet. Musí sa naučiť, že židovský problém sa týka osudu nás všetkých. „Nasledovné príbehy nám porozprávajú pravdu o židovskej jedovatej hube. Ukážu nám, aké rozmanité podoby na seba Žid berie. Ukazujú nám mravnú skazenosť a ohavnosť židovskej rasy. Ukazujú, čím Žid v skutočnosti je: Diabol v ľudskej podobe.“


by Michael Szatmary l Mar 16, 2012 12:00 AM l Print l
Click here to print.
11 Reponses to „Je Žid nebezpečný ako jedovatý hríb?“

Robert says:

Dec 3, 2012 3:38 PM

viete, aj to je problem, ze zidia podla narodno-socialistickej politiky spochybnuju narody ako take, a to svojim pristupom - relativizovat veci, spolocnost, atd... to je v nacionalnej politike nepripustne, ved nakoniec aj cela 3.ríša, vedci a pod.. stali proti relativizmu, dali si za ciel znicit relativizmus a jeho vplyv na spolocnost, okrem ineho

Trubiroch says:

Mar 30, 2012 10:24 PM

A jaj. Znovu Jožin z bažin sa tu vynoril.

KonradFuchs says:

Mar 30, 2012 11:42 AM

Veľká horiaca hranica z kníh nám príjemne zohrieva chrbát.
Keď sme Otcovi Serafimovi vysvetlili, čo sme urobili zašomral: „Už zhasína vatra, nemal by som prihodiť Nový zákon? Ten sa tiež Židom nepáči.“
Hovorím mu: „Nepreháňaj to! Z čoho budeš žiť? Ty si myslíš, že ťa urobia nejakým riaditeľom v „Ústave pre kontrolu demokracie a hľadanie spochybňovačov holocaustu po celom svete, ako urobili profesora Pavla Mešťana riaditeľom Židovského múzea v Bratislave, keď spálil všetky knihy, ktoré do roku 1989 napísal a živili ho?“

KonradFuchs says:

Mar 30, 2012 11:39 AM

Pálenie nedemokratických kníh

Kúpil som si kníhkupectve Artfórum v Bratislave najnovší Delet, lebo sudoku som už vo všetkých denníkoch vyplnil.
Dúfal som, že v židovských novinách budú aspoň 3 zákerné sudoku a cesta do Telgártu mi prejde ako lusk. Nebolo ani jedno. Musel som čítať články.
Keď vlak zastal v Telgárte, celý zdesený utekám zo stanice do Penziónu u Hanky, mávam novinami a kričím: „Žid! Rýchlo stavaj hranicu na dvore. Ideme páliť knihy!“

KonradFuchs says:

Mar 30, 2012 11:38 AM

Vidím ho celého vystrašeného stáť vo dverách a v očiach mu čítam: „Čo sa stalo? Budú pogromy? Mám sa schovať na povalu ako cez vojnu?“
Tak ho rýchlo upokojujem: „Ešte nie. Môžeme ťa zachrániť. Musíme spáliť všetky rozprávkové knihy, ktoré máš v knižnici, lebo príde generál Packa s kukláčmi, urobí prehliadku a dostaneš doživotie. A budeš rád, že neodvisneš ako rozprávkar Július Streicher za rozprávky o jedovatých hríboch, ktorý vraj vytváral atmosféru nenávisti, za čo ho po vojne spravodlivo obesili. Teraz sa už v Európe z politických dôvodov nevešia.“
Potom som sa zamyslel a hovorím: „Zvláštne - Žida Roberta Oppenheimera, ktorý vymyslel sedemmíľové čižmy v dvoch veľkostiach ako V-1 a V-2 a nechal ich hádzať na Londýn, neobesili, ale si ho nechali. Poradil potom americkým Židom ako majú pozabíjať, čo najviac ľudí v Hirošime a Nagasaki.“
Nechápavo som pokýval hlavou a pokračujem vo vysvetľovaní: „Teraz v demokracii, najmä 60 rokov po holocauste, si musíš dávať veľký pozor, čo máš v knižnici. Čo, keď tam máš niečo, čo by mohlo vytvárať atmosféru nenávisti? Bojím sa, že aj Profesor Ďurica, keď na neho prídu, dostane 30 rokov za spochybňovanie viny Dr. Jozefa Tisa ako ten pochybovač Dávid Irving, čo sedí v Rakúsku 3 roky za spochybňovanie rozprávky o holocauste.“

KonradFuchs says:

Mar 30, 2012 11:38 AM

A pomyslel som si: „Mali to pekné šťastie Ezop, Jean de la Fontaine i Čechov, že žili pred holocaustom, lebo by už dávno viseli.“
No, ale my chceme žiť na slobode a naďalej sa tešiť zo života.
Preto pripravujeme na dvore hranicu z dreva a znášame židove knihy, ktoré musíme spáliť, aby nemohli vzniesť nejaké pochybnosti o dobrote Židov, tak ako to píše Mordechay Kohl.
Žid sa ma pýta: „Aj túto spálime?“ - a podáva mi Pavla Dobšinského.
Listujem a keď vidím obrázok k rozprávke o perníkovej chalúpke od strachu vykríknem: „Preboha, už aj na hranicu. Pozri sa na ten obrázok. Stará hnusná škaredá Žid... totiž Baba Jaga s žid... čo to stále splietam - s veľkou bradavicou na dlhom škaredom nose skončila nakoniec v peci. Vieš si predstaviť, čo by sa s nami stalo, keby ti tú knihu našli kukláči? Doživotie.“
A Základy marxizmu od Miroslava Kusého tiež na hranicu, aj všetky staré knihy Pavla Mešťana - na hranicu - bez milosti, oni už zmenili svetonázor.
Trošku kľudnejší vidím prichádzať Otca Serafima, pozerám sa na horiacu hranicu, Hanka prináša víno a klobásky a sadáme si v pokoji za stôl na terase.

Trubiroch says:

Mar 16, 2012 8:52 PM

KonradFuchs ty asy nevieš čo je to plagyát.

Michael Szatmary says:

Mar 16, 2012 1:28 PM

Pan Fuchs, zle ste patrali. tento clanok vysiel v roku 2006, este ked vychadzal Delet v printovej forme a kedze si ho uz mnohi nepamataju, rozhodol som sa ho uverejnit opat, pretoze stoji zato. A k panovi kapustovi sa vyjadrovat nebudem. Som ale rad, ze nemate ine starosti v zivote :)

KonradFuchs says:

Mar 16, 2012 7:48 AM

To už nemáte o čom písať, že ste začali uverejňovať staré články? Alebo je to pokus o plagiát, pretože v tom starom článku z roku 2005 bola uvedená ako autorka pani Zuzana Szatmáry. A toto bola reakcia Mordechaja Kapustu na jej impertinencie voči Slovákom.

13 JANUÁR 2007

Jedovatý Hríb je nebezpečný ako Žid

KonradFuchs says:

Mar 16, 2012 7:45 AM

Našli sme pod týmto názvom starší článok Mordechaja Kapustu z roku 1998, v ktorom opisoval príbeh pochádzajúci z demokratického prostredia opísaného v detskej knihe zameranej na výuku nenávisti Židovských detí voči Gójom tak, ako mu ho porozprávali redaktori verejnoprávnej televízie, keď ich onehda navštívil na 27. poschodí v Mlynskej Doline. Čakali tam, na rozdiel od redaktorov dnešnej atmosférou neslobodnej televízie na porážku, ako kravy na bitúnku. Pochopili sme, že Delet uverejnil plagiát pána profesora, aby pripravil pôdu pre reláciu Pod Lampou Je Tma a zabezpečil si účinnosť vyjadrenia solidarity svojimi svojim, pretože posledný pokus s petíciou zlyhal. Pripomeňme si stručný obsah príbehu. Matka a jej dcérka zbierajú hríby v slovenskom lese. Dcérka našla niekoľko jedovatých hríbov. Matka jej cestou domov vysvetľuje, že sú huby dobré a sú huby jedovaté: „Vieš, Sára, ľudské bytosti na tomto svete sú ako huby v lese. Sú dobré huby a sú dobrí ľudia. Sú jedovaté, zlé huby a sú zlí Gójovia. A my si musíme dávať pozor na zlých Gójov rovnako, ako sa musíme chrániť pred jedovatými hubami. Rozumieš tomu?“ „Áno, mama,“ odpovedá Sára. „Chápem, že keď máme do činenia so zlými Gójmi, vzniknú ťažkosti, celkom ako, keď Žid zje jedovatú hubu. Môže dokonca aj zomrieť!“ „A vieš, kto sú tí zlí Gójovia,“ pokračovala mama „tie jedovaté huby sveta?“ Sára sa hrdo udrela do pŕs: „Pravdaže viem, mamička! Sú to Slováci, Srbi, Rusi, antisemiti, nacionalisti a rasisti! Náš Rabi nám o nich často rozpráva. A najjedovatejšie hríby rastú v Telgárte na Pohroní. Tam dokonca rastú v Penzióne u Hanky odporné jedovaté hríby, ktoré otravujú celý náš drahý Delet.“ Potom chvíľku porozmýšľala a so svojou detskou nevinnou tváričkou múdro dodala: „Preto ich ujo Michael Szatmáry vždy vydeletuje, aby sme čítali len správne demokratické názory.“ A od šťastia zatlieskala ručičkami. Potom sa zrazu zháčila a zvedavo sa pýta: „Mama, ale tam žije aj teta Hanka Hríbiková a ujo Ondrej Hríbik, ktorý sa kamaráti

Page 1 of 2 1 2 »
Leave a Reply
Sign In or Sign Up now to post a comment.
2000Your comment may be no longer than 2,000 characters. HTML tags are not permitted. Cancel or