SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Izrael a Palestína - dva štáty, dva národy

Izrael a Palestína - dva štáty, dva národy

Delet vám prínáša exluzívny rozhovor s Ruth Calderon, izraelskou akademičkou, zároveň političkou, ktorá presadzuje sekularitu a dva štáty.

 

Čo v Izraeli znamená byť sekulárny?

Vyrastala som v sekulárnej rodine v Tel Avive. Byť sekulárni pre moju rodinu, a všeobecne v sekulárnej komunite v Izraeli, neznamená, že nie sme Židia. Znamená to, že nežijeme podľa halachy (židovské náboženské právo – pozn. red.). Nepodriaďujeme sa pravidlám náboženstva, ale hovoríme jeho jazykom – hebrejčinou, riadime sa židovským kalendárom, oslavujeme židovské sviatky a v školách študujeme Tóru.

 

Odkiaľ sa teda vzala vaša fascinácia Talmudom?

Vždy som cítila niečo zvláštne, keď išlo o moju vášeň pre štúdium Talmudu, ktorý je možno najslávnejší a najdôležitejší text židovského kanónu a veľkých kníh judaizmu ako takých. Zvyčajne ho študovali len veriaci muži. Bohužiaľ, nebola som muž a nebola som veriaca.

 

Talmud ma začal zaujímať v čase, keď som mala 14 alebo 15 rokov a žili sme s rodinou v Austrálii. Môj otec bol vedec a tam sme trávili jeho študijné voľno. Počas života mimo Izraela som zistila, že som pomerne veľký ignorant voči niektorým základom judaizmu. Nie iba k textom, ale tiež k myšlienkam a hodnotám. Nevedela  som poriadne odkiaľ pochádzam. Cítila som, že táto neznalosť je slabosť. Po návrate do Izraela som sa stále nechcela stať veriacou - chcela som sa stať zasvätenou.

 

Keď som v sedemdesiatych rokoch začala hľadať miesto, kde môžem študovať Talmud, nenašla som žiadnu možnosť pre sekulárnu ženu! Tento moment začal moju cestu cez magisterské štúdium na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a v rovnakom čase na Inštitúte Šaloma Hartmana. Tam som študovala tradičnou židovskou metódou ako v Bejt midraš, čo znamená štúdium pôvodných textov  v pároch – čítať, premýšľať a diskutovať o nich.

 

Bola reakcia tradičných učencov negatívna, alebo skôr naopak?

Študenti a učitelia na oddelení Talmudu na Hebrejskej univerzite neboli charedim (príslušníci konzervatívneho ortodoxného judaizmu – pozn. red.). Boli to muži modernej ortodoxie (snaží sa o spojenie židovských tradičných hodnôt s moderným sekulárnym svetom – pozn. red.). Poznám len jednu ženu – veriaca, skvelá akademička - ktorá tam tiež pôsobila, ale v čase keď som študovala ja, som bola jedinou ženou v miestnosti. Ako niekedy zvyknem hovoriť, bola som jediná osoba bez brady.

 

Pozerali sa na mňa ako na také podivné vtáča, ale boli ku mne veľmi milí. Nikdy neboli agresívni. Nerozumeli prečo študujem Talmud, keď nežijem nábožným životom a nechcem sa stať akademikom v tomto odbore. Chcela som študovať, aby som žila pre mňa hlbším a zmysluplnejším spôsobom a aby som priniesla Talmud do mojej sekulárnej komunity v Izraeli.

 

Má moderná sekulárna izraelská spoločnosť záujem o štúdium Talmudu a Tóry?

Máme tu dve skupiny ľudí. Prvá nechce mať nič spoločné s judaizmom. Cítia, že je to niečo antické, staré, neaktuálne a nezaujíma ich to. Druhá skupina, do ktorej patrím ja, je súčasťou tzv. židovskej renesancie. Stovky tisíc Izraelčanov chcú poznať Talmud a judaizmus ako taký. Musím podotknúť, že napriek tomu, že sme sekulárni, všetci sme študovali židovskú Bibliu na školách. Bola súčasťou nášho kultúrneho jedálnička.

 

Na druhej strane, Talmud ako aj inú rabínsku literatúru obvykle študujú len veriaci ľudia, resp. veriaci muži. Úplne prvý Bejt midraš pre sekulárnych ľudí – Elul v Jeruzaleme, som založila v roku 1989. V roku 1996 som v Tel Avive založila ďalšiu organizáciu zvanú Alma. Obe inštitúcie stále fungujú a sú súčasťou celej siete sekulárnych škôl a organizácií aktívnych v Izraeli.

 

Alma je výraznou inštitúciou na poli sekulárneho vzdelávania v Izraeli. Viete nám priblížiť jej činnosť?

Alma je v súčasnosti známa ako Domov pre hebrejskú kultúru. Nie je to univerzita a neudeľuje tituly. Snaží sa byť niečím podobným ako bol Lehrhaus Franza Rosenzweiga založený v Nemecku, alebo ako bola škola Bauhaus. Alma predstavuje malé centrum s 25 až 35 žiakmi každý rok, ktoré sa snaží zaviesť iný prístup k židovskej kultúre. Na začiatku keď som ju zakladala, tvorili tretina učiteľov akademici, tretinu umelci, ktorí vo svojej tvorbe pracujú s židovskou kultúrou a textami, a tretinu tradiční židovskí učenci.

 

Spôsob akým prebieha výučba sa tiež líši od univerzity. Pracujeme v štúdiách, tradičným spôsobom ako v už spomínanom Bejt midraš, ale máme taktiež prednášky akademikov. Usporadúvame kultúrne salóny, ktoré sú navštevované poprednými izraelskými umelcami, muzikantami, spisovateľmi a básnikmi. Mávame diskusie, knižné eventy a množstvo iných aktivít. Všetko prebieha v rámci konceptu judaizmu ako kultúry v protiklade k judaizmu ako náboženstvu.

 

Niekoľko rokov fungovala Alma aj v Haife a istý čas aj v New Yorku. Dnes je Alma v úzkom spojení s Inštitútom Šaloma Hartmana v Jeruzaleme a pod záštitou organizácie Panim – siete podobných škôl naprieč štátom Izrael. Čo je najdôležitejšie je duch Almy – interdisciplinárny a pluralistický prístup rovný pre mužov aj ženy.

 

Howard Deitcher z Melton Centra v Jeruzaleme mi raz povedal, že najhoršiu vec, ktorú sme mohli spraviť je, že sme prenechali Bibliu v rukách veriacich ľudí. Súhlasíte s týmto výrokom?

Rešpektujem a vážim si Howarda. Rozumiem jeho výroku tak, že správna cesta k porozumeniu našich klasických textov je nechať všetkých – ženy aj mužov, sekulárnych aj ortodoxných, reformovaných, konzervatívnych aj charedim – my všetci by sme ich mali študovať a podeliť sa o naše odlišné chápanie textu a iný spôsob jeho čítania. V momente keď akýkoľvek klasický text „vlastní“ len jedna časť populácie, prestáva byť celistvým. Viete si predstaviť, že by Shakespeare-a čítali len muži, alebo Goethe-ho by čítali len ľaváci? Mali by byť dostupní všetkým ľudom bez rozdielu. Talmud a Tóra sú veľkými knihami našej spoločnej kultúry a histórie. Myslím, že Howard myslel práve toto.

 

 

Vo vašej knihe A Bride for One Night (Nevesta na jednu noc) ste ukázali iný spôsob čítania talmudských príbehov. Ako bolo prijaté toto prerozprávanie klasických textov?


Spôsob, ktorý som použila, bolo čítanie Talmudu ako literatúry. Talmud je náboženský text pre mnohých ľudí, ale zároveň predstavuje nádhernú literatúru. Jeho miniatúrne príbehy sú inšpirujúce, plné súcitu, radostí aj slabostí a pre mňa sú tiež veľmi osobné. Snažila som sa ukázať, ako tieto príbehy odrážajú môj vlastný život. Som presvedčená o tom, že prinášam iný uhol pohľadu aj preto, že som žena.

 

A čo „nežidia“? Nájdu si talmudské príbehy svoje miesto na policiach svetových knižníc?

Áno, verím tomu! Mojim najväčším snom je vytvoriť televízny seriál na predlohe Talmudu. Myslím si, že celý svet, a v mnohých prípadoch aj Židia, by bol unesený krásou a psychologickou aj ľudskou hĺbkou príbehov z Talmudu. Sú veľmi dramatické ale aj provokačné. Patria medzi veľké diela našej civilizácie a kolektívnej kultúry, presne ako Tisíc a jedna noc, Iliada a Odysea, alebo knihy Dostojevského či Tolstoja.

 

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky a uchádzať sa o miesto v parlamente?

Verím, že všetko je politika. Fakt, že som študovala Talmud bola politika. Fakt, že som založila školy pre sekulárnych ľudí bol tiež politický krok.

 

V akom zmysle?

Pre mňa ako sekulárnu ženu z Tel Avivu neexistovalo jediné miesto na štúdium klasických textov, ktoré sú taktiež moje! Verejné školy ešte aj dnes nedostávajú prostriedky na zavedenie židovských štúdií, aké dostávajú v cirkevnom školstve. Predovšetkým školy charedim dostávajú milióny a milióny od vlády, o ktorých môžu štátne školy len snívať. Vzdelávanie a politika sú veľmi silno prepojené. Pre mňa je najdôležitejší fakt, akú podobu bude mať štátu Izrael. Identita štátu je politická otázka. Ja som predovšetkým pedagóg, ale moje nádeje a moja misia je usilovať sa o náboženskú slobodu, rovnosť a identitu Izraela ako židovského a demokratického štátu. Preto je vzdelávanie a politika pre mňa jedna a tá istá vec.

 

 

Čiže sa v podstate usilujete o odluku cirkvi od štátu?

Samozrejme. To je presne to, čo musíme dosiahnuť. V Izraeli nemáme dokonca ani civilný sobáš! Keď sa chceme zosobášiť civilným spôsobom, musíme cestovať na Cyprus. Keď sa chceme rozviesť, musíme ísť do ortodoxného Bejt dinu (rabínsky náboženský súd - pozn. red.). Neexistuje iná možnosť. Židovské komunity naprieč európskymi krajinami majú k dispozícii služby, v akejkoľvek forme si zvolia – sekulárnej, ortodoxnej, reformovanej alebo konzervatívnej. V Izraeli sú všetky sobáše, bar micva, bat micva a iné, len pod záštitou ortodoxie. Toto je niečo, čo má neustále ťahá do politiky.

 

Ovplyvnila vás a vaše myslenie práca v parlamente?

Politika vás prinúti myslieť v oveľa širších súvislostiach. Keď žijete v jednom mestečku, rozumiete tomu jednému miestu. Keď ste v politike, odrazu sa pozeráte na celý štát. To pre mňa bolo značne obohacujúce a prinútilo ma myslieť inak. Bolo to ako učiť sa úplne nový jazyk. Tiež som sa naučila, že ak nesedíte za stolom, ocitnete sa na stole. Ak prenecháme politiku iným ľudom, náš hlas sa stratí. Je veľmi dôležité, aby nás bolo počuť. Tiež ma to naučilo, čo predstavuje riziko byť v politike príliš dlhý čas. Videla som ľudí so všetkou tou mocou, ktorá im bola zverená ľuďmi, a po niekoľkých rokoch si začali myslieť, že je to ich vlastná moc. Bolo to veľmi hrozivé a nebezpečné.

 

Ako hodnotíte ako člen izraelského parlamentu súčasnú politickú situáciu. Ako vnímate "okupáciu" a mierový proces?

Mierový proces a okupácia je tiež súčasťou vzdelávania. Myslím si, že je hriech okupovať iných ľudí. Predovšetkým my Židia sme sa naučili, že jedna z najdôležitejších vecí je sloboda. Nemôžeme brať slobodu iným ľuďom. Verím, že mierové rozhovory budú pokračovať. Dúfam, že tu jedného dňa budú dva vzájomne sa rešpektujúce štáty. Zároveň však rozumiem nebezpečenstvu, ktoré predstavuje život na Blízkom východe medzi krajinami, ktoré nie sú práve nadšené samotnou ideou existencie štátu Izrael.

 

Musíme nájsť dospelý spôsob ako sa oddeliť – zastaviť okupáciu a zároveň zabezpečiť, aby Izrael nebol v ohrození. Nebude to jednoduchý krok. Ľudia, ktorí tu žijú sa nechystajú odísť. Rakety a teror tu s nami boli odkedy som sa narodila. Nie som naivná a nemyslím si, že keď raz príde mier, to všetko sa odrazu stane minulosťou. Napriek tomu sa musíme poučiť z iných miest na svete - odvekí nepriatelia si nakoniec našli cestu žiť v mieri, preto som stále plná nádejí.

 

Len nedávno hovoril prezident Trump o dvoch štátoch, ale zároveň aj o možnosti jedného spoločného štátu. Čo si o tom myslíte?

Dúfam, že myšlienka dvoch štátov je stále relevantná. Nemyslím si, že môžeme zahrnúť všetky okupované územia a vytvoriť jeden spoločný štát. Žijú tam viac ako dva milióny Arabov. Ak dostanú izraelské občianstvo a budú hlasovať za arabské politické strany, potom môj štát už viac nebude židovský štát; a ja chcem žiť v národnom štáte. Preto sa musíme rozdeliť. Dúfam, že si raz sadneme za jeden stôl so susedmi ako Egypt, Turecko, s nádejou možno raz aj Libanon a možno so Saudskou Arábiou a nájdeme riešenie spoločne.

 

Riešenie, ktoré bude rešpektovať každý. Nie som prorok, ale napriek tomu, že štát Palestína so sebou nesie istý druh ohrozenia, pokračovať v okupácii je pre nás oveľa nebezpečnejšie. Keď sa ľudom ubližuje, keď strácajú svoju dôstojnosť, keď sú nahnevaní a nemajú žiadnu nádej – to je presne čas, keď rastie všetok ten terorizmus a nenávisť. Akékoľvek riešenie, ktoré vráti druhej strane nádej a dôstojnosť je omnoho lepšie ako súčasný stav. Je to niečo, čo je v mojich očiach neprípustné a hriešne.

 

 

Budovanie židovských osád na okupovaných územiach mierovému procesu rozhodne nepomáha. Aký je váš názor na nedávny pokus vlády existujúce osady legalizovať?


Je to rozhodne zlý a nesprávny krok. Rozumiem láske niektorých ľudí k tej časti zeme. Je to nádherný pocit - ako keby sa vracali do biblických čias. Rešpektujem romantické pocity, že „patríme k zemi“ a pocit, že „zem patrí nám“. Zároveň však zabúdame, že tam teraz žijú ľudia. Kým tam nepanuje mier, je totálne nevhodné stavať tam obydlia silou. Pokus parlamentu vlastniť zem, ktorá ani nie je v Izraeli, je príšerný omyl. Dúfam, že najvyšší súd to zastaví dostatočne skoro a tiež dúfam, že obyvatelia Izraela si zvolia inú vládu. Tá súčasná úplne stratila pojem o ľuďoch, ktorí tam žijú, a nie sú to stovky, ale milióny ľudí.

 

Aké budú vaše ďalšie kroky? Plánujete zostať v politike, alebo sa chcete venovať vzdelávaniu?

Vždy mám len jeden a ten istý cieľ. Priniesť poklady klasických židovských textov do moderného Izraela. Priniesť židovskú kultúru k toľkým ľuďom v Izraeli, koľkým budem môcť. Niekedy je to práca prevažne v školstve, iné roky to môže byť v parlamente. Urobím všetko preto, aby sme tento cieľ dosiahli.

 

Ruth Calderon sa narodila v roku 1961 v Tel Avive. Je akademičkou, pedagogičkou a političkou – členkou strany Ješ Atid (Budúcnosť existuje). Jej úvodná reč v Knessete sa v roku 2013 v Izraeli stala internetovou senzáciou. Doktorandský titul získala na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme v Talmudských štúdiách. Je zakladateľkou prvého izraelského sekulárneho inštitútu pre štúdium klasických hebrejských textov.


Jozef Hyrja l Júl 19, 2017 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
2 reakcie pre „Izrael a Palestína - dva štáty, dva národy“

Miro Iliaš napísal(a):

Júl 23, 2017 21:45

Pani seklularna politicka ma nespravne nazory, co sa tyka osad v Judsku a Samarii. Zrusenie osad (cca 300 tisic ludi) a odovzdanie uzemi palestincanom by bolo z bezpecnostneho hladiska najhorsie. Posledne platne dohody z Oslo rozdelili tzv.Zapadny breh na uzemia spravovane jednak Izraelom, jednak Palestinskou autoritou, t.j. Izrael ma pravo mat na svojich uzemiach (oblast C) osidlenia. Tzv. normalizacny zakon je o tom, ze ak by sa dokazalo vlastnictvo pody Arabmi, ti dostanu financnu kompenzaciu a zidovske domy sa nezburaju. Tak ako Arabi tvoria 20% obyvatelstva Izraela, tak (izraelski) Zidia mozu zit v Judsku a Samarii.

gewitter napísal(a):

Júl 23, 2017 15:43

Ach ty naivná chudinka...

Stranka 1 z 1
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo