Ako sa Ivan Kamenec stal nesvojprávnym historikom

Dlho som si myslel, že ako autor sa zviditeľním iba vtedy, keď dačo napíšem alebo verejne vyslovím. V ostatnom čase som sa na jednom konkrétnom prípade presvedčil, že všetko je inak.

Nedávno vydavateľstvo Academia vydalo v Prahe knihu Jána Mlynárika s ambicióznym a mnohosľubným názvom Dějiny Židů na Slovensku. Na svoje prekvapenie som sa z tiráže tejto knihy dozvedel, že som rukopis tohto diela „ako jeden z troch odborných posudzovateľov“ pred jeho vydaním recenzoval.
Začal som sa vo svojej (slabnúcej) pamäti a v neusporiadanej korešpondencii usilovne prehrabávať, no pri najlepšej vôli som si nemohol spomenúť, ani som k tomu nenašiel žiadny dokument, že som recenziu na zmienenú knihu dakedy napísal. Preto som požiadal o vysvetlenie vydavateľstvo Academia. Odtiaľ mi podnes oficiálne neodpovedali, no z listu zodpovednej redaktorky publikácie som sa dozvedel, že recenziu som predsa len napísal - už deväť rokov (!) pred vydaním knihy - ale nie pre Academiu, ale pre iné pražské vydavateľstvo Karolinum.
Presne v tom istom duchu sa ozval aj autor knihy pán Mlynárik, ktorý moju žiadosť označil za „sprostý list“ a požiadal ma, aby som sa zaň ospravedlnil. A aby som lepšie pochopil širšie súvislosti, ma aj poučil (citujem): „Nepohybujete sa v chrapúnskom prostredí, keď bývalí znormalizovaní historici, ktorí morálne a profesionálne zlyhali, ženú vec k súdu...české prostredie je vysoko intelektuálne a citlivé na normalizačnú prax.“
Láskavý čitateľ Deletu sa právom začuduje, prečo ho obťažujem svojou záležitosťou – tým viac, keď kniha, ktorej som vraj recenzentom, mala v Prahe už slávnostnú vernisáž so všetkým, čo k takejto spoločenskej príležitosti patrí. Pri všetkej skromnosti a vlastnej odbornej nedokonalosti chcem aspoň stručne vysvetliť svoj postoj:
Publikácia Jána Mlynárika obsahuje množstvo chýb, nepresností a zjednodušení. Autor v nej nerešpektuje práce a edície dokumentov, ktoré k danej téme už na Slovensku vyšli. Preto uvedenie môjho mena ako recenzenta ma nielen mrzí, ale aj (s odpustením) profesionálne poškodzuje, degraduje. Veď odborný recenzent je tiež zodpovedný za text, ktorý posudzuje. Nemôžem teraz predsa chodiť za potenciálnymi čitateľmi a presviedčať ich, že nie som recenzentom knihy. Preto aspoň vysvetlenie v Delete.
A je tu ešte jedna veľmi trápna záležitosť: Mlynárikova publikácia je kompilátom, opierajúcim sa o časť doterajšej odbornej literatúry, čo pri takomto druhu syntetických prác treba akceptovať. Autor sa v nej však znížil k doslovnému opisovaniu z niektorých kníh, ktoré k danej problematike už vyšli. Najprv a ľahko som to zistil pri porovnávaní s textami svoje knihy Po stopách tragédie, ktorej podrobný obsah a formulácie (napriek svojej zlyhávajúcej pamäti) predsa len dôverne poznám. Vzápätí som zistil, že p. Mlynárik použil túto „tvorivú“ metódu aj pri využívaní iných prác, napr. E. Bárkány - Ľ. Dojč: Židovské náboženské obce na Slovensku, alebo L. Lipscher Židia v Slovenskom štáte 1939-1945. Ďalej som už nemal sily na detektívne pátranie pri porovnávaní textov z ďalších kníh.
Darmo je: pamäť mi zlyháva, neviem už, čo som napísal. Navyše som drzý nevďačník, lebo ma nepotešilo, že autor a príslušné vydavateľstvo ma aj bez môjho vedomia pasovali za odborného recenzenta knihy a pridali mi aj vedecký titul DrSc. Už začínam pochybovať, či som vlastne ja sám neopisoval formulácie, hodnotenia aj pramene z knihy pána Mlynárika. Všetko je možné, veď sa pohybujem v chrapúnskom prostredí.

Dr. Ivan Kamenec,
autor je historik