SK I EN
O nás | Kontakt | Podmienky používania

Izrael spravil rázny krok smerom k OSN

Izrael spravil rázny krok smerom k OSN

Izraelu došla trpezlivosť s niektorými štrukturálnymi zložkami OSN, menovite s Radou pre ľudské práva a s Organizáciou pre vzdelanie, vedu a kultúru UNESCO.

 

Počiatkom júna tohto roku Izrael aj USA oznámili svoje vystúpenie z UNHRC a obe krajiny pripravili OSN aj na odchod z UNESCO k 31. 12. 2018, keďže aj činnosť UNESCO sa namiesto práce pre vedu, vzdelanie a kultúru dlhodobo podobá skôr na antisionistické vojenské cvičenie alebo na zápas v rugby s účasťou iba jednej strany. Vystúpenie USA z UNHRC sa čakalo už dlhšie, pretože táto subštruktúra OSN nereflektovala na americkú šesťmesačnú lehotu pre uskutočnenie reforiem.

 

Izrael, samozrejme, vystúpenie svojho spojenca privítal, zatiaľčo iní tento krok zúrivo kritizovali a pohotovo, ako vždy, preniesli zodpovednosť za konflikt nie na vinníka, ale na obeť. Saeb Erekat, generálny tajomník Organizácie pre oslobodenie Palestíny (PLO) a miláčik európskych médií obvinil Američanov z „podpory medzinárodnej anarchie“  a hlava UNHRC Z. al-Hussein vyhlásil, že „jedinou starosťou USA je obrana Izraela“. Odchod Izraela z Rady bolí mnohých kritikov azda ešte viac ako vystúpenie USA, pretože najmä Palestínčania sa už nebudú môcť ukájať tým, ako je v UNHRC (a od r. 2019 aj v UNESCO) Izrael ako fackovací panák permanentne ponižovaný a bezmocne „škvarený“. Pre OSN tak možno nastala šanca urobiť v celej tejto organizácii zásadnú a celoplošnú reformu.

 

OSN pritom po druhej svetovej vojne vstúpilo na svetovú scénu so vznešenými mierovými cieľmi, ale postupne sa ukazovalo, že  jej kapacita zaistiť mier vo svete je čoraz biednejšia. V posledných rokoch táto celosvetová neschopnosť prešla do nepriameho, ale zato oveľa zreteľnejšieho podnecovania agresie proti židovskému štátu. Ak mám citovať Nikki Haleyovú, veľvyslankyňu USA pri OSN, v prípade UNHRC ide o „organizáciu, ktorá nie je hodná svojho mena“.

 

K UNHCR a UNESCO môžeme čo do protiizraelského diplomatického ťaženia bez váhania priradiť aj samotné Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN). Áno, to isté zhromaždenie, ktoré koncom r. 1947 vo svojej slávnej rezolúcii č. 181 väčšinovo súhlasilo so vznikom štátu Izrael. Dnes chrlí dlhodobo absurdné až patologické rezolúcie, ktoré pranierujú Izrael, popr. podporujú jeho nepriateľov. V súvislosti so situáciou na hranici medzi Izraelom a pásmom Gazy, kde už niekoľko týždňov trvajú útoky Palestínčanov na Izrael, prijalo VZ OSN rezolúciu, ktorá odsudzuje nie agresorov, ale, svet čuduj sa, Izrael.

 

 

Hoci bolo vo VZ OSN nakoniec predložené korigujúce doplnenie už prijatej rezolúcie v tom zmysle, že za vzniklú situáciu nesie zodpovednosť aj teroristický HAMAS a napriek tomu, že táto korektúra získala nadpolovičnú väčšinu, VZ OSN ju odmietlo akceptovať z procedurálnych dôvodov. A to bola zrejme posledná kvapka do pohára trpezlivosti Izraela aj USA. UNHRC sa dostala na program odchodu oboch krajín ako prvá.

 

Ako dôvody exodu uviedla Nikki Haleyová „chronickú predpojatosť voči Izraelu“ a členstvo v 47-člennej UNHRW takých šampiónov ľudských práv ako sú napr. Čína, Kuba,Venezuela či Demokratická republika Kongo. UNHRC označila Haleyová za „pokryteckú a do seba zahľadenú organizáciu, ktorá si z ľudských práv robí výsmech“.

 

Už názvový predchodca UNHRC, Komisia OSN pre ľudské práva (CHR) premenovaná v r. 2006 na Radu, trpela tými istými antiizraelskými  neduhmi a kritizovali ju samotní vtedajší generálni tajomníci OSN Kofi Annan a Ban Ki-moon, keď ju obvinili z neúmerného sústredenia sa na izraelsko-palestínsky konflikt na úkor porušovania ľudských práv inde. Po zmene názvu však UNHRC statočne napreduje v zanechaných šľapajách Komisie a za svoju existenciu stihlo vyprodukovať viac protiizraelských rezolúcií než zvyšok sveta dokopy. Len od januára do konca marca r. 2018 Rada vydala jednu rezolúciu o Severnej Kórei, jednu o Iráne, dve o Sýrii a hneď päť o Izraeli.

 

Odsudzovanie Izraela je niečo ako povinná jazda a predstavuje výnimočný úkaz, keďže napr. nad stavom ľudských práv v Sudáne, členovi Organizácie islamskej spolupráce a v krajine zmietanej občianskou vojnou i nevýslovnými zverstvami Rada v minulosti vyjadrila iba „hlboké znepokojenie“ a všeobecne sa v porovnaní s Izraelom o porušovanie ľudských práv vo svete nijako svedomito nezaujímala. Predpojatosť voči Izraelu kritizujú popri USA a samozrejme Izraela zväčša iba krajiny ako Austrália, Kanada či Veľká Británia, ktorá v tomto roku dala Rade tiež 6-mesačné ultimátum na vykonanie reforiem. Zo strany Číny, Kuby, Venezuely či Demokratickej republiky Kongo takéto vážne varovanie Rade zrejme hroziť nebude.

 

(autor je bezpečnostný analytik a expert na Blízky východ)


Ivo Samson l Jún 25, 2018 00:00 l Tlač l
Súvisiace články
Pre tlač kliknite sem.
Pridajte reakciu
Musíte sa prihlásiť alebo registrovať aby ste mohli písať komentáre.
2000Vaša reakcia môže obsahovať maximálne 2000 znakov. HTML tagy nie su povolené. Zmazať alebo